-
chemia na poliach
Som zvedavy ze co vy archeologovia chcete kopat na poliach, ktore su niekolko krat rocne chemicky postrekovane, a to nehovorim o hlbkovom modernom preoravani.
Za par rokov z tych minci vdaka hnojeniu nebude ani prt, a aj to malo co by sa dalo zachranit tak bude stratene.
Archeologovia by mali vediet ze velka vecsina minci ( neviem presne, tipujem okolo 80%) pochadza z nahodnych nalezov, ci uz pri stavbe domov, alebo praci na poliach.
Ak by som si mal vybrat medzi znicenim tychto minci na poliach polnohospodarmi, alebo ich ukradnutim neakym sukromnym zberatelom, dal by som prednost tomu druhemu, nakolko mozno syn, dcera, vnuk, pravnut tohoto chamtiveho cloveka tu zbierku raz odovzda muzeuA este na zaver, znami ktory kardorocne pri obrabani pola nachada na nom rozne pracky. crepiny a pod., zavolal archeologov nech sa na to pozru, a ked sa po dlhsom case unuvali prist to pozriet povedali ze je to pre nich nezaujimave, a ze takych veci je vsade kopec, nech ich s tym neotravuje.
A chudak nevie co s archeologickym bordelom, ktory mu pod lopatou len zavadza a nestiha to vyhadzovat.
Ale takychto lokalit kde sa volne povaluju crepy a pod je kopec, pokial to nezvalcuju buldozery alebo ine nechanizmy.
A detektoristov chcu nahanat za to ze mozno pri 358 pipnuti a hrabani najde neaku mincu, ktora niekomu vypadla cez derave vrecko, alebo to neaky uboziak zahrabal za dedinou pred najazdom nepriatelov. -
5 odpovede/odpovedí
-
Zmierni ton. Ak chces dikutovat pis vecne, inak temu uzavriem.
-
Som zvedavy ze co vy archeologovia chcete kopat na poliach, ktore su niekolko krat rocne chemicky postrekovane, a to nehovorim o hlbkovom modernom preoravani….
Ahoj zolo24:
Tvoja poznámka má v sebe niečo, len si neviem predstaviť (a už som to tu niekde písal) ako chceš zastaviť oranie a hnojenie polí = výrobu potravín!?! To ako chceš žiť zo vzduchu? Je to niečo úplne iné ako keď niekto cielene vyberá veci zo zeme aby ich speňažil. To porovnávaš jablká a hrušky… Inak rád by som už konečne počul nejaký návrh aj na tú Tvoju otázku?!? Všetci viete len rýpať do toho ako sa na poliach ničia lokality a že je lepšie ich “vybrakovať” pomocou detektora, ale ani od jedného z vás som tu nečítal žiadny návrh ako by sa to dalo slušne a hlavne v rámci zákonov riešiť. Takže stále čakám, či sa tu nájde niekto normálny, kto sa nad tým aj zamyslí a nebude len kecať, ale skúsi aj vymyslieť niečo čo by nám všetkým pomohlo…
K tomu prípadu s Tvojím známym: Pred tým ako som začal študovať archeológiu, som takisto na poliach nachádzal veci (upozorňujem, že bez detektoru!!!) a takisto som chodieval do múzea a často ma odbili, že to nemá cenu a nikdy sa tam nič nedialo, žiadny výskum. Je pravda, že veľká väčšina vecí, čo sa nájdu na poliach je nových (tým myslím 20. storočie, resp koniec 19.) a tých je naozaj dosť. Ale našli sa veci, ktoré si múzeum nechalo a dokonca sú aj vystavené ako som v poslednej dobe zistil. Problém, alebo skôr dôvod je v jednej veci a tú tu už opakujem asi tretí krát: Zober si, že na Slovensku je vyše 3000 obcí a miest. V rámci každého katastra, poviem len veľmi hrubým odhadom podľa toho čo poznám z dokumentácie AúSAV, je dajme tomu v priemere známych 4-5 lokalít. To máš asi 12-20 tisíc známych lokalít! A to je veľmi hrubý odhad, určite je ich viac. Keď k tomu prirátaš lokality, o ktorých sa ešte stále nevie (áno, aj také určite existujú a bežne sa na ne natrafí práve pri stavebnej činnosti), tak si to číslo môžeš pokojne zdvojnásobiť!!!
Prvá vec: Veľká väčšina známych lokalít je registrovaná hlavne vďaka povrchovému prieskumu – to znamená, že sa na nich nekopalo. Dôvod: Keď chceš poriadne preskúmať slušnú lokalitu dajme tomu 1-2 ha veľkosti a poriadne ju zdokumentovať, aby z nej aj niečo bolo a nie len vybrať nálezy, potrebuješ na to niekoľko sezón, resp. aspoň 1-2 roky ak to má byť poriadne. Na detailnú analýzu nálezov a spracovanie pre publikovanie (analýzy, popis, obrázky, fotky, porovnanie s inými lokalitami a podobne + výsledky a zaradenie lokality) potrebuješ zhruba dvojnásobok tohto času. A to vravím o prípade, keď sa okrem tejto lokality nevenuješ ničomu inému!
Druhá vec: Na archeologickom ústave je zhruba 80 archeológov. Neviem presne koľko ich môže byť dohromady v ostatných inštitúciách – tipnem do 100. Ak výskumy robí len polovica, čo určite nerobí (myslím tým konkrétnu prácu v teréne), tak teoreticky by sa za rok malo dať stihnúť urobiť 50 poriadnych výskumov. Problém je v tom, že aby bol takýto výskum slušne urobený, nemôže ho robiť jeden archeológ. Asi poznáš príslovie viac očí viac vidí. teda počet väčších výskumov ti klesne o polovicu. Zober si, že keby to tak bolo, ďalšie dva roky nikto nekope, teda sa zastavia stavby, ktoré porušujú lokality na ďalšie dva roky, kým sa tieto výskumy nespracujú. To je ale iba čistý výpočet!!!!
Zabúdaš na jedno – ročne sa na Slovensku robia stovky výskumov a prieskumov (tipujem tak do 400-500), ktoré Ti zaberú nejaký čas. Dokonca aj z negatívneho výskumu (teda na stavbe, kde sa nič nenašlo) musí archeológ urobiť nálezovú správu a zaevidovať ju (okrem toho poslať na Pamiatkový úrad a investorovi) aby sa vedelo, že lokalita je negatívna. A to Ti zaberie takisto dosť času.
Tretia vec: Poľnohospodárska pôda na Slovensku nezaberá práve zanedbateľnú časť plochy, takže je jasné, že sa oraním naruší pomerne veľké množstvo lokalít. Ako si predstavuješ záchranu niekoľko stoviek ak nie tisícov lokalít v dostupnom čase, teda podľa Teba asi hneď zajtra? To mi prosím vysvetli. Chceš mi tu tvrdiť, že vykradnutie kovov z lokalít je riešenie? Nechci ma rozosmiať… To máš dosť trápny dôvod na začatie kariéry detektoristu….
-
Zolo25. to bolo hlboko inteligentne zamyslenie hodne velkych filozofov. Moja ucta..
-
ja ako chemik celkom nesúhlasím s názorom že po hnojení z kovových predmetov” nezostane ani prd”
-
Skor sa rozpadajú až v múzeách, čo je velká hamba pre celú inštitúciu.
Log in to reply.