-
Drevená truhlica
Ahojte, zohnal som celkom zachovalú truhlicu (vek je pravdepodobne viac ako 80 rokov) – viď. obrázky. Mno a mám pár otázok:
1. Vie niekto odhadnúť vek? 2. Predpokladám, že nejde o žiadny významný “kúsok”, preto by som si ju rád opravil. Ako si to predstavujem? Kovanie úplne vymeniť, čierny náter by som rád odstránil a tých niekoľko poškodených miest opravil. Akým spôsobom ich mám vytmeliť? Stačí klasický tmel na drevo? Ako odstrániť náter? Skúšal som, čo to je – včera so 6006-kou riedidlom a čierna z toho išla jedna radosť… No a čo potom s interiérom? Obrúsiť a prelakovať? 3. Zatiaľ som nenašiel žiadne stopy po drevokazoch ;-) Je nutné truhlicu “odhmyziť” a prípadne aj penetrovať? 4. Mám truhlicu pri opravách úplne rozložiť, alebo len zaistiť pôvodné spoje? Vopred vďaka, Rasťo P. S. Viem, že som to vyfotil v mizernej kvalite, ale naozaj nebol na to čas ani priestor…Ahojte,zohnal som celkom zachovalú truhlicu (vek je pravdepodobne viac ako 80 rokov) – viď. obrázky. Mno a mám pár otázok:
1. Vie niekto odhadnúť vek?
2. Predpokladám, že nejde o žiadny významný “kúsok”, preto by som si ju rád opravil. Ako si to predstavujem? Kovanie úplne vymeniť, čierny náter by som rád odstránil a tých niekoľko poškodených miest opravil. Akým spôsobom ich mám vytmeliť? Stačí klasický tmel na drevo? Ako odstrániť náter? Skúšal som, čo to je – včera so 6006-kou riedidlom a čierna z toho išla jedna radosť… No a čo potom s interiérom? Obrúsiť a prelakovať?
3. Zatiaľ som nenašiel žiadne stopy po drevokazoch ;-) Je nutné truhlicu “odhmyziť” a prípadne aj penetrovať?
4. Mám truhlicu pri opravách úplne rozložiť, alebo len zaistiť pôvodné spoje?
Vopred vďaka,
Rasťo
P. S. Viem, že som to vyfotil v mizernej kvalite, ale naozaj nebol na to čas ani priestor…
-
57 odpovede/odpovedí
-
Ja osobne by som to odhadoval do druhej polovice 20. storocia. Kovania by som v ziadnom pripade nevymienal a ani neodstranoval nater. Tiez som mal jednu truhlicu po starom otcovi, ked som mal asi 9 rokov urobil som si podobny plan a teraz to lutujem.
Na aky ucel ju chcete pouzit?
-
To nenyje truhluica to je vojensky “kufor”. Datoval by som 1925-1955. Plne podporujem harpa, jeho rec je mudra. Ked to ocistis ostane ti nepekna drevena debniska, ktora skonci na povale, v pivnici a nakoniec ju vyhodis, pretoze sa ju budes hambit darovat. Odporucam predat alebo darovat.
-
Mhm… podľa informácií od predchádzajúceho vlastníka je to určite predvojnové (myslím 2. svetovú). Použiť som ju/ho chcel do bytu/domu – teda nie na povalu alebo pivnicu, kde bola doteraz – asi najskôr na skladovanie textílií??? Doteraz tam boli len čisté vrecia a košele.
Darovať ani predať to nechcem, rád by som sa vrátil k pôvodnej, t. j. úložnej funkcii ;-)
Rasťo
-
Bednicka z fotografie je vojensky kufor z cias nasich starych otcov. V primitivnych casoch, ked este boli mladi muzi zo zakona povinni ist sa ucit zabijat ludi, prisiel takemu povolavaci rozkaz az za nim. Bol vtedy povinny kupit /zohnat, urobit/ presne danu truhlicu ciernej farby a pri dostaveni sa na posadku mat ho so sebou. V tej bednicke mal potom pocas tych dvoch rokov faktickeho aj pravneho nevolnictva svoj biedny majetocek. Ked potom hrdinsky padol za vlast /zahlosilo ho/, tato debnicka bola poslana aj s dvojfarebnym diplomom hrdym rodicom /biednym starcekom/. Bednicky boli zrusene v polovici 50 rokov, to sa uz chodilo na /aj z/ vojnu s holymi rukami /zadkom/. Boli tych debniciek tisice a tisice, ich zachovanie je vecou nahody. Zelam armade skazu a zmar.
-
Bednicka z fotografie je vojensky kufor z cias nasich starych otcov. V primitivnych casoch, ked este boli mladi muzi zo zakona povinni ist sa ucit zabijat ludi, prisiel takemu povolavaci rozkaz az za nim. Bol vtedy povinny kupit /zohnat, urobit/ presne danu truhlicu ciernej farby a pri dostaveni sa na posadku mat ho so sebou. V tej bednicke mal potom pocas tych dvoch rokov faktickeho aj pravneho nevolnictva svoj biedny majetocek. Ked potom hrdinsky padol za vlast /zahlosilo ho/, tato debnicka bola poslana aj s dvojfarebnym diplomom hrdym rodicom /biednym starcekom/. Bednicky boli zrusene v polovici 50 rokov, to sa uz chodilo na /aj z/ vojnu s holymi rukami /zadkom/. Boli tych debniciek tisice a tisice, ich zachovanie je vecou nahody. Zelam armade skazu a zmar.
