-
Chalupa z bieleho kameňa
Dobrý deň,
rád by som sa touto cestou dozvedel nejaké názory, skúsenosti, prípadne aj nejakú radu. Kúpili sme chalupu pri Novej Bani, ktorá je tak ako takmer všetky staršie domy postavená z tzv. bieleho kameňa. Priznám sa, v živote som niečo takéto nepočul. Problém je v tom, že samotná chalupa je nepodpivničená a je postavená na akomsi tzv. sokli, ktorého výška je asi 80cm.Tento bol pôvodne omietnutý – pravdepodobne čerstvo predtým, než nám chalupu predali. Po necelom roku však táto omietka, ktorej hrúbka je miestami aj 3cm všade opadáva. Neviem sa dopátrať k nejakému materiálu, prípadne aj postupu, aký materiál na novú omietku použiť. Celá to vyzerá presne tak, ako keď dnes niekto robí plot z kameňa. Jednotlivé kameňe sú ukladané na seba – resp.boli ukladané na seba a medzi nimi je nejaká hmota, kvázi malta alebo čo to bolo, proste neviem. Jedným slovom potreboval by som to celé poctivo otĺcť až na holý kameň a otázka je, čo nato dať? Vedel by niekto poradiť? Ďakujem, s pozdravom Juraj Alan -
17 odpovede/odpovedí
-
Nemusi to byt chyba predosleho vlastnika moze sa jednat o hlinenu omietku. O tuto sa treba pravidelne starat. Minimalne 1 do roka. Idealne je 2x na jar po zime a pred zimou. Z vaseho prispevku nie je vsak jasne takmer nic. Chyba vek chalupy, ci je kombinovana s drevenou konstrukciou nad soklom.
Neviem kto vam povedal ze je stavana z bieleho kamena, ale asi to boli domaci. Oni aj casto velmi dobre vedeli ako sa o chalupu starat. Predavali si to z pokolenia na pokolenie a kazda generacia postup zdokonalila. (No mozno kazda nie. :). Potom vsak prisli 3 generacie z ktorich tretia prave kupuje chalupy a zacali ich hromadne nicit tym ake technologie a materialy pouzivali. Preto by bolo vhodne vidiet fotografie. Zaslite ich prosim do fotoalbumu na http://www.foto.obnova.sk, ich sirka nesmie presiahnut 650px.
Mohli by ste prezradit aj kde chalupa lezi? Novu Banu trochu poznam.
Po tejto zdlhavej procedure by pravdepodobne nebolo treba otlkat omietku, ale ako som uz povedal prilis malo informacii, na rady.
-
Nečakal som takú skorú reakciu, chalupa sa nachádza v obci Tekovská Breznica, neviem, na koľko túto obec poznáte, ale je to v časti, ktorá má aj príznačný názov – Kamenné. Chalupa bola postavená – aspoň podľa dokladov, ktoré sú mi k dispozícii v roku 1949 a zrekonštruovaná bola bývalým majiteľom v roku 1998. Smutné na celej veci je , že práve tento bývalý majitel bol murár a podľa vyjadrenia miestnych obyvatelov nie práve lacný a chalupu si sám zrekonštruoval. Ďakujem za radu, hneď sa pustím do úpravy fotiek a vložim ich do fotoalbumu. Ďakujem
-
Práve som spracoval a odoslal šesť fotografií chalupy, neviem či sa bude z nich dať niečo bližšie určiť ohľadom možnej opravy, ale aspoň niečo. V najhoršom prípade by som po dvoch týždňoch niečo znovu nafotil a potom by som ich poslal. S pozdravom Juraj Alan
-
Fotky som nepozeral (harp, uz su vonku?), ale podla opisu usudzujem, ze na stavbu mohli pouzit biely tuf, ktory sa vyskytuje Stiavnickom pohori. Mal by to byt stuhnuty sopecny popol. Tento kamen sa velmi lahko opracovava, preto sa s oblubou pouzival. V Krupine su z neho postavene hradby, ale este aj vilky niekedy z 20.-30. rokov 20. storocia. V Stiavnici su z neho len niektore architektonicke clanky okolo roku 1500 – asi sa dovazal z vacsej vzdialenosti.
Nevyhodou tohto kamena je, ze bez povrchovej ochrany (omietka, nater) pomerne rychlo zvetrava (na Starom zamku v BS su niektore kvadre, osadene okolo r. 1500, omlete aj o viac ako 10 cm.
