-
Čo je to za nástroj? (váľek, piest)
a) luskáčik na vlašské orechy
b) piest na trenie ľanu
c) žehlička na plátno
d) škrabka na hovädzí dobytok
Predmet je dlhý 66 cm, široký 9cm, hrubý 2,54 cm (1″). Má 21 zubov. Je z kvalitného tvrdého dreva, starý asi 80 rokov.
-
11 odpovede/odpovedí
-
Zdravím, tipol by som piest na trenie ľanu.Stará mať čosi také podobné mali, ale sú to už roky, ako dieťa som to tak nevníma – l veci každodennej potreby u starých rodičov, až keď som sa začal dívať na svet okolo seba aj srdcom.Ale je to len tip .Môže to byť nakoniec niečo úplne iné. S pozdravom a prianím pekného večera… G.J.
-
-
Zožralo mi text a znova to isté písať nebudem. Aby admin nepovedal, že len šomrem, odpoveď znie – je to váľek.
-
Sasha si si isty tym nazvom váľek. slovnik ludovych slov mi nic take nenasiel, ale tam toho iste vela chyba. samozrejme je mozne ze u vas sa tento nastroj tak vola.
ak si vsak myslel válok ten to je ale valec na ktory sa omotavala bielizen a plochou stranou dreveneho piesta ( cca ako ten na obrazku vyssie ) sa tak manglovala, valkovala.
asomtam zobral fotku zrejme zo stranky http://okal.blog.sme.sk/c/72649/Pranie-krojovej-bielizne.html kde je zobrazeny tiez piest na pranie – ktorym sa pre zmenu vytlkala z bielizne voda so spinou. podla tej stranky ide pri tychto dvoch cinnostiach, valkovanie a buchanie, o dva rozne piesty – vacsi a mensi.
tie piesty boli z javoroveho dreva a mali hornu stranu vyrezavanu. na fotke od rotora ma zaujalo ze tie zarezy su riadne hlboke, hl,pri rucke, tak neviem ci by sa to po velmi kratkom case nezlomilo keby s tym niekto zacal mlatit co i len do pradla ( vsak to bolo na kameni ci doske ). preto rozmyslam ci to nebolo vyrobene len ako dekoracia do domu a nikdy to nebolo prakticky pouzite… co myslite?
-
benjo, v použítí náčinia máš pravdu, ale v označení, pokiaľ sa printovým zdrojom dá veriť, mám pravdu ja. Ďakujem za post, ktorý ma vythol z letargie. Je to krásna téma a som za ňu rotorovi úprimne vďačný.
Nuž teda, artefakt patrí do skupiny náradia určeného na vyrovnávanie textílií tlakom. Bol označovaný ako mangľovací piest, mangliarka, hladidlo, valkací piest, váľací piest alebo váľek [2]. Používal sa na vyrovnávanie súčiastok tradičného odevu z hrubého plátna. Vlhký odev sa navinul na hrubší drevený valec, napr. váľok na cesto, po ktorom sa tlakom posunoval drevený piest. Mangľovací piest býval z oboch strán hladký, len v niektorých regiónoch južného, východného a stredného Slovenska mal na spodnej, pracovnej strane široké zuby, ktoré mali zabrániť vyšmyknutiu sa valca s natočeným textilom pri hladení. Mangľovací piest meral od 65 do 100 cm a vyrábali ho najčastejšie z tvrdého dreva – buku, jaseňa, čerešne, hrabu, slivky a podobne. Na Čiernom Balogu ich robili z borovice a limby. Činnosť je označovaná ako hladenie, gúlanie [3] alebo manglovanie. Tkané plátno hladili mangľom a na hladenie odevných súčastí z jemnejších materiálov, napr. rukávce, sa používali drevené lyžice alebo okrúhle sklenené hladidlá. Aj po nástupe žehličiek začiatkom 20. storočia sa plátený pracovný odev naďalej hladil tlakom.Zdroje:
[1] http://www.ludovakultura.sk/index.php?id=5582
[2] SMATANA, M.: Z histórie výskumu rajeckého nárečia /7/. Nárečie vo Fačkove. In: Spravodaj mestského múzea Rajec, 1999, roč. VII., s. 7.
[3] http://www.racan.sk/2007/03/racianske-narecie-suhrnny-slovnik.html
[4] VÁCLAVÍK, A.: Tradície ľudovej drevorezby. I. Príspevky k vecnej a ornamentálnej genéze slovenských pracích a valkacích piestov. Roľnícka osveta, Bratislava 1936. -
Dík Saša, že si to nevzdal, iba nepodstatná poznámka. Limba a Čierny Balog mi nesedí. Možno vyššie rastúca borovica, povedzme lesná, tvršie podmienky, tvrdšie drevo ako všadeprítomný smrek.
-
Sasha
Ďakujem za fundovanú odpoveď a hlavne za obrázok. Vždy sa teším na Tvoje odpovede i keď viem, že moje “vrtanie červa do hlavy” ťa stojí veľa času. Dlho som nevedel na čo sa nástroj používal, neskôr som získal informáciu, že je to “žehlička” na drelichové plátno. Ale až z obrázku je jasné jeho použitie.
Ďakujem aj ostatným ktorí poslali svoje odpovede. A ešte dve linky:
-
“benjo, v použítí náčinia máš pravdu, ale v označení, pokiaľ sa printovým zdrojom dá veriť, mám pravdu ja.”
ale no taaak, Sasha, toto mi nerob! napisal si ze je to váľek. ja ze je to piest. co vidis na obrazku od rotora?? halooo? lebo ja piest. uz vies preco som sa ozval na tvoj prvy koment??
sam si neskor napisal “Vlhký odev sa navinul na hrubší drevený valec, napr. váľok..”
A váľok/váľek… zrejme a logicky to bude to iste len regionalne pozmenene ….a urcite odvodene od slova valec. sorry,inak to uz neviem vysvetlit.
-
vlcik-tlcik tú limbu (teda borovicu limbu / Pinus cemba L.) som chcel pôvodne vyhodiť, pretože mi tiež nešla pod fúzy. Lenže nakoniec som sa rozhodol nezasahovať do zdrojového textu.
Pre zaujímavosť, SNM-Historické múzeum v Bratislave (!) má v zbierkach piest “karbací” zo Šumiaca (E 2525).
Pre zvedavých ešte jedna štúdia
PÁTKOVÁ, J.: Zariadenia na konečnú úpravu domáceho textilu na Horehroní. In: Slovenský národopis, roč. 12, 1964, s. 225 – 266.
-
Bolo mi to jasné, text má zostať pôvodný, iba som upozornil na, podľa mňa chybu.
Benjo, áno predmet je piest, váľek, váľok sú názvy nárečové, ale nie odvodené od slova valec, ale od slovesa valiť,
pôvodne valiti. Váľok, váľek sú názvy staršie, valec je už z modernej slovenčiny.
-
Pekné sviatky praje
rotor
Log in to reply.