-
Bytčanský zámok – sídlo palatína
Bytčanský zámok – sídlo palatína Napriek svojmu nespornému architektonickému a historickému významu sa areál kaštieľa doposiaľ komplexne neskúmal ani nehodnotil. Poznatky o jeho stavebnom a umeleckohistorickom vývine nie sú úplné. Čiastkové výskumy realizované od šesťdesiatych rokov 20. storočia však dávajú možnosť aspoň predbežne zhodnotiť tvar i celkový výraz objektov v jednotlivých etapách jeho stavebného vývinu. V historickej a umenovednej literatúre sa za najstaršiu stavebnú etapu kaštieľa označuje obytná gotická veža s dvorcom či vodný hrad. Doterajšie výskumy však existenciu staršieho objektu tohto charakteru nepotvrdili, ale ani nevyvrátili. Za hmotný dôkaz je možné zatiaľ považovať iba viaceré v múroch kaštieľa a ostatných budovách jeho areálu sekundárne zabudované fragmenty architektonických článkov, pochádzajúce pravdepodobne z pôvodného objektu. Jedinou indíciou preto zostávajú len písomné pramene.
V r. 1563 získal František Thurzo, zakladateľ bytčiansko-oravskej vetvy rodu, za 17 000 zlatých panstvá Hričov a Bytča. Vďaka jeho rozhľadenosti a významným kontaktom s kultúrou vtedajšej Európy vzniklo na starších základoch vo svojej dobe veľmi moderné architektonické dielo. Základnú koncepciu tohto diela vytvoril staviteľ Ján Kilian de Syroth z Milána. 
Foto – aktuálny sken pohľadníc Bytče 2006 Text zo stránky : http://www.slovanet.sk/msubytca/Bytčanský zámok – sídlo palatínaNapriek svojmu nespornému architektonickému a historickému významu sa areál kaštieľa doposiaľ komplexne neskúmal ani nehodnotil. Poznatky o jeho stavebnom a umeleckohistorickom vývine nie sú úplné. Čiastkové výskumy realizované od šesťdesiatych rokov 20. storočia však dávajú možnosť aspoň predbežne zhodnotiť tvar i celkový výraz objektov v jednotlivých etapách jeho stavebného vývinu. V historickej a umenovednej literatúre sa za najstaršiu stavebnú etapu kaštieľa označuje obytná gotická veža s dvorcom či vodný hrad. Doterajšie výskumy však existenciu staršieho objektu tohto charakteru nepotvrdili, ale ani nevyvrátili. Za hmotný dôkaz je možné zatiaľ považovať iba viaceré v múroch kaštieľa a ostatných budovách jeho areálu sekundárne zabudované fragmenty architektonických článkov, pochádzajúce pravdepodobne z pôvodného objektu. Jedinou indíciou preto zostávajú len písomné pramene.
V r. 1563 získal František Thurzo, zakladateľ bytčiansko-oravskej vetvy rodu, za 17 000 zlatých panstvá Hričov a Bytča. Vďaka jeho rozhľadenosti a významným kontaktom s kultúrou vtedajšej Európy vzniklo na starších základoch vo svojej dobe veľmi moderné architektonické dielo. Základnú koncepciu tohto diela vytvoril staviteľ Ján Kilian de Syroth z Milána.
