-
dlazkovica
-
Evi tvoja otazka je spravna, ja som len tak spontanne do toho zabrdol, ked som sa rozpisal o dreve v exteriere. Podhlady sa netvaria ako drevo, praveze su hladke, bez “potlace dreva” a tym vypadaju moderne, ale nie prehnane. Su sami sebou. Ak sa mi podari, bude zaujem a trochu casu, tak skusil by som zavesit nejake foto. Neviem, neskusal som este zalozit novu temu a tiez neviem, ci tento komentar o hliniku by nebol ponimany ako reklama. Nenarazam na fotky z tvojho humna, vobec som to tak nemyslel. Naopak do takeho stareho objektu by som praveze to drevo /zial?/ priznal. Len by ma to stalo v buducnosti vela casu a usilia to udrziavat – preto zial. Ale na staru chalupu to patri -drevo, avsak nemal by to byt ten sucasny vsadepritomny a univerzalny tatranec. To je ako plast okna v klasickom rozmere na 100 r chalupe…..
-
Doky, tú reklamu sem kľudne daj, ak príde čas, tak ju využijem.
-
Pokial si pamatam na tieto stare humna boli natierane s motorovim olejom alebo dechtom ako stare vlakove podklady pod železnicu. Sice drevo stmavlo ale ochrana bolastopercentna.
-
No a kdyby jsme šli ještě dál tak před motorovým olejem na to používali dobytčí krev.
U podhledů na které přímo nesvítí slunce ani na ně neprší, bych se o trvanlivost nátěru nebál. -
Po konzultáciách so stolárom sme dospeli (v otázke dlážky) k řiešeniu :
– postrholce budú s hadovitou vzduchovou medzerou
– dlážkovica sa bude lepiť (vychádzajú nám rôzne šírky dosiek – ale skôr užšie, ako širšie, lebo storlár chce ešte vyhodiť stredy) vždy tak asi 4-5ks spolu
– tento blok sa prišroubuje k postrholcom
-napojenie ďalšieho bloku začne nelepeným spojom
-po čase, ak sa bloky zoschnú, šrouby sa vyberú, dlážka sa doťukne a nanovo prišroubuje
Tak neviem, či sme nevymysleli mačkopsa :|Doky, prepáč mi môj posledný – dosť militantne znejúci príspevok, to bolo z únavvy, nič viac.
Parafrázujúc vĺčika, všetko sa raz utrasie. Treba veriť. -
Evi nemas sa za co ospravedlnovat. Vobec som to tak nevnimal. Som rad, ze moja cesta sa bude realizovat, vidim ako dobru ideu to zlepenie 4-5ks, len neverim, ze niekto sa k tomu bude vracat a preskrutkovavat /tiez to predrazuje/. Taktiez si myslim, narychlo, ze je tam znacna sanca, ze aj tak to medzitym roztrha, aj ked menej… A tiez by som potom na hotovo “zastuplovaval tie diery po hlavach skrutiek, ako som pisal. Urcite by som tu podlahu nerobil pred vysusenim v susicke!! Jeden rok vzdusneho susenia dubu nic neznamena. Nebud unahlena, lebo bolo by skoda znicit take mnozstvo krasneho dubu. Bude z toho len sklamanie, kolkokrat sa na to pozries. Tlacim ta?
-
pre Doky: do sušičky dub samozrejme pôjde; postrholce budú z červeného smreku, aby im vlhkosť až tak neuškodila. Štuple na šrouby sú tiež v pláne. Keď sa to zrealizuje, uvidíme, či to bude fungovať, alebo nie…
Asi nie je jedno, kedy sa dlážkovica kladie, nám to vychádza na jar. Aký je Váš názor. Ďakujem.
-
No na jar je to najlepsie ked už bude teplejsie pomali mi ta dlažkovica bude ponasat na plavajucu podlahu
-
Dal bych přednost nejprve přirozenému sušení (u dubu ale nejméně dva roky) a pak dosušit v sušárně.
