-
Co je pamiatka?
Minule som iba tak rozmyslal nad temou: Co pre mna znamena pojem pamiatka… Zaujimalo by ma ci je pamiatka niekde zadefinovana medzinarodnym dohovorom. Tak sa mi zda ze ano, len neviem v ktorej charte to je.
Preto budem rad ak mi napisete co je a co nie je podla vas pamiatkou. Niekde som pocul o tom ze za pamiatku mozno povazovat vsetko co je starsie ako 50 rokov. To sa mi zda byt sice velmi okresane tvrdenie… ale budiz-nazor.
Tiez tu funguje to one magicke: “podla toho o com hovorime a coho je menej”, ale ale ma nieco pamiatkovu hodnotu len preto ze je toho malo? Ze je to medzi ludmi vyhladavane? Podla mna nie. Co vy?
Tesim sa na odpovede. Budu?
-
50 odpovede/odpovedí
-
Musím sa priznať že moja mama dávno prekročila 50r. a nemyslím si že je pamiatka.
Podla mojho názoru by mohlo ísť o niečo , čo bolo vytvorené dávno pred nami a máme k
tejto veci určitý vzťah ,či už ako spoločnosť alebo jednotlivec.
Niekde som čítal, že nemecko kúpilo sponu za 3 mil mariek len preto že mala tvar
orlice-pre nemcov je to tiež pamiatka. Alebo nie? -
Je to fakt velmi subiektivne. Ja som doslova vo vytrzeni z takych beznych veci ako su mosadzne klucky, alebo drevene dvere. Su proste veci, remeselne vyrobky, ktore sa mi pacia viac ako akykolvek obraz ci plastika profi vytvarnika.
Je to cudne? Myslim, ze nie.
-
Myslím si že vobec nie v tomto pripade mame asi rovnaku krvnú skupinu.
-
Tak to jsem také na rozpacích. Často se to přehání. Památkou je zřejmě vše co zachvátí muzeum. Při dekontaminaci ikon jsme se divili, proč muzeum nemůže prodat méně hodnotné exponáty v zájmu získání peněz na údržbu těch kvalitních. Prostě to nejde. V rámci toho jsem přehodnotil svůj názor na zloděje památek – je to hodný člověk, který tím že památku uloží do pečlivých rukou ji zachová pro příští generace.
-
Pojem “pamiatka” bez definovania vzťahu ku komu/ku čomu je bezobsažná potulka po “španielskej dedine”. Naša legislatíva definuje, čo už je, resp.môže byť “národnou kultúrnou pamiatkou”, alebo “pamätihodnosťou” mesta/obce.To je však pamiatka alebo pamätihodnosť “de jure”, nie “de facto”. Keďže nevyvíja sa len vkus, ale aj hodnotový rebríček (aj často prevrátený), sú “pamiatkové” hodnoty zväčša relatívne (vo vzťahu ku…). Ale to je téma nie pre takúto web-diskusiu, ale aspoň na viaceré odborné konferencie, semináre…, a pre početné dizertačné práce. Možno aj preto má tento “predmet” tak málo príspevkov !
-
Liptaj: Suhlasim je to tak siroka tema ze ju nemozno obsiahnut tu. Je tu vsak jedna otazka kazdy pod pamiatkou vidi nieco ine tu vznikaju zakladne rozpor. Takze co je pamiatka pre vas. Iba pojem alebo nieco co nemozno opisat ale vieme ze to je. Co teda?
-
za kulturnu pamiatka z pohladu zakona su hnutelne a nehnutelne veci, pripadne ich subory
a, ktore su vyznamnymi doklami historickeho vyvoja, zivotneho sposobu a prostredia spolocnosti od najstarisch dob az do sucasnosti, ako prejavy tvorcich schopnosti a prace clvoeka z najroznejsch oborov ludskej cinnosti, pre ich hodnoty, revolucne, hisotricke, umelecke, vedecke a technicke.
b, ktore maju priamy vztah k vyznamnym osobnostiam a historickym udalostiamto jest podla pamiatkoveho zakona
takze subjektviny dojem tu prevlada este stale, vyber te si ………
Mozno aj vas dom mozno rad bude kulturna pamiatka :-)to Templ: dobry nazor s tym zlodejom, pravdou je ze sa o nu snad ako jediny dokaze fundovane postarat ale o tom ako ju uchova pre dalsie generacie ked ju maju niekde doma v pivnici tazko povedat.