Foto – aktuálny sken pohľadníc Bytče 2006
Text zo stránky : http://www.slovanet.sk/msubytca/ -
18 odpovede/odpovedí
-
Príbeh Bytčianského hradu
Celá základná stavba kaštieľa bola pravdepodobne hotová v priebehu 4 rokov. Doteraz jediné známe dátumy viažuce sa k začatiu a skončeniu stavebných prác sa nachádzajú na stavbe samej. O začatí výstavby informuje nápis nad vstupným portálom, ktorý v preklade znie: Za spravodlivého a nepremožiteľného Maximiliána, voleného rímskeho cisára, kráľa Nemecka, Uhorska a Čiech, dal od základov postaviť toto dielo na vlastný náklad František Thurzo z Betlanoviec roku Pána 1571. Štukový nadstavec portálu do slávnostnej siene, tzv. paloty, s erbmi Františka Thurzu a jeho manželky Kataríny Zrínskej nesie zas datovanie ukončenia prvej etapy stavby v r. 1574, rovnako ako známy renesančný komín s plastickou figurálnou výzdobou a erbmi. Do nového sídla sa však v r. 1575, po smrti Františka Thurzu, presťahovala z Lietavského hradu už len vdova Katarína Zrínska s deťmi. Pre prvú stavebnú etapu dnešného kaštieľa je charakteristické založenie pravidelnej štvorkrídlovej dispozície s ústrednou vežou nad vstupom a kruhovými vežami na nárožiach. To vychádzalo z typu talianskeho kastela, ktorý v sebe spájal reprezentačnú aj obrannú funkciu, najmä pre obavy z tureckých nájazdov. Vnútorné priestory s hladkými omietkami a rovnými trámovými stropmi boli zväčša samostatne prístupné z dvora alebo pavlače, na ktorú viedli okrem rovnoramenného priameho schodiska s kamennými stupňami aj dve bočné točité schodiská. Obrannú funkciu kaštieľa zvýrazňovali strieľne na prízemí bášt. Fasády nádvoria mali pravdepodobne už v tejto etape dekoratívnu maliarsku výzdobu.
Text zo stránky : http://www.slovanet.sk/msubytca/
Fotky zámku sú z decembra 2006 pri mojej náhodnej návšteve.
S pozdravom chobi -
Príbeh Bytčianského hradu – II.diel
Opevnenie areálu kaštieľa vybudovali až po jeho dokončení. Podľa inventárov Bytčianskeho panstva zo 17. storočia, posledného thurzovského z r. 1627 a prvého esterháziovského z r. 1645, bol prístup do vonkajšieho nádvoria možný len cez dva padacie mosty. Štyri bašty tvorili neoddeliteľnú súčasť tohto opevnenia. Opevnenie samotného kaštieľa tvorila ďalej priekopa, parkánový múr s kľúčovými strieľňami, kopírujúci pôdorys kaštieľa, brána a padací most. Spomínaná vstupná veža bola hranolová, štvorcového pôdorysu s dvoma polkruhovo ukončenými vstupmi. Na prvom nádvorí stála vežová obytná stavba. Obytná veža mala so vstupnou vežou identickú výzdobu, maľované striedavé kvádrovanie, vytvárajúce ilúziu plastických bôs, len v čiastočne zmenenej farebnosti.
Obr1 zdroj http://ender.mtak.hu/Druhá, tzv. renesančná etapa, viažuca sa k obdobiu prevzatia kaštieľa Jurajom Thurzom, po smrti matky Kataríny Zrínskej v r. 1585, bola pre architektonický vývoj objektu i celého areálu veľmi významná. Bytčiansky kaštieľ sa stal stálou rezidenciou Juraja Thurzu – palatína a radcu cisára Rudolfa ll., sídlom správy thurzovských majetkov a centrom renesančnej kultúry a humanistickej vzdelanosti.
