-
Čachtický hrad
-
Momentka zo sobotnajšieho natáčania…
-
Co sa nataca?
-
Vzhľadom k tomu, že hrad onedlho zmení svoju tvár, chcel som mať zarchivované zábery súčasného stavu. Zároveň chcem materiál použiť do môjho novovznikajúceho audiovizuálneho black metalového projektu. Viac však teraz neprezradím.
-
grafika z netu
-
Ja len tri krátke poznámky : Klobúk dole pred Lubovými skoro jasnovideckými schopnosťami, keďže výsledky súťaže boli len nedávno zverejnené, a Lubo už vie, čo, ako dlho a v akom objeme sa na hrade bude realizovať. Ak sú info o 1000m3 muriva pravdivé, tak vysúťažená cena už teraz predpovedá katastrofu. Žeby po Topoľčanoch nasledovali Čachtice? Chcem veriť, že nie, ale uvidíme.
Viac ma však prekvapuje druhá vec, možno pre väčšinu nepodstatná : Chobi, ako jeden z iniciátorov a spolupracovníkov na toľko rešpektovanej a odbornej publikácií “Ochrana zrúcanín v kult.krajine” ma nemilo udivuje tvoje vyjadrenie,že : ” Uprimne ja nemám ani páru či sa vápno zvihne jeho objem o toľko % alebo toľko % ja len viem si namiešať pomer horúcej kopy 2:7 a zaliať to minimálne toľkou vodou koľko si to pýta.” Práve na malte a jej kvalite závisia takmer všetky zásahy na hradoch a treba na jej zložení max.bazírovať!!! A tiež je podstatné, aký piesok sa používa a z akého kameňa sa ide murovať, podľa čoho sa tiež určuje, aká malta sa namieša. Možno sa ti len nechcelo venovať príspevku viac času. Na kvalite malty a jej zložení treba bazírovať. Okrem toho mám pocit, že ešte pred dvoma rokmi bol ten pomer 1:7 Obyčajne pri kusovom sa kopa mieša v pomere 1:9, aby po vyhasení bol výsledný pomer 1:3. Pri Lubom uvádzanom pomere je výsledok 1:2, takže malta je zbytočne prevápnená = škoda peňazí.
K tým množstvám vápna na Čachtice len toľko, že pri tak obrovských plánovaných objemoch predpokladám, že stavebník bude takýto materiál navážať priebežne, takže počítať teraz, či bude treba 150, alebo 200 ton je zbytočné…U Lubovho výpočtu predpokladám že vychádzal z odhadov, koľko kubíkov sa vyplácalo vlani na Lietave, alebo to dakto meral?
-
Ale Rado,
Ľuba netreba brať smrteľne vážne a doslova. Napríklad množstvo vápna určil s absolútnou presnosťou – bude ho treba dosť.
V románskych historických maltách na Slovensku je v priemere pomer vápna ku piesku 1 : 0.9, teda dá sa zaokrúhliť 1 : 1. O kvalite románskej malty snáď nepochybuje nikto. Aj keď sa vápno vyrábalo inou technológiou ako dnes, množstvo čistého CaO bolo cca 50 %, dnešné je cca 90 %, dostaneš sa k pomeru 1 : 2, čiže pomeru, ako používajú chlapci na Tematíne aj Lietave. S množstvom vápna problém nemám, v tomto prípade je dôležitejšie plnivo (piesok).
Ak kvalitu, tak radšej drahšiu značku, ako sračku.
Nemám toľko peňazí……. však to poznáš, sú veci a veci, a na veci škoda peňazí nie je.
-
“Práve na malte a jej kvalite závisia takmer všetky zásahy na hradoch a treba na jej zložení max.bazírovať!!!“
Súhlasím s Radovým tvrdením, ale ukážte mi kde sa táto veta uplatňuje.
Teória je super a určite má cenu viesť teoretické debaty na tému malta. Niekedy mi to ale pripadá zbytočné, keď človek zistí, že aj veľkí teoretici v praxi na zloženie malty úplne serú. Potom si radšej bez veľkých teorií zababrem ruky lietavskou maltou namiešanou “selským rozumom”.