Při tom sušení venku se neustále mění vlhkost dřeva a tak se stále opakuje bobtnání a sesychání dřeva.Dřevo tak neustále pracuje, co má prasknout praskne a napětí ve dřevě, způsobené změnami objemu, pomalu klesá.
Venku se ale dřevo vysuší nanejvýš tak na 20% vlhkosti. V sušárně ho pak dosuší na 8-12% kolik je potřeba do interiéru.
Dali sme si zmerať aktuálnu vlhkosť dreva po ročnom prirodzenom sušení – je 20%. Teraz máme problém (aspoň z nášho pohľadu): keď dáme drevo dosušiť do sušičky a suché sa spracuje na dlážkovicu, či sa v zime nebude krútiť a boptnať, keď sa v dome bude len temperovať a vlhkosť v kamennom nezaizolovanom dome bude určite vyššia – či to nebude robiť galibu. Má ešte zmysel dávať drevo do sušičky? -
Určitě do sušičky!
Jinak by dřevo sesychalo dál již opracované v teple dílny a pak před montáží, takže by pak prkna nepasovaly k sobě , nešly by pera do drážek apod.
Navíc by se hned po montáži vytvořily mezery ve spárách a větší než u dobře vysušeného dřeva.Ale bobtnat a sesychat ta podlaha bude neustále při každé změně teploty nebo vlhkosti. V běžných podmínkách by to ale nemělo dělat zásadní problémy.
Konec konců dilatuje i ta hloupá plovoucí podlaha :|
-
Haló, prosím o radu (či skôr názor) skúsenejších. Chystám sa položiť dlážkovicu v izbe starého prevažne kamenného domu. Izba sa nachádza nad klenbou veľkej pivnice v úrovni asi tak 70 cm nad vonkajším terénom. Neplánujem nič betónovať, ani izolovať, nosné hranoly chcem jednoducho vo vodováhe a v rozpätí 50 cm od seba vložiť do vrstvy drenážneho štrku (frakcia v priemere cca 3-4cm), ktorým je momentálne vysypaná “podlaha” izby. Na chrbte klenby je štrku menej – cca 10 cm, v smeroch ako sa klenba zvažuje sa vrstva postupne prehlbuje. K trámom hodlám priskrutkovať klasickú smrekovú alebo borovicovú perodrážkovú dlážkovicu najhrubšiu ako zoženiem (zatiaľ som zistil max. 28 mm). Vychádzam z predstavy, že takto vznikne akýsi súdržný monolitný “ostrov” plávajúci v štrku, v ktorom predpokladám, že si utrasie svoje stabilné miesto. Snáď kvôli kročajovému hluku dám medzi dosky hranoly penovú fóliu. Dlážka nepôjde až k stenám, ale skončí cca 15 cm od stien – vzniknuté obvodové medzery chcem vyložiť tehlami nasucho položenými v štrku. O vlhkosť sa nebojím, izba sa za posledného 1,5 roka čo bola vyčistená a vysypaná štrkom správa sucho a ten hrubý štrk jej myslím aj naďalej umožní dýchať. Obavu mám skôr z rizika krútenia sa podlahy ak nebude uchytená do betónu – spolieham sa na to, že dostatočná hustota trámov, hrúbka dosiek a riadne priskrutkovanie veľké deformácie neumožnia… Prosím, napíšte mi svoj názor na takýto spôsob uloženia, prípadne ďalšie rady. Vďaka.
