aktivita › diskusia › Architektúra a stavitelstvo › drenazovanie stavieb
-
drenazovanie stavieb
Posted by mrploc on 30. mája 2009 at 9:53zdravim,
obraciam sa na vas s prosbou o radu ohladom drenazovania, planujem na drevenici, v casti kde sa po vydatnom dazdi a po topeni sa snehu drzi voda, ulozit drenaz, prosim poradte mi aka by mala byt hlbka drenaze v najvyssom bode (staci to zakopat na hlbku zakladov, v mojom pripade 50cm, alebo treba ist do hlbky 80cm), aky by mal byt sklon, vhodne materialy a pod? dakujem vopred za odpovedtomboy odpovedal 15 years, 3 months ago 8 Členovia · 21 odpovede/odpovedí -
21 odpovede/odpovedí
-
Najskor si prosim precitaj tieto a ine temy tykjuce sa drenaze a potom sa opytaj na doplnujuce otazky ktore mozeme rozdiskutovat:
http://www.obnova.sk/modules.php?name=Forums&file=viewtopic&t=24721
http://www.obnova.sk/modules.php?name=Forums&file=viewtopic&t=664
http://www.obnova.sk/modules.php?name=Forums&file=viewtopic&p=932
http://www.obnova.sk/modules.php?name=Forums&file=viewtopic&t=10686
http://www.obnova.sk/modules.php?name=Forums&file=viewtopic&t=26984
http://www.obnova.sk/modules.php?name=Forums&file=viewtopic&t=19494 -
Dnes u nas bol sef stavbyveduci robotnikov, ktori uz nieco okolo domu robili a ten ma presviedcal, ze okolo muru, ktory nie je podpivniceny staci jamka hlbky 30 cm, sirky na jeden ryl, do nej drenazna rurka, nopova folia a zasypat hlinou. Uz som co to o drenazi precitala, aj ked nie som ziadny odbornik, ale s tymto som sa este nestretla. Mam si o jeho doporuceni mysliet svoje, alebo si on mysli o mne ze som blb :?:
-
nopova folia?! ta by tam bola na co?
o hlbke drenaze a jej sirke sa da polemizovat , ale o nopovej folii?
drenaz by sa mala obalit geotextiliou, tak aby nedoslo k zaneseniu drenazneho potrubia… -
Hĺbka drenáže záleží od niekoľkých faktorov, či je objekt podpivničený, resp. aké hlboké má základy, či je na mieste, kde voda priteká, alebo odkiaľ voda odteká, teda či je na rovine, kopčeku, svahu, alebo v “jame”. Ďalej či je podložie suché, alebo vlhké, aká je jeho nasiakavosť atď.
Ak vo vašom prípade apple ide najmä o povrchovú zrážkovú vodu, ktorú je potrebné odviesť od objektu, drenážna ryha nemusí byť hlboká.
Čo sa týka nopovej fólie, celkom som nepochopil, kde to tam má byť. Ak ňou má byť vystlaná drenážna ryha, tak je to samozrejme blbosť a a treba sa riadiť návrhom tomboya.
Uvediem systém, ktorý sa pozdáva mne pre objekty, ktoré vlhnú od pritekajúcej zrážkovej vody, kam spadá asi väčšina problémov so zavlhnutím.
Vyspádovanú ryhu do hĺbky základovej špáry treba vykopať nie pri základoch, ale pod odkvapom, dno ryhy podľa možností zahrotiť a vystlať nepriepustnou pevnejšou fóliou, steny “vystlať” priepustnou geotextíliou. Na dno ryhy osadiť drenážnu rúru (potrubie), ktorá bude ústiť tam, kam sa má voda odviesť. Drenážna ryha sa vyplní materiálom s väčšou frakciu, cez ktorý rýchlejšie pretečie voda. Bolo by potrebné udržať povrch nezatrávnený, aby sa drenáž nezaniesla. Počul som o spôsobe, keď sa zásyp drenáže prekryje geotextíliou a potom sa zatrávni, ale ja by som to radšej neriskoval.