-
Serus Kamile, no mne na tom záleží a Blatnica, kde som vlani krátko pôsobil bol tým hradom, kde som túto vetu možno až detailisticky uplatňoval. Viac na príslušnom fóre : http://www.obnova.sk/diskusia/vapno-kalk-lime#comment-65092
Kedy si konečne dáme spolu pohár vína chlape???
-
Čo tak za pohár krvavočerveného suchého moku na Čachtickom rumovisku…
…nech sa takto poeticky vrátime k téme Čachtíc
-
oznam obce Cachtice…
-
hodne zdaru pri “uprave”
-
Vierka, tento oznam si mala dať skôr do témy “Ako sa dá sprzniť hrad”. Myslím si, že aktivity na tomto hrade budú veľmo pozorne sledované mnohými pármi očí – laickými i odbornými. Nuž teda…uvidíme :-)
-
Rado, plne s Tebou súhlasím… podľa mňa čo zatiaľ kolo Čachtického hradu vieme, neveští nič dobré… najviac som rozhorčená z podliezackých cien výhercu,
už sa tu niekde spomínalo, že výherca súťaže ponúkol za zrealizovanie zákazky polovičnú cenu… nie je to pravda, výherca si namýšľa, že zákazku zrealizuje za sumu nižšiu ako 50% z predpokladanej ceny bez DPH…
Predpokladaná celková hodnota zákazky: 2.051.050 ,00 EUR Bez DPH.
Celková konečná hodnota zákazky: 1.079.326,40 EUR Vrátane DPH.
Hodnota zákazky bez DPH: 899.438,70 EURviac v priloženom oznámení o výhercovi…
v oznámení o vyhlásení súťaže sa dozviete napr.
Trvanie zmluvy alebo lehoty uskutočnenia
Obdobie: v mesiacoch (od uzatvorenia zmluvy) .
Hodnota: 19na celej veci ma desí jedna vec… chorá a zamyslenia hodná… Slováci okrádajú a zotročujú sami seba…
projektant nacenil zákazku na 2 milióny… z eurofondov sa vybavilo a firma, ktorá stoj*čo stoj zákazku chcela získať ponúkne cenu a z eurofondov sa bude čerpať menej ako polovica…
takéto správanie Slovensku môže len uškodiť… sama Slovač sa rozhodla, že na Slovensku preinvestuje menej ako polovicu už z pridelených financií z EU – tiež spoločné, ale prečo ich posielať inam, keď sa mohla zaplatiť vyššia DPH štátu, neštriť na mzdách pracovníkov a remeselníkov…
druhá vec je tá, že nikde nie je napísané, že ak by vyhrala aj vyššia cena… že remeselník dostane riadne zaplatené…
v súčasnosti má verejné obstarávanie okrem osobného a ekonomického postavenia úchádzača tieto kritéria:
– cena
– referencie
komisiu nezaujímajú referencie, ak je ponúknutá najnižšia cena…
podľa mňa rozhodujúci parameter: najnižšia cena je tragédia celého súčasného systému…
dôležitosť kritérií verejného obstarávania v zdravej spoločnosti by mala byť nasledovná:
1. referencie
2. sociálne zázemie zamestnancov, remeselníkov
3. cena
záver:
NAJNIŽŠIE CENY DEGRADUJÚ KULTÚRNE DEDIČSTVO HMOTNÉ AJ NEHMOTNÉ !!