Pricinou opadavania omietky “1998” bude podla mna to, ze predchadzajuci majitel nesetril cementom, len “aby lepsie drzala”. Na sokli, ktory nie je odizolovany od zemnej vlhkosti, nic nebude drzat naveky, ale ja by som zvolil obycajnu vapennu maltu. -
Vďaka za odpoveď, s tým sopečným popolom nieste pravdepodobne tak ďaleko od pravdy, nakoľko nad obcou – čo je teda od našej chalupy vzdialené tak asi hodinu chôdze – sa nachádza sopka, ktorá je najmladšou sopkou v strednej európe. Túto informáciu som získal na internete a aj domáci sú na túto skutočnosť patrične hrdí. Čo sa týka omietnutia tohoto kameňa, tak ja som si vymyslel takú snáď svojskú technológiu a potreboval by som vedieť názory odborníkov, prípadne niekoho, kto má s týmto vlastnú skúsenosť. Takže ako prvé by som omietku postivo odstránil, teda kladivom obil až na holý kameň, tu mne neznámu hmotu, ktorá je ako pojivo medzi kamenivom a je veľmi drolivá by som vyškrabal pokiaľ sa dá. Potom by som namiešal silný cementový poter v pomere piesok:cement 1:2 a ten ba som na celú plochu nastriekal. Neviem ale, či na kamenivo nabiť sieťovinu, aká sa používa na spevnenie svahov, alebo nie. Nemyslím umelohmotnú, čo sa používa pri zateplovaní, ale normálnu drôtenú. Po dokonalom preschnutí by som na toto chcel naniesť nejakú omietku, poprípade stavebným lepidlom nalepiť štiepaný kameň. Čo na to odborníci? Je to celé na nič, alebo by sa to tak dalo zrealizovať? Ešte jedna otázka. Má niekto skúsenosť s omietacou hmotou UNIMALT ? Robil som s tým vnútorné omietky a tie sú tak tvrdé, že keď som chcel vysekať drážku pre elektiku, tak som nadával sám na seba, že som trochu pred tým nerozmýšlal. Neviem sa ale nikde dopátrať, či sa dá spomínaný UNIMALT použiť aj na vonok. Keby áno, myslím si, že by bolo asi po probléme. Zdraví Juraj Alan
-
Fotky su vonku, ae trochu nestastne: Starozitnosti >> Na ohodnotenie
-
Neberte to v zlom, ale laicky – a co je horsie – aj pseudoodborny nazor je, ze cim je omietka tvrdsia (= cim je v nej viac cementu), tym lepsie bude drzat. Mozno to plati pre novostavby, to nebudem riesit, ale urcite to neplati pre stare domy, bez izolacie proti zemnej vlhkosti, postavene z kamena, nepalenej tehly, s hlinenou maltou a pod.
Zostanme vsak pri sokli takejto stavby. Murivo prirodzene odspodu navlha. Cementova omietka takmer ziadnu vlhkost neprepusti von (preto sa tlaci vyssie, kde sa moze odparit). Kazdu zimu voda pod cementovou omietkou niekolkokrat zamrzne. Postupne sa omietka od steny odtrhne, ale vdaka vlastnej sudrznosti stale vyzera, ze je vsetko v poriadku. Poklepom sa vsak da zistit dutina. Skor ci neskor vsak zacne opadavat vo velkych platoch.
Ak pouzijete sietovinu, odporucal by som nekorodujucu, cize mohla by byt aj plastova. Akurat treba zvazit, ako to bude vyzerat, ked sa omietka na sokli poskodi a sietovinu bude vidiet. (A skor ci neskor sa poskodi kazda omietka na vlhkom sokli).
-
Som vďačný za každý príspevok na môj dotaz a vôbec to neberiem v zlom. Ako ste povedali, proste laik. Po Vašom vysvetlení som zase o niečo múdrejší a porozmýšlam nad vhodnejšom riešení problému. Ešte raz ďakujem. Keby tak ešte niekto priložil dobrý “recept” na vhodnú omietku, bol by som len a len vďačný. S pozdravom Juraj Alan
-
Nuz videl som s uspechom pouzivat vapennu omietku = ciste vapno, najlepsie na mieste hasene, preprany piesok (no zazil som aj hlinu s vapnom)a hlavne do toho zamiesana slama. S hustou zmesou rucne naplacane na stenu a vyhladene…Vyzeralo to k svetu – drzi to na kameni, dreve. Samozrejme po par rokoch treba znova zopakovat. Idealne je, ze sa obita omietka znova zrecikluje, da sa pouzit material znova…S cementom na tomto kameni velmi opatrne – opravujem hrad z podobneho materialu, tak viem, aku skazu to narobi…
-
Recept:
Mam najviac skusenosti s beznou vapennou omietkou, t.j. ktoru si sam namiesam z vapna a piesku v pomere 1:3 + voda podla potreby, ale pridavat opatrne, po malych mnozstvach, lebo z toho bude “polievka”.Piesok: Cim hrubsia omietka, tym hrubozrnnejsi piesok treba pouzit; podla teoretikov (R. Mestan) ma mat najvacsie zrno priemer cca 1/3 hrubky omietkovej vrstvy (ale ja si myslim, ze sa znesie aj vacsie). Pravdaze, musia v nom byt aj drobne zrnka (t.j. nie triedeny strk frakcie napr. 4 – 8 mm). Spolu s pieskom sa da pouzit aj preosiata stavebna sutina.