Čo sa týka nopovej fólie, jedni hovoria to, druhí ono. V mnou popísanej drenáži bola nopová fólia použitá tak, že do ryhy, tento raz priamo pri základoch, hlbokej po základovú špáru, bola k základom priložená nopová fólia po celej ich výške. Čiže v tomto systéme sa kopali dve ryhy, jedna rovno pri základoch pre nopovú fóliu, druhá pod odkvapom, resp minimálne tých 30 až 50 cm od fasády, pre samotnú drenáž.
Chápem to tak, že nopová fólia má zabrániť bočnému vzlínaniu k základom a vďaka tým “nopom” aj zaručiť určité prevetrávanie vonkajšieho líca základov. Neviem či to naozaj funguje, ak teda nie, tak je tam zbytočná. -
V casti ktoru chcel nas majster takymto sposobom oddrenazovat, rina uz davno je, potociky po povrchu nestekaju , takze povrchova voda tu podla mna problemom nie je.
-
citujem andulku >
Exterier:
Odkopať od múra po škáru základu na šírku aspoň 60 cm do spádu okolo celého domu do trativodu, vysypať hrubým makadamom, dať na vrch 10 cm vrstvu vápna s pieskom 1/1 na sucho, položiť dlažbu z pálenej tehly alebo plochých kameňov, zaliať vodou. Pod vápennú fasádu nabiť rabicové pletivo.Chcem sa opytat, andulka, aku vrstvu toho makadamu ste tam davali?
A este, nerobili ste tam ziadnu zbernu studnu,ani neviedli do nijakej kanalizacie? Jednoducho sa voda moze trati niekde nikde? Spravne som pochopila?
Hned na ten piesok s vapnom dlazbu? Paci sa mi tento sposob a je dost jednoduchy, mozes k tomu este nieco popisat?
Dakujem -
Takto nejak si predstavujem Andulkin systém, ktorý sa aj mne zdá najprijatelnejší, ale s menšími úpravami. Drenážnu trubku by som dľa rady
váženého pána Tomboy-a obalil geotextíliou, zasypal kamennu drvou frakcie 2-4, alebo 4. Teraz úpravy hore. Sokel by som otĺkol, máš viac možností, upraviť ho podľa Andulkinej rady, alebo urobiť predsadený sokel ako vraví Paľo, ja by som ho nechal aspoň rok iba tak.
Úprava výkopu na povrchu. Buď ala Andulka, ja by som ale nedával pod kamene alebo tehly piesok s vápnom, ale iba dolomitickú alebo vápencovú drvu 0-4, na ňu by som ich nasucho nakládol. Špáry zasypal tiež tou drvou, prípadne ju zmiešal s vápnom.
Úplne na zahodenie nie je ani open systém, čiže to isté, len do hĺbky cca 30 cm, na vrchu zásypu by som dal 4mm frakciu cca v 5 cm hrúbke.
Ak by sqa totiž naozaj jednalo o povrchovú vodu je tento open (dýchajúci) systém asi najvhodnejší.
Pri tom prvom, keď totižto vykopeš výkop až po základovú špáru, môže sa stať, že by jama sťahovala vodu, ktoráby síce má ako odtekať, ale predsalen by sa tam mohla akumulovať vlhkosť, čo by mohol byť problém.
Spád od domu môže byť strmší, drenážnej trubke stačí 15-20 cm na desať metrov, treba ju odviesť od domu, buď do trativodu, alebo vsakovacej jamy.
Ešte dôležitá poznámka, nie všetko funguje všade, záleží od daných podmienok, a o tých Tvojich neviem ani figu, ani borovú. -
Vĺčik-tĺčik to nakreslil celkom dobre. Ešte by som dodala niekoľko rád k postupu, ktorý sa nám osvedčil.
1. hĺbka výkopu záleží na tom, ako hlboko je špára základu. Niektoé chalupy majú len 30 cm, niektoré aj 80 cm, podľa dostupnosti kameňa a movitosti stavebníka.
