-
Doba zrenia vapennej omietky
Ahoj,
kym neprisli tieto horucavy som sa snazil omietat poskodene miesta na fasade kamenneho domu.
Pouzil som moje dva roky zahasene vapno a riecny piesok v pomere 1.3.
Mam dve otazky:
1. V omietke sa objavili praskliny, hoci som ju nansal po vrstvach a podklad som mal dobre ocisteny a navlhceny. Na omietku nedopadalo priame slnecne svetlo a este 3 dni po jej naneseni som ju zvlhcoval vodou. Je mozne, ze mam velmi masten vapno a mal by som upravit pomer surovin?
2. Po akej dobe mozem omietku vymalovat vapennym naterom? Vraj ju vapnenny nater udusi a nevyzreje.
Dakujem za cenne rady.
-
6 odpovede/odpovedí
-
Tono,
posli fotku piesku s popisom.
Nater ti omietku nikdy neudusi, iba spomali jej zretie.
-
ad1. Áno, ak máš mastnú maltu môžeš ju vlhčiť aj do súdneho dňa (obrazne), popraská. Pomer 1:3 je všeobecný, možno by platil vtedy (aj to pochybujem), ak by si mal vápno čerstvo zahasené, samozrejme záleží na plnive, v tvojom prípade riečny piesok neznámej proveniencie :-) v zásade pomer taký, aby malta lepila a omietka nepraskala, starí majstri kuknú do miešačky a vidia, v živote som ich nevidel vlhčiť omietky
Ideálne je použiť na hrubú omietku štrk, kamennú drvu frakcie 0-4, alebo 0-3.
2. vrchnú omietku po zatuhnutí a prepucovaní prípadných trhlín v podstate hneď natriem redším vápnom, vyplní mikrotrhliny a podľa mňa funguje to podobne ako gletovanie, aj keď by som to až tak veľmi neporovnával.
Vápno nedusí, vápno dýcha, teda na stene, v ústach a nose neviem.
-
pozeral som ten nas piesok, je dost jemny. kupil som to u Camaja v Stiavnici, vraj je to piesok z Ipla.
je v nom problem najst zrna vacsie ako 1mm, asi v tom bol problem.
skusil som pomer 1:4 a uz to praskalo vyrazne menej.
-
Zhodou okolností poznám ten piesok, tiež som s ním robil. Nepáčil sa mi ani trochu. Vlastne ani neviem k akému pomeru som sa dostal ja, začínam od 1:2 a potom pridávam piesok, bez zámesovej vody, samozrejme pritom záleží aj od vlhkosti piesku, ak by bol priveľmi suchý primerane vody by som pridal. Záleží aj od plasticity vápna. Na vrecovaných omietkach (poznám iba baumit, tuším feinputz) je dobrý ten ich ostrejší kremičitý piesok, škoda, že sa k nemu normálne nedostaneš, ale čo už
-
možno po funuse, ale: Vápenná pmietka sa robí viacvrtvová, podkladná hrubšia vrstva sa robí planšia, 1:4-1:5 podľa piesku, piesok sa hodnotí stlačením v dlani, zavlhlý piesok zostane sformovaný, ak je v ňom veľa ílu, drží pokope, tam treba aj viac vápna, íl znižuje účinok. Prvá hrstva praská, prekrýva sa druhou z osievanej malty vápno až 1:3, po zavädnutí sa filcuje. Malta sa nevlhčí, potrebuje uschnúť. Vytvrdzuje sa pôsobením kysličníka uhličitého po odparení vody. Mikrotrhliny na vrchnej vrstve sa zabielia čistým vápnom, pačokom..
-
Trosku starsi prispevok ja doplnim. Po vynikajucich vysledkoch s vapennou omietkou pripravenou z vapenneho hydratu, z vlastnej skusenosti povzbudzujem kazdeho nech vyskusa. Hydrat treba rozmiesat s vodou do konzistencie stredne hustej pasty. Kazdy den min. 1 tyzden premiesavat, pridat vodu, miesat, miesat. Uz aj pri samotnej priprave v miesacke, pomery su vacsie ako pri hasenom. Kludne aj 1:4 pri tensich omietkach. A hlavne dlho dlho miesat v miesacke. Ja som na 60 m2 vdaka Bohu nemal ani jednu trhlinu. Ak uz chcete stavat a obnovovat ako volakedy, odporucam sa pred pracou pomodlit k Panu Bohu. Tak ako volakedy :)
Log in to reply.