-
Tomboy: To je definicia kulturnej pamiatky podla uz zruseneho zakona c. 27/1987 Zb. o statnej pamiatkovej starostlivosti.
Nahradil ho zakon c. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkoveho fondu.
“Kultúrna pamiatka podľa tohto zákona je hnuteľná vec alebo nehnuteľná vec pamiatkovej hodnoty, ktorá je z dôvodu ochrany vyhlásená za kultúrnu pamiatku. Ak ide o archeologický nález, kultúrnou pamiatkou môže byť aj neodkrytá hnuteľná vec alebo neodkrytá nehnuteľná vec, zistená metódami a technikami archeologického výskumu.
Pamiatková hodnota je súhrn významných historických, spoločenských, krajinných, urbanistických, architektonických, vedeckých, technických, výtvarných alebo umelecko-remeselných hodnôt, pre ktoré môžu byť veci predmetom individuálnej alebo územnej ochrany.”
-
Praslica po mojej starej mame je pre mňa úžasná, autentická a “hmatateľná” pamiatka, medzi stovkou praslíc nejakej národopisnej zbierky alebo etnografického múzea by jej “pamiatkovú” hodnotu mohol spochybniť kde-kto! Je tiež rozdiel medzi subjektivitou laikov (v dobrom zmysle slova) a medzi subjektivitou odborníkov v príslušnom odbore. Úplnej objektívnosti niet, v takej oblasti ako ochrana pamiatok ani (v budúcnosti) nemôže byť. Kým ide o štátom deklarované (“národné kultúrne”) pamiatky, štát volí spôsob výberu-kreovania hodnôt, ktoré (v našom prípade podľa platnej legislatívy SR) za pamiatky vyhlási, resp. do (“štátnych”) zoznamov pamiatok zapíše. Náš zákon (49/2002 Z.z.) dáva dostatočný a dostupne objektivizovaný právny priestor na to, aby podnet na vyhlásenie ktorejkoľvek veci (predmetu, objektu) mohol dať každý občan alebo právnická osoba, odborný návrh už potom spracuje a ministerstvu na vyhlásenie predkladá Pamiatkový úrad SR. Ten má nielen možnosť, ale aj takpovediac povinnosť využiť štáby aj externých odborníkov na to, aby sa návrh na vyhlásenie objektivizoval, teda aby sa vec posúdila zo všetkých hľadísk, no najmä z pohľadu odborného (preskúmanie “pamiatkovej hodnoty”). V sporných prípadoch má ešte ministerstvo možnosť dať návrh posúdiť Pamiatkovej rade (ktorá je zo zákona odborným poradným orgánom ministerstva). Procesne (legislatívne) sa snáď “subjektivita” už viac vylúčiť ani nedá! Ak niekto deformuje proces v praxi, nech si spovedá “svedomie” alebo sa zodpovedá Pamiatkovej inšpekcii, teda znovu orgánu podľa spomínaného zákona. Toľko čo sa týka “štátnych” alebo (ak chcete) “národných” kultúrnych pamiatok. Pamiatky regionálne, krajské, miestne, obecné, stavovské, rodinné, osobné atď. nech si vyrieši ten, pod koho “gesciu” patria. V zmienenom zákone je tiež legislatívna možnosť pre mestá/obce viesť evidenciu “svojich” pamätihodností, je teda len na nich (miestnych poslancoch, zastupiteľstvách, primátoroch, starostoch) ako tieto možnosti využívajú! Uf!