-
Pred časom tu Chobi písal o objeme, ktorý by mal byť znova domurovaný – 1000m3. Za tie peniaze to vychádza na sotva 90 Eur na jeden kubík!!!!. Veď to niesu ani len mzdové náklady na murára, nehovoriac o materiály, dovoze, lešení, obslužnom personále atď atď….Jedine ak by tam tých 19 mesiacov šla makať armáda dobrovoľníkov, čo je asi hodne utopistická predstava. Toto bude prúser jak šľak !!! Pozrel som aj na stránku výťaznej firmy. V predmete činnosti majú kadečo, ale konzervačné či stavebné práce na NKP ako je hrad som tam nenašiel. Majú tam síce 4 fotky zrekonštruovaného sobášneho paláca v Bytči, no na tejto veci mohli byť zúčastnení kľudne len ako subdodávateľ nejakého materiálu…
Chcel by som stretnúť toho zúfalca, čo si toto bere na triko, veď takéhoto bláznovstva by hádam nebol schopný ani ten náš kontroverzný Sváťo zo Sklabine. Už aj on si vie zrátať 2+2 a darí sa mu.
Ak toto pochopila aj starostová, tak jej nezávidím tú “popularitu”, čo si o rok a pol zrejme zlízne.
-
Agentúra SITA, ako býva v poslednom čase jej (nie moc) dobrým zvykom, vydala z miernym oneskorením nasledujúcu tlačovú správu. Keď to porovnám s informáciami zverejnenými tu, myslím, že by mohla Uskalienka pre spomínanú tlačovú agentúru poskytnúť školenie na tému “investigatívna žurnalistika”
Čachtický hrad je oddnes pre verejnosť uzavretý
ČACHTICE 4. júna (SITA) – Čachtický hrad dnes pre verejnosť uzavreli. Čaká ho minimálne ročná rekonštrukcia z eurofondov. Doteraz na ruinu mohli turisti vystúpiť len na vlastné riziko, oddnes tam už nemôžu vôbec. „Dnes obec Čachtice odovzdáva na základe protokolu stavenisko hradu firme SOAR Žilina, tá vyhrala vo verejnom obstarávaní rekonštrukčné práce. Doba realizácie je zatiaľ jeden rok, plus polroka zúčtovanie, budeme sa, samozrejme, snažiť, keďže je to v takom extrémnom teréne, predĺžiť túto zmluvu aspoň o rok,” informovala starostka obce Anna Ištoková. Hrad opravia lacnejšie, než čakali, predpokladaná hodnota zákazky bola 2 051 050 eur, konečná vysúťažená suma je 1 079 326 eur.
Na hrade začnú po jeho znovuotvorení vyberať vstupné. Aká však bude jeho výška, nie je podľa Ištokovej ešte jasné. Toho, že by sa z obce pre dočasné uzavretie pamiatky vytratil turistický ruch, sa starostka neobáva. „Príroda okolo je krásna, turista tam má čo vidieť, aj keď nebude stáť na hradnom múre. Neverím tomu, že sa tam urobí nejaký sek a turista nepríde. On príde a bude hľadať všetky možnosti, aby sa k hradu dostal čo najbližšie,“ povedala Ištoková.
V prvých dvoch súťažiach obec nebola úspešná, zrušil ich Úrad pre verejné obstarávanie. Pri poslednom verejnom obstarávaní svoje ponuky predložilo 11 záujemcov. Víťazom sa stala žilinská firma SOAR, spol. s r.o., zmluvu s ňou podpísala obec 4. apríla.
Čachtický hrad, ktorý posledných 300 rokov pustol, čaká rozsiahla obnova. Z pamiatky opradenej legendami o krvavej grófke Báthoryčke ostali len ruiny. Obec v okrese Nové Mesto nad Váhom získala 2,5 milióna eur z eurofondov. Peniaze poputujú hlavne na záchranu rozpadávajúcich sa zvyškov hradieb a na obnovu dnes čiastočne zaniknutých historických architektúr hradu z prvej polovice 13. storočia. Projekt rieši rozšírenie činnosti Čachtického hradného múzea do priestorov hradu. “Určite sa bude naša obec snažiť do budúcna pokračovať v tejto obnove, uvidíme, ako nám bude priať šťastie,“ dodala
Spoločnosť SOAR, spol. s r.o. založili v roku 1998, jej základné imanie je 6 639 eur. Podľa informácií z Obchodného registra sú predmetom jej činnosti okrem iného aj vykonávanie bytových a občianskych stavieb, priemyselných stavieb, inžinierskych sietí či vŕtanie studní.
Log in to reply.