Najväčšou zmenou prešla dispozícia prízemia, kde väčšinu priestorov stavitelia zaklenuli valenými klenbami s lunetami. Zmena dispozície sa týkala najmä východného krídla s kuchyňami. V staršej dispozičnej schéme sa zachoval jeden z najkrajších kamenných portálov s výnimočnou a nezvyčajne bohatou profiláciou. Funkčne významnejšie priestory v tomto čase zaklenuli valenými klenbami doplnenými štukovými profilovanými pásmi a plastickými terčami, ktoré v krížení vytvárajú tvary klenieb pripomínajúce sieťové vzory neskorogotických zaklenutí. Polychrómované erbové svorníky dodávajú jednotlivým klenbám bášt zaujímavý dekoračný charakter.Cenným prameňom pre poznanie podoby kaštieľa sú inventáre, obsahujúce komplexný opis objektu. Z nich sa čitateľ dozvie o využití jednotlivých miestností a ich konkrétnom zariadení. V suteréne pod východným krídlom sa nachádza vínna pivnica, pod západným pivná. Na prízemí boli situované hospodárske priestory – komory, sklady, kuchyňa, pekáreň, miestnosť provízora, dvoranská izba a i. Poschodiu východného krídla zas dominovala veľká sála „palota“. Presvetľovali ju 4 pomerne veľké okná a vyhrievala jedinečná habánska pec. Drevený strop a dlážku vykladanú leštenými štvorcovými kameňmi dopĺňali na stenách obrazy panovníkov. Podobne boli riešené aj vedľajšie sály poschodia, kde sa ďalej nachádzala škola, lekáreň, klenotnica a ženské izby. Miestnosti priliehajúce k juhovýchodnej bašte obýval sám Juraj Thurzo.
Text zo stránky : http://www.slovanet.sk/msubytca/
Na poslednom obrázku vidíme mesto Bytča na širokom Stredovážskom podolí. V meste v 19. storočí popri garbiarni, továrni na zápalky a mlynoch bol obzvlášť vyvinutý drevársky priemysel. Napravo na okraji mesta je továrenská budova z červenej tehly, parná vodná píla, zobrazovaná na ďalšom obraze (4.13). Nápis na obraze poukazuje azda na dedinu Hrabové / Rabó na druhej strane. Oproti sú Súl’ovské skaly, nal’avo Hričovský hrad.
-
Prekrasne aquarely a vyborny textik a clanok. Davam ti zan 1x+k (jednu plusovu karmu navyse)
Azda len jedna pripomienka. Bolo by mozno lepsie rozdelovat prispevky s fotografiami do viacerych prispevkov (fyzicky). Sicilia sa uz neda ani rolovat. Napriklad: Text s jednou fotografiou do jedneho prispevku. Takto sa prispevky rozdelia skorej na viac stran.
Inak je to parada.
-
-
Čulý spoločenský ruch v Bytči za palatína Juraja Thurzu
si vynútil potrebu zriadenia samostatného reprezentačného objektu v bezprostrednej blízkosti kaštieľa, tzv. Svadobného paláca.
Palác slúžil predovšetkým pre slávnostné príležitosti a svadobné hostiny Thurzových šiestich dcér, ako o tom vypovedá nápis s rokom výstavby 1601 nad hlavným portálom: Slovutný a veľkomožný pán Juraj Thurzo z Betlenoviec, župon Oravskej stolice, prednosta kráľovských pohárnikov v Uhorsku a radca Jeho posvätného cisársko-kráľovského Veličenstva dal tento palác postaviť z otcovskej lásky pre svadobnú slávnosť svojich milých dcér, od Pána Boha mu darovaných – ak ich Pán Boh bude chcieť tak dlho živiť – roku Pána 1601.
Nad nápisovou doskou vstupného portálu je použitý dvojhlavý čierny orol s rozprestretými krídlami, heraldický znak z obohateného erbu Thurzovcov, ktorý tu mohol byť umiestnený až neskôr, po roku 1607.Na prízemí zriadil rozsiahlu vstupnú halu zaklenutú šiestimi krížovými klenbami na dva stredné stĺpy a po bokoch hospodárske miestnosti: kuchyňu s potrebnými skladmi, pracovňami a nástupom na monumentálne dvojramenné schodište do poschodia. Pod ním viedli schody do pivnice. Celé poschodie zaujímala slávnostná sála.
Text zo stránky : http://www.slovanet.sk/msubytca/
Fotky paláca sú z decembra 2006 pri mojej náhodnej návšteve.