Vapno: Zabezpecuje sudrznost omietky, preto musi byt dobre.
a/ Da sa kupit praskovy vapenny hydrat (CaOH2), ktory je pred pouzitim dobre namocit do vody; podla vyrobcov aspon na 24 hodin, ale cim dlhsie, tym lepsie.
b/ Da sa uz (po dlhych rokoch znova) kupit aj palene vapno (CaO) – praskove alebo kusove, ktore treba najprv zahasit vodou, potom nechat odlezat aspon par tyzdnov a potom pouzit.Pred dvoma rokmi sme v ramci workshopu v B. Stiavnici pripravovali tzv. horucu maltu (myslim, ze uz sa o nej v niektorej diskusnej teme pisalo), takze pre fajsmekrov:
Na zemi sa striedavo navrstvi piesok a kusove palene vapno v znamom pomere 3:1, navrchu je piesok. Potom sa polieva vodou – polievacou konvou s ruzicou. Zacne “erupcna cinnost”. Vody tolko, aby spodkom nevytekala. Ak by bolo vody malo, vapno sa “spali”, ak vela, “utopi sa”. Nechat reagovat. Ak vapno prerazi na povrch, prihodit pieskom. Ked reakcia ustane, moze sa zmes pouzit na pripravu malty. Z kopy treba “odkrajovat” cez vsetky vrstvy, potom na zemi, vo furiku alebo v miesacke rozmiesat a pouzit.Na sokel odporucam omietku s preskrabanym povrchom (ako brizolit, ale to je vapenno-cementova malta) – ma vacsi povrch a pory su viac otvorene -> lepsie sa z nej odparuje vlhkost.
Prisady: V predpriemyselnej minulosti sa do malty niekedy pridavalo drvene drevene uhlie. Omietku udajne este viac “nakypri” a teda lepsie prepusta vlhkost. Urcite ju vsak zafarbi na prijemny modro-sedy odtien, takze ju uz ani netreba natierat. (Pri starej chalupe by sa vsak bolo vhodne sa riadit miestnymi zvyklostami – co sa tyka farby sokla.)
-
Plne s tebou palo suhlasim, az na jeden bod o ktorom by bolo treba poinformovat. Pridavanie preosiatej sutiny do omietky. Stara omietka je totiz zasobarnou soli, ktore sa cez nu, za par rokov kym pokryvala mur, snazili dostat. Sutina by teda mohla sposobovat nadmerne zasolovanie.
To vsak nevadi pri pouziti pri oprave sokla. Pri doplnani omietok hladenych ci “gletovanych” by som ju ja osobne nepouzil. V minulosti boli tendencie pouzivat na plombovanie nastennych malieb rozdrvenu sutinu z podkladovej omietky malby (najcastejsie opadava omietka v oblasti sokla a podlahy), ktora padla na zem, alebo sa pouzila omietka z miesta kde nebola aplikovana nastenna malba. Tento postup ma vsak svoje + aj -.
+++
Plomba ma priblizne rovnake vlasnosti co sa tyka zrnitosti, obsahu piesku urcitej farby. Kedze ma hmota podobnu zrnitost a zlozenie, priblizne rovnako sa rozpina.– – –
Kedze sa pouzivala uz nahodena hmota remiesana s vapnom a casto aj disperziou. Miesto bolo teda vydatne predzasobenne solami. A ak sa na takuto plochu aplikovala malba…Pozn.: neriesim tu skutocnost, ze aj cerstvy a preprany piesok obsahuje mnozstvo soli.
-
Ja zas plne suhlasim s tebou, harp.
Preto by som odporucal nechat sutinu alebo piesok vonku na kope, aby soli vyplavoval dazd. Cim dlhsie, tym lepsie. -
Já bych doporučoval Unimalt s přísadou STOPMIX.
-
Už na samom začiatku, keď som popisoval problém, tak som sa nesmelo opýtal, či použiť UNIMALT, nakoľko s ním mám dobré skúsenosti, ale iba pri vnútornom použití.Ale mal by som dotaz, čo je STOPMIX ? Nepočul som o ňom, teda ani neviem čo to je a kde sa to dá zohnať, prípadne nejaké informácie o ňom. Ďakujem, Juraj Alan
-
Ja neviem ani co je to UNIMALT. Nejaka hotova maltova zmes? Je tam uvedene zlozenie?
Log in to reply.