-
Doporuceny postup zakladnej konzervacie hradu
-
:)
vyzera to nadludsky komplikovane ze? :)
preto doporucujem este pred konkretnym zacatim toho co harp a vlcik napisali:
– zamysliet sa, co chcem vo svojom zivote robit a kolko tomu chcem dat casu (takyto projekt je praca na velmi dlho a zasahuje vsetky oblasti zivota – podla vlastnych skusenosti)
– popri rozhodovani sa, sa o tom zhovarat s priatelmi a hladat ludi co by do toho sli s tebou (sam clovek pri takom projekte rychlo “vyhori” bez podpori)
– po rozhodnuti si spravit skupinku, nieco ako realizacny team a rozdelit si jednotlive zodpovednosti a oblasti (kazdy bude robit to co mu prinalezi a jeden to bude cele koordinovat)Az po tomto sa da naozaj nieco zodpovedne, dobre a hlavne efektivne rozbehnut. Fakt je to vela oblasti a vela veci, ktore treba sledovat a robit, preto “management” je najdolezitejsi. Akonahle zacne byt chaos tak to cele moze zacat rychlo stagnovat.
-
Ako sa postavim ku pamiatke v globale:
http://www.obnova.sk/diskusia/technologicke-postupy-pri-obnove-architektonickych-pamiatok
Pripadne…
zmenili by ste nieco v postupe s odstupom dvoch rokov?
-
S odstupom dvoch-troch rokov by som asi toľkoto : myslím si, že za posledné roky niekoľko desiatok partií rozbehlo práce na hradoch, preto administratívny postup v podstate nieje nijakou záhadou. Aj vďaka rôznym diskusiám, stretávkam hradárov a kvante dobrovoľníckych brigád na hradoch po celom Slovensku nieje problém zistiť si, čo ako a kde treba zariadiť. S odstupom času by sme sa skôr mali pozrieť na realizácie prác. Na viacerých hradoch prebieha už aj archeologický výskum, alebo je v najbližšej dobe pripravovaný. V značnej miere sú rozbehnuté murárske práce rôzneho rozsahu….atď, atď.
Skôr som si začal za posledný rok-dva všímať spôsob realizácie, hlavne kvalitu prác. Niekedy som až nadobúdal pocit, že prednejšia je skôr kvantita, ako kvalita. A to si myslím že nieje cesta, ktorou by sa dlhodobo malo ísť. Tento rok som si sám za seba povedal, že si dám omnoho viac záležať na kvalite “surovín” do mált, na jej zloženie a prípravu. Spracovanie stavebného materiálu (kameň) je druhá pre mňa dôležitá vec. No a samozrejme samotná realizácia, teda spôsob murovania. Ako som sa sám na sebe presvedčil, len rýchlo “vyplácať” kus muriva na úkor zníženej kvality remeselného prevedenia je kontraproduktívne. O čo ide : vlani koncom leta bolo treba rýchlo zamurovať kavernu značných rozmerov. Videl a vedel som, že piesok nieje O.K., ale použil som ho. rovnako vápno – bolo málo odležané, ale použil som ho. Čo víkend – to dakto iný miešal maltu, čiže raz bola taká, raz onaká. Ale použil som ju. Murivo nemalo nieže čas, ale ani šancu pred zimou zrieť a značne vymrzlo. Naši odborníci to nehodnotia ako nejaký prúser, ale keď dnes viem, že sa tomu dalo do značnej miery predísť, škrie ma to vnútorne. Berieme to ako ponaučenie. Nič by sa nebolo stalo, keby sme to robili pomalšie, ale remeselne kvalitnejšie.
Čiže záverom asi tak : ako začať dnes nieje žiadnym tajomstvom. to bolo pred 8-10 rokmi. Skôr by sme mali začať pozerať na to, ako to robíme a z čoho robíme (aký piesok, vápno….)