2. Na drenážnu trubku – pokiaľ tam dáte perforovanú hadicu môžete dať aj staré štridle,
3. Čo sa týka šírky výkopu – ak je výkop hlboký, tak musí byť aspoň taký široký, že sa tam dostanete pri hĺbení výkopu, teda asi tých 60 cm.
4.Veľmi dôležité je, aby Vám postupne hlina vplyvom dažďov nezasypala makadamovú vrstvu. My sme to riešili tak, že sme vykopali okolo celého domu najprv tú ryhu po špáru základu (hĺbka cca 70-80 cm, širokú 50 cm a vyspádovali do vodovodnej šachty, urobili 5 cm betonovú zábranu smerom od domu do výšky budúceho zásypu makadamu, položili drenáž a makadam sme nasypali až keď tá betónová “ohrada” vytvrdla. Chce to šalung, robiť sa môže strana po strane, nemusí sa to robiť naraz.
5. Výška madamovej vrstvy musí byť taká, že povrchová úprava “chodníka” okolo domu končí tam, kde začína omietka, pričom použitý obklad by nemal byť nacapený až po stenu ale 2-3 cm od steny a voľne zasypaný.
6. Pokiaľ máte okolo domu rýny, tak na skrytom mieste môžete nechať len makadam a nemusíte vôbec robiť “chodník”. My to máme dokonca na viditeľnom mieste, v podbrání a chodník máme urobený len pred domom. -
Tak sme zacali s drenazovanim jednej- zadnej steny domu a ked to vidim tak nazivo, zacinam z toho mat divne pocity. Ke sa odkryje zaklad domu, dom zacne byt zranitelny. V tej pevnej hline stal pevne, chraneny tuhou hlinou, aj ked vlhkou, ako zub v dasne, nehybal sa, ale ked bude okolo zakladu strk, medzi nim vzduchove diery, bez hliny, mam pocit, ze uz take pevne tie zaklady nebudu. A cim vacsie tie sutre budu, tym je to podla mna uvolnenejsie. Co na to hovoria statici?
-
A mame problem>
Jama na drenaz dopoly vykopana, ale zda sa, ze kanalizacna rura, do ktorej je jedine mozne odviest drenaz bude vyssie ako patka zakladu domu.Este sme sa k nej neprebili, ale vyzera to tak. Co teraz? :roll: -
Úplne na zahodenie nie je ani open systém, čiže to isté, len do hĺbky cca 30 cm, na vrchu zásypu by som dal 4mm frakciu cca v 5 cm hrúbke.
Ak by sqa totiž naozaj jednalo o povrchovú vodu je tento open (dýchajúci) systém asi najvhodnejší.
Toto som napísal o nejaké to poschodie vyššie, čiže tie tehly, či kamene tam nedávaj, základ bude odvetraný, dažďová voda stečie do drenážnej rúry.
Otázka je, čo je to za kanalizačná rúra, či sa tam dažďová voda dá odviesť.
Ešte jedna poznámka, treba zistiť hĺbku kde by sa to malo pripojiť na kanalizáciu a od nej spád hore tých cca 15cm na desať metrov. -
o špáru základu (hĺbka cca 70-80 cm, širokú 50 cm a vyspádovali do vodovodnej šachty,…
Andulka, drenaznu ruru ste viedli do vodovodnej sachty???Tam, kde je od vodarni privod vody?
Alebo je to len chyba vyjadrovania a je to v kanalizacnej sachte, kde je odtok vody? -
Poradite mi, ako ukoncit drenaznu ruru v zemi?
Nechat ju volne v zemi, alebo ju nejako v otvore poobalovat textilnou foliou a napchat do nej na konci kamene? Myslim do konca,ktory je volny/ teda nie ten, ktory usti do vsakovacej jamy/.
Alebo maju tie rury nejake zakoncovacie diely? Co ak do nej z konca zabludi krtko, mysi. a tak ju vlastne zapchaju?
Dakujem za rady….. -
Alebo, pre istotu, zvonku väčší, iba o niečo ako priemer drenáže, na konci ofačovanej geotextíliou, nato za lopatu meších.
Log in to reply.