S pozdravom chobi -
Nenašla by sa nejaká historická mapa okolia kaštieľa? Zdá sa mi – podľa Davidovej fotografie a porovnaním s maďarskými akvarelmi – že dnes je nejaký zovretý v okolitej zástavbe a tým zregulovaným vodným tokom…
-
Zaujímavosť v blízkosti Bytčianskeho zámku
Existencia pomerne monumentálnej stavby synagógy úzko súvisela s veľkým počtom židovského obyvateľstva, ktoré v Bytči žilo a najmä na konci 18. a na začiatku 19. storočia sa aktívne podieľalo na hospodárskom i kultúrno-spoločenskom zveľaďovaní mesta.
Murovaná stavby synagógy stála v Bytči už v r. 1801, ale jej súčasná podoba v tzv. neorománskom štýle je výsledkom stavebných aktivít židovskej náboženskej obce zo začiatku 20. storočia.
Bloková stavba s pôdorysom v tvare náznaku písmena „T“ má rozdielnu výškovú úroveň jednotlivých hmôt a päťboký polygonálny uzáver. Čelná fasáda objektu je bohato členená tak v hmotách, ako aj plastickom stvárnení detailov s výrazom neorománskej architektúry. Portál hlavného vstupu má plastické lemovanie do oblúka s vloženým rastlinným a geometrickým ornamentom a po stranách ho ohraničujú stĺpy s charakteristickou románskou hlavicou. Nad vstupnou bohato vyrezávanou drevenou bránou je osadený mozaikový vitrážový svetlík a nad ním kruhové okno s hviezdicovitou výplňou. Štít ukončuje predĺžený oblúčkovitý vlys s náznakom románskych stĺpov a reliéfne rozety v omietke. Celú plastickú výzdobu dopĺňa maľovaný hebrejský nápis.
Interiér synagógy je riešený ako halový priestor trojlodia s galériou (emporou) po bokoch a nad vstupom, ktorý zároveň tvorí predsieň stavby s krížovou klenbou. Drevené ženské galérie nesú štvorboké ozdobné liatinové stĺpy, charakteristické pre židovské synagógy a modlitebne druhej polovice 19. storočia. Priestor tzv. mužskej sály má rovný kazetový strop s maľovanou ornamentálnou výzdobou a polygonálny záver so zvýšeným pódiom ukončuje rebrová klenba. Žiaľ, súčasný stavebno-technický stav tejto významnej pamiatky je veľmi narušený a naliehavo vyžaduje zvýšenú pozornosť a starostlivosť.Text zo stránky : http://www.slovanet.sk/msubytca/
Fotky synagógy sú z decembra 2006 pri mojej náhodnej návšteve.
S pozdravom chobi -
-
-
Diskusie o prebrati clanku boli presunute tu:
http://www.obnova.sk/modules.php?name=Forums&file=viewtopic&p=40896Prosim diskutujte k teme.
-
Rekonštrukciu Sobášneho paláca ukončia v decembri 2009
24. júna 2008 (SITA) – Rekonštrukcia národnej kultúrnej pamiatky Sobášny palác v Bytči sa pravdepodobne ukončí najneskôr v decembri 2009. Na dnešnej tlačovej besede v Žiline o tom informoval riaditeľ Úradu Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Pavol Holeštiak. Cieľom rekonštrukcie, na ktorú získal ŽSK grant takmer 955-tisíc eur z finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru a Nórskeho finančného mechanizmu, je predovšetkým zachovať túto pamiatku. Žilinský VÚC prispeje na rekonštrukciu zo svojho rozpočtu sumou minimálne desať miliónov korún. “Čas ukáže, či to bude postačujúce,” dodal Holeštiak.
Objekt, ktorý dal postaviť v roku 1601 uhorský palatín Juraj Thurzo pre sobáše svojich siedmich dcér, je jediný svojho druhu na Slovensku. Do reprezentačnej sobášnej sály sa zmestí až 400 hostí. Ako ďalej dodal reštaurátor a akademický maliar Mário Flaugnatti, ide o nedocenenú pamiatku. “Ide o ojedinelú architektúru aj s celkovou výzdobou, ktorá na naše pomery patrí medzi prvé a je nezvyčajná,” konštatoval.