-
Je tu asi viac tém, kde by sa to hodilo “prilepiť”, ale táto mi padla do oka ako prvá …
Neviem, čo na to odborníci, ale osobne ma zaujali tieto dva hrady z ČR … Ten prvý, Kamýk nad Vltavou je asi výkladnou skriňou, ako to robiť s ruinou, ktorá bola viac ako v polčase k totálneho zániku …
http://www.castles.cz/hrad-kamyk-nad-vltavou/galerie-obrazky.html
A navrch ten most, veľmi pekný … Žiaľ neprenosný na Uhrovec, či na “moju” Lietavu …
Ten druhý je celkom známy Rokštejn na západnej Morave … Možno už trošku kontroverznejšie pojatá konzervácia (rekonštrukcia) … Zvláštny spôsob ochrany koruny na dolnom paláci. Mne sa páčia tie striešky na hornom paláci. Asi pre ochranu omietok (?) … ale dobre to vyzerá. Drevo na hrad (akýkoľvek) ! Aj na Lietave by som niečo také minimalistické rád videl (na Kinižiho veži určite) …
-
O Kamýku viem od pánov Durdíka, Girsu……. je tam okrem iného aj toto:
Ing. Arch. Miloslav Hanzl, Girsa AT, Atelier obnovy a konzervace historických staveb: My si myslíme o torzální architektuře, že si má zachovat maximum své vypovídací hodnoty. To znamená, že musí zůstat torzo, ten profil toho hradu.
Rovněž musí zůstat zachovány konstrukce a nesmí se zasahovat do korun zdiva a do osazení v krajině, protože takto zříceninu znali už naši dědové a pradědové.
http://www.ceskatelevize.cz/porady/10121359557-port/588-hrad-kamyk/video/
http://www.rozhlas.cz/leonardo/historie/_zprava/vylet-do-stredoveku-video–747588
A ešte niečo od pána Tomáša Durdíka.
Kde je podle vás příčina? Ve špatných zákonech? Nebo v malé vůli prosadit průchod práva?
Jde spíš o celkové klima. Společnost prostě tyhle věci necítí jako nějaký velký problém. Díky tomu pro naše památky představuje častou hrozbu i jev jinak pozitivní — nárůst různých občanských aktivit. Jestliže se o nějaký hrad začnou dobrovolně starat soudní lidé, kteří si nechají poradit, nic lepšího tu památku potkat nemohlo. Bohužel se to většinou nestává. Obvykle jde o nadšence, kteří mají pocit, že do jejich dobrovolné a bezplatné práce nemá nikdo co mluvit, chtějí hrad vykopávat, dostavovat a všelijak vylepšovat. A nikdo je nezastaví, protože hradům u nás rozumí každý. Kdyby se někde v Horní Dolní ustavil kroužek mladých chirurgů a zkoušeli řezat břicha kolemjdoucím, tak je zavřou. Když ale tamtéž vznikne Spolek přátel hradu Šutrštejn a začne provádět neodborná zvěrstva té zřícenině, ještě se jim zatleská.
-
Admin nech zváži presunutie ďalšej prípadnej diskusie sem.
Leguan
Na Úrade geodézie kartografie a katastra pripravujeme nový katastrálny zákon na základe ktorého chceme umožniť evidenciu ruín hradov a ostatných stavieb v torzálnom stave, ktoré sú kultúrnymi pamiatkami v katastri, ešte to nie je úplne dotiahnuté ( spôsob zamerania ) ale v zásade by malo platiť, že ruinu si môže do svojho vlastníctva zapísať na LV vlastník pozemku, ak ju podľa existujúceho právneho stavu a listín nevlastní iný subjekt. V zásade to bude znamenať že hrad, ktorý nie je zatiaľ evidovaný v katastri ( čo je väčšina ) si bude môcť do svojho vlastníctva zapísať vlastník pozemku. Ak by sa nám to podarilo presadiť tak zákon bude účinný cca. od zač. roku všetko 2013, takže držte palce.
Chobot
Odpoveď pre Leguan : To čo spomínaš že chystáte dať do zákona sme už na hrade reálne realizovali v roku 2008 takže ak Vás zaujíma prax a nie teória viete kde sa máte obrátiť po rady, aby aj zákon fungoval. Teoreticky je to jednoduché no prax ukazuje mnohé úskalia. Peter pán z Lednice by tiež o tom mohol rozprávať romány.