-
Poznam Jurske pivnice, su krasne a jedinecne. Ucta kazdemu, kto ma k nim uctu a chut ich uchovat. Miro napadla ma trochu ina cesta: Kamen je velmi tazky na strop pivnice a tiez studeny/napr kamen na kuch linke bude na dotyk vzdy studeny, hoci je v temperovanej miestnosti/. Ocaril ma material, kt spominal Bjorn Kjerulf v Moj dom-Moj hrad, pouzity kdesi pri Pezinku pod pasiv dom: penene sklo, kt umoznilo znizit hlbku zakladov, vyborne tepelno izolac vlastnosti a tipujem, ze aj vaha bude velmi nizka. Daj si dokopy tieto fakty s tymi hore o kameni a rob rozhodnutie. Mozno Liapor /osobne ho nepoznam, ale branim sa mat “experlit” a neviem, ci Lia..nie je len novy obchod nazov. Ten totiz je hygroskopicky, tzn hlavna domena, tepel izolacia ,sa po case otoci na medvediu sluzbu. Pero drazka a ostatne detaily si pozorne precitaj v tejto diskusii.
-
Súhlasím doky, iba s poznámkou, že perlit a liapor sú úplne odlišné materiály.
-
Iba pre ilustráciu.
Pod pojmom perlit v petrografickom zmysle sa rozumie vulkanická hornina, ktorá obsahuje felsosférolity, v technologickom zmysle sa za perlit považuje sopečná hornina, ktorá je pri nahrievaní schopná priemyselne významnej expandácie (Slávik 1967). Expandáciu perlitu spôsobuje obsah chemicky viazanej vody v sklovitej hmote sopečnej horniny.
Liapor je velmi lehký granulát vyráběný expandováním přírodního jílu. Svou podstatou se Liapor řadí mezi keramické hmoty, které jsou jedním z nejstarších a nejosvědčenějších stavebních materiálů. Jedná se však o vyšší stupeň zpracování výchozího materiálu, což umožňuje, že k základním vlastnostem keramických materiálů, jako je pevnost, malá nasákavost, stálost, zdravotní nezávadnost, přistupují u Liaporu ještě další, jako např. velmi nízká objemová hmotnost a vynikající tepelně izolační schopnosti.
Íl je nespevnená usadená hornina zložená z viac ako 50 % ílovitej zložky. Tvoria ju ílové minerály, pelitovej frakcie s veľkosťou jednotlivých zŕn pod (2 μm resp. 4 μm). Hornina môže mať rôznou farbu závislú na obsahu prímesí. Íly s 25 – 75 % vápenatej prímesy sú označované ako sliene. Íly s významnou prímesou kalcitu a piesku sa označujú ako šlíry. Spevnením ílu vzniká ílovec a ílovitá bridlica. -
Srdečná vďaka Vám za reakcie. Práve včera večer – po inšpirácii tu v diskusiách som sa rozhodol časť toho štrku nahradiť liaporom, resp. použiť ho ako vrchnú vrstvu na dorovnanie terénu pod doskami. Ten štrk tam ale podľa mňa má svoj význam – vytvára staticky pevný a pritom odvetraný základ pod podlahou. Čo sa týka zaťaženia klenby – v najkritickejšom mieste – na chrbáte je ho najmenej – do tých 10 cm, smerom do kútov sa vrstva prhlbuje do cca 20 cm. Zvyšok pod štrkom ostal pôvodný zásyp klenby sypkouj “piesko-hlinou”. O liapore som doposiaľ nepočul, ale to čo sa o ňom uvádza je myslím povzbudzujúce. Doky, k tej nasiakovosti – ak by to aj bola pravda (aj keď výrobca hovorí niečo iné), videl by som v tom snáď aj pozitívum akéhosi regulátora vlhkosti (vo vlhkých obdobiach ako jeseň – zima vlhkosť absorbuje, v suchých a teplých zase uvoľní späť do okolia). Myslím si, že staré stavby nie le nevyhnutné za každú cenu odvlhčovať (pokiaľ nie sú zrovna postavené na miestach s abnormálnym tlakom vlhkosti). Staré stáročiami overené stavebné technológie a konštrukcie s prirodzenou vlhkosťou počítali…
Log in to reply.