Rekonštrukcia sa začala v januári tohto roka, práce sú rozdelené do štyroch etáp. Zahŕňajú sanáciu vlhkého muriva, izolačné práce na podlahových vrstvách, povrchové úpravy muriva a stien, výmenu starej strechy, rekonštrukciu interiérov i exteriérov a najnevyhnutejšie reštaurátorské práce. Na najbližšie obdobie je naplánovaná rekonštrukcia krovu a obnova omietok budovy. V budúcnosti by mal Sobášny palác plniť reprezentačné účely, stať by sa mal multifunkčným spoločenským centrom so stálou expozíciou pamiatok UNESCO na Slovensku, organizovať by sa v ňom mali koncerty, divadelné predstavenia, výstavy, ale aj študentské, kultúrne a vzdelávacie podujatia. Využívať ho budú môcť aj záujmové a vzdelávacie organizácie, ktoré pôsobia v tomto regióne – napríklad kluby filatelistov či divadelníkov, múzejná spoločnosť alebo Základná umelecká škola v Bytči.
Sobášny palác je súčasťou areálu Bytčianskeho zámku, patrí medzi najvýznamnejšie renesančné pamiatky v Strednej Európe. Od roku 2002 je vo vlastníctve ŽSK, jeho správcom je Považské múzeum.
-
Prikladám pár obrázkov z knižiek, ktoré som našiel v maďarských internetových análoch.
-
Posielam Vám fotky zámku a sobášneho paláca z 8.12.2008
Na paláci finišujú z položením novej strešnej krytiny.
Viac fotiek klikni TU:
http://lietava.rajce.idnes.cz/Bytca/
-
V piatok 23. októbra 2009 sa zámocky areál v Bytči stane dejiskom jednej z najvýznamnejších kultúrnych a spoločenských podujatí posledných rokov v Žilinskom kraji. Presne v tento deň sa uskutoční otvorenie novozrekonštruovaného Sobášneho paláca.
Zdroj článku a fotiek kde sa dozviete viac :
-
Sobášny palác v pôvodnej podobe za 2,2 mil. eur
Významnú renesančnú pamiatku, ktorej rekonštrukcia trvala poldruha roka, opäť sprístupnili.BYTČA 24. októbra (SITA) – Sobášny palác Kaštieľa v Bytči opäť sprístupnili po jeden a polročnej rekonštrukcii za 68 mil. Sk (približne 2,2 mil. €). Ako pri jeho slávnostnom otvorení v piatok povedal predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár, významná stredoeurópska renesančná pamiatka prešla najkomplexnejšou rekonštrukciou vo svojej 400-ročnej histórii. Za finančnej podpory Nórskeho kráľovstva, ktoré samospráve prispelo zhruba jedným miliónom eur, obnovili všetky zachované fresky, maľby a stropné konštrukcie. Na obnovu interiéru použili 24 ton dreva z červeného smreka a odviezli 850 ton sutín. Vonkajšiu fasádu vytvorili rovnakou technikou, akú použili jeho stavitelia. Do prvej omietky primiešali drevené uhlie, aby bola čierna a na ňu naniesli bielu, až potom vyškrabávali všetky unikátne zgrafity. Priestory Sobášneho paláca budú slúžiť kultúrno-spoločenským podujatiam, seminárom, konferenciám a samozrejme svadbám. Vo vstupnej hale bude stála expozícia nielen o histórii paláca a celého kaštieľa, ale aj Turzovského rodu.
Sobášny palác zrekonštruovali do jeho pôvodnej podoby z roku 1601, keď ho dal postaviť uhorský palatín Juraj Thurzo pre svadby svojich siedmich dcér. Bol už niekoľko ráz opravovaný a počas svojej existencie až štyrikrát vyhorel. Stredoeurópskym unikátom Sobášneho paláca je veľká renesančná sála s rozmermi 34,5 krát 12,5 metra.
Log in to reply.