-
p. Liptaj: Dakujem, skutocne pekny prispevok :)
-
Skutočne jedna z najlepších tém a možno aj najzávažnejších. Škoda, že s relatívne malou účasťou. Možno sa to zmení.
Ale k téme. Podobne ako pri „detektoristoch“, aj v tejto téme nie je zrejmé, kto a prečo sa pýta. Je to niekto, kto chce mať jasno z hľadiska legislatívy, axiológie, kulturológie, kastelológie, muzeológie alebo „pamiatkológie“. Pravdu má Liptay svojím zobnutím do vzťahovej problematiky, ktorú ale obratom pochoval legislatívno-konferenciálnym záverom.
Aby som sa sám nezakopal, skúsim postup, ktorý zníži možnosť nepochopenia a irelevantného útoku.
Kto sa pýta: ja, občan SR tretej kategórie,
Na čo sa pýta: Co pre mňa (!!!) znamena pojem pamiatka…,
Z hľadiska: muzeologického – neviem, kto by mal mať v tejto otázke jasnejšie a okrem toho toto diskusné fórum je takto nasmerované.Pamiatka
1/ je pozostatok, relikt už zaniknutej historickej situácie, javu, udalosti, zážitku, ktorú nemožno chápať ako „vec pamätajúcu“, ale „vec pripomínajúcu“. Pamiatka nie je „svedok“ ale súčasť pamätnej udalosti, na ktorú sa viaže. Pamiatkou môže byť čokoľvek – kameň, suchý list, prameň vlasov,
2/ je zväčša predmet osobnej potreby jedinca po jeho úmrtí, ktorý sa viaže na jeho život alebo činnosť.
Pamiatka je natoľko individuálna, že pre iného jedinca nemá žiaden význam ani hodnotu. Pamiatka zvyčajne nemá žiadnu cenu.
Hodnota pamiatky zaniká v okamžiku, úmrtia pamätníka alebo v okamžiku keď sa ju pamätník rozhodne zmeniť na tovar.U pamiatky dominuje subjektívna, emocionálna, iracionálna, symbolická hodnota predmetu. Celý systém pamiatok je založený na symbolickej hodnote – hodnote symbolu.
Rovnaké je to s klanovými, etnickými, resp. národnými pamiatkami a súhlasím so Stránskym, že z „pamiatkárskeho“ hľadiska by malo ísť v prvom rade o zaistenie hodnôt in situ.Podľa príspevku nočného vtáka (dúfam že mi to prepáči) harpa z 29.04.04 23:31 mám skôr dojem, že by chcel vedieť, čo je starožitosť – antikvita.
-
Skoda len, ze poniektori pamiatkari sa boja zapisat do zoznamu pamiatok nieco co je mladsie ako oni. Napriklad vyrobne haly a trebars aj fabriku ci komplex budov z obdobia medzi vojnami.
-
Nejde o “strach” pamiatkárov. Technické pamiatky, fabriky a výrobné haly zvlášť, sú špecifickým problémom, lebo ak sa nevyvýjajú s technológiami, tak sa pre výrobu už zväčša nehodia. Nuž ich vlastník zmodernizuje, prebuduje úplne alebo nahradí novými halami. Ak sa medzitým hala/fabrika stane pamiatkou, môže ju vlastník “venovať” zväčša iba kultúre na muzeálne účely. A tu sme v slepej uličke, lebo kultúra na takéto budovy a ich údržbu, prevádzku zdroje nemá, aj keby ich často potrebovala (napr.ako depozity, expozície dopravných prostriedkov a a pod.) Nuž a už sme znovu pri peniazoch, presnejšie: bez nich. Keď budú, ozvem sa !
-
Suhlasim a berem svoju narazku spat.
-
Ale ! ale !! ale!!!
Kruci, tu su aj niektori normalne zaujimave prispevky. inac dopisovat by ste si mohly aj inym sposobom. E-mail to vam nehovori nic??? Gdo to ma citat ze dobry prispevok a narazku beriem spat. Dajte si rande a bude.
Log in to reply.