Leguan
Zo súčasné znenie zákona jednoznačne nevyplýva či je kataster povinný evidovať len holé múry, ako samostatnú stavbu, tak ako napr. domy, pričom rozsah múrov môže byť pritom od rozsahu lietavy po pozostatky napr. čierneho hradu, pariča atď jednoducho v tomto je zákon neurčitý. Kataster ani naďalej nebude evidovať len múry presahujúce zemský povrch, výnimka bude len pre pozostatky kultúrnych pamiatok. Ale základným problémom pri zaevidovaní hradu je práve tá skutočnosť, že ak niekto chce zapísať takúto ruinu nie je v zásade schopný preukázať k nej vlastníctvo, žiadna listina, že hrad patrí napr, urbáru alebo štátnym lesom, ktoré sú vlastníkom pozemku z cca 98 % neexistuje, lebo stavala ich šlachta a už sa ďalej po spustnutí nededili. Ak by chcel vlastník pozemku tvrdiť, že múry sú súčasťou pozemku a preto patria vlastníkovi pozemku, tým však zároveň poprie, že sú samostatnou vecou z čoho vyplýva, že potom hrad kataster nemôže evidovať, lebo netvoria samostatnú vec. Z tohto dôvodu uvažujeme o vytvorení zákonnej domnienky, že ruina patrí vlastníkovi pozemku ak sa nepreukázalo niečo iné. Je tu ešte možnosť uvažovať o tom, že vec ruina bola podľa občianskeho zákona opustená a patrí štátu o tom by však musel rozhdodnúť súd zároveň táto cesta určite nebude vyhovovať súčasným vlastníkom pozemkov teda ak nepatria štátu, preto touto cestou nechceme ísť. Ak sa nám to podarí nebudete mať problémy. Ak máte hrad evidovaný v súčasnosti, nie je problém pozriem sa nato ako, lebo kataster musel mať s tým vyššie uvedené problémy. Otázka je ešte so zameraním či teda bude povinnosť oparcelovať všetky múry alebo oparcelovať len pomyslený obvod, prípadne iný postup.
Skalan
Leguan, sorry ale som skeptik. V tomto štáte je taký bordel, že to hádam nik nedá dokopy…Kto bude platiť tie zamerania? Vedeli sme sa sa aj súkromne porozprávať? Ja teraz vediem pomerne úspešný boj s touto mašinériou na Lednici ale za cenu niekoľko tisíc eur z našej a obecnej kasy…
Presunuté z
http://www.obnova.sk/diskusia/historicke-zabery-hradu-lietava?page=52
-
Neporiadok síce je (tak ako všade), ale myslím si, že pozemkové úpravy to časom vyriešia, čo samozrejme leguan vie lepšie, ako my.
Problémov tu je viac, ale nevidel by som to až tak čierno, za určitých predpokladov.
Samotný geometrák, podanie na lesný úrad, znalecké ohodnotenia, nie sú také nákladné, že by sa nedali zvládnuť.
Otázka je iba cena pozemkov, príp. hradu.
Obvod hradu – 1 parcela
“Ochranné pásmo hradu” cca 5-10 m “offset” aby sa prípadne nevstupovalo pri opravách na cudzí pozemok – druhá parcela, trebárs ako podlomenie prvej
Prípadne kratšia cesta ako prístup z blízkej evidovanej cesty
Riešenia sa veĺmi unifikovť nedajú, môžu byť rôzne, ostatné neskôr.
-
Dík, všimol som si že tam mám nezmyselnú vetu
“Kataster ani naďalej nebude evidovať len múry presahujúce zemský povrch, výnimka bude len pre pozostatky kultúrnych pamiatok”
správne :
“Kataster ani naďalej nebude evidovať každý múr presahujúci zemský povrch, ale len ruinu ktorá je zároveň kultúrnou pamiatkou” samozrejme ak sa to cez zákon podarí.
-
Ja osobne som moc zvedavý, či a ako sa bude projekt Mr. Krajcera riadiť doporučenými postupmi pri konzerváciach hradov. Mám vnútorné obavy, že toto leto, ak sa projekt rozbehne, sa začne najmasovejšie prznenie slovenských ruín našich kamenných strážcov histórie…Ach jo.
-
…. ze ty mas Radovan zase pravdu
…. ale radsej nie 
-
Heh,
Vlčik – skús sa opýtať Chobiho či geometrák nie je nákladný….je to pár tisíc eur, ktoré nik s nás nemá..
Rado, o to aby hrady neboli sprznené má dohliadať Pamiatkový úrad. Tiež mám obavu že to metodicky nezvládne…
-
Ak niekto nepozná viac ako desťročie starý zborník Zříceniny historických staveb a jejich památková ochrana, tak na stránke NPÚ je možné si jednotlivé príspevky stiahnuť
Nájdete tam veľa užitočných tém súvisiacich s touto diskusiou.
-
Veľmo interesantné, ďakujem.
Log in to reply.