Pri chemickom cisteni treba vediet, co chcete z povrchu odstranit a podla toho cielene pouzit urcitu chemikaliu. Riziko pri chemickom cisteni poroviteho materialu je v tom, ze rozpustena “spina” moze vsiaknut hlbsie, alebo v poroch mozu zostat zvysky pouzitej chemikalie.
Pri cisteni vodou je riziko, ze voda vsiakne alebo cez rozlicne dutiny zatecie do hlbky muriva alebo az do interieru. Mokre murivo = slaba tepelna izolacia; v murive zapustene drevene prvky (napr. zhlavia stropnych tramov) mozu zacat hnit; zelezne prvky mozu zacat hrdzaviet a hrdza prerazat na povrch. Alternativa je cistenie vodnou parou, ale opat treba vediet, co chceme odstranit, a skusit, ci to pojde.
Setrne abrazivne cistenie si v mierke fasady ani neviem predstavit. Setrne by podla mna bolo jedine tzv. mikrootryskavanie, kde ma dyza velkost pera na pisanie a da sa od bodu k bodu menit sila otryskavania (aspon oddialenim alebo priblizenim dyzy), alebo oskrabkavanie skalpelom. Pri “normalnom” otryskavani – chlap v skafandri v oblaku prachu – si naozaj neviem predstavit, aby na zmenu podkladu reagoval zmenou tlaku. A co este prichadza do uvahy z abrazivnych metod: pouzitie brusnych kamenov, nejakych kartacov? Pri kazdom abrazivnom cisteni vidim ako problem destrukciu, “nahlodanie” celistveho povrchu.