Pekna rec.
Ked sa chcete vratit k povodnej funkcii pojde to tazko. Kufor by som maximalne ocistil vodou so saponatom a ponechal tak. Ak by vam tento postup nestacil napiste. Je vsak najmenej destruktivny. Mozno ze by sa este na zaver dal natriet vcelym voskom.
Teraz je to na vas ci sa zmierite s tym ze budete mat v obytnej casti takuto truhlicu.
-
Tak, tak. Je to vojenský kufor, datovala by som ho do obdobia prvej svetovej vojny. Neskôr vojenské kufre nemali sarkofágové veko, ale rovné. Zväčša mali na frontálnej strane bielym náterom meno a obec, odkiaľ majiteľ (regrút, odvedenec) kufra pochádzal. Niekedy sa vyskytuje i číslo vojenského oddielu, útvaru a pod.
V závislosti od rozmerov (ktoré však v tomto prípade nepoznáme) sa môže jednať i o kufor študentský. Tie mali väčšie rozmery, pretože sa do nich museli zmestiť i prikrývky – zväčša perina alebo aspon vlnená prikrývka, dnes by sme povedali deka.
Takéto “kufre” zhotovovali vidiecki stolári aj pre potreby vysťahovalcov (lodné kufre pre chudobných) do zámoria, približne koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Kto mal na kúpny (tzv.moravský, český lodný) kufor, objednal si ho na dobierku.
Pokojne by som si ním vyzdobila interiér (po reštaurovaní), táto možnosť poskytuje mnoho variácií. -
Moj stray otec si priniesol z 2sv. vojny kufor o rozmeroch cca 1,2m * 400cm * 500cm. Mal sarkofagove veko a v predu v lavom rohu napis bielym cez sablonu natieranym jednoduchym bezpetkovym pismom: “J. Hrčka”. Veko bolo segmentoveho bocneho prierezu ako aj u spominaneho kufra. Pravdepodobne to bude iba vynimka, ale kto vie?
-
Len pre zaujimavost vam posielam tento fotografie mojho kufra. Prisiel s nim pra-strary otec (prastraky) z Ameriky. Datovanie do konca 19. storocia.
Na drevenom skelete bol v 100% natiahnuty plech s fladrovanim. Spoje prekryvali drevene lakovane rebra. Plasticke vyzdoby boli kovove a pokovovane.
Vnutro kufra bolo vylepene papierom a na veku bola romanticka tlac “dievca a chlapec na prechadzke.
Kufor uzatvaral jeden zamok a dve zapadky.
Po bokoch mal kozene uchyty na prenesanie. V dolnej casti kolieska.
Na zaver jedna kuriozita: Pri konzervacii tohoto kufra som pozeral film Ganyk NEwyYorku kde sa objavil podobny kufor. Pisal som aj do produkcnej spolocnosti a ziadal kontakt na rekvizitarov, bohuzial neuspesne. -
harp, nájdem ti niečo k tvojmu vysťahovaeckému kufru.(Už som ti to dávno sľúbila).
Kufor tvojho starého otca z 2.sv.vojny mohol pochádzať ešte z obdobia 1914-18, alebo mohi mať na regrútskom úrade výrobcov (dodávateľov) kufrov so sarkofág.vekom. To sarkofágové veko bolo potom nepraKTICKé, horšie sa na kufri sedelo a nedali sa kufre na seba ukladať.
Ale možno nás nejaký odborník na militárie poučí… -
Kedysi dávno som si sľuboval, že niečo spácham okolo kufrov, ale nikdy som sa k tomu poriadne nedostal. Zaujímavá téma, ale keď je toľko zaujímavejších. Napriek tomu som zahrabal trochu v archíve a tu je drobček, ktorý určite poteší aspoň harpa.
Drevené, kožou alebo kovom potiahnuté cestovné kufre sa v USA objavujú v tretej štvrtine 18. storočia a vyrábali sa až do druhej polovice 20. storočia. Kufre s vysoko vyklenutým vekom sa vyrábali približne v období 1865-1890. Po nich nastupujú kufre s plochým vekom, ktorých výroba a používanie začína okolo roku 1875. Pochopiteľne, že roky sú iba orientačné a presnejšie datovanie sa dá vykonať podľa výrobcu konkrétneho kufra.
Ten harpov by som datoval približne v rozmedzí 1875-1885.
Vyrobcom by mohli byť firmy:
Austin Trunk Factory, Austin,
Davis Trunk Factory, Los Angeles,
Faber, H.C. and Sons, Utica, New York,
Secor, M. M., Chicago.
Výrobcom zámky je takmer s istotou firma “Eagle Lock Co.”, Terryville, Connecticut. Zámka je neúplná, chýba spodná časť (určite sa nedá zamknúť). Nezreteľné firemné označenie je viditeľné v jej hornej časti. Či sa mýlim musí povedať harp, pretože podľa obrázkov kufor reštauroval a teda bude vedieť čo je na zámke vyrazené.
Pripájam obrázok podobného (tiež reštaurovaného) kufra, vyrobeného okolo roku 1880.
Osobne si myslím, že kufre tohto typu predstavujú vrchol “kufrárskeho” remesla v USA a asi si to nemyslím iba ja, čo dokazuje aj obálka jednej z mála monografií venovaných americkým kufrom.
Pre tých zvedavých nakoniec cena, ktorá sa u týchto kufrov pohybuje od 350 do 1 200,- dolárov.
-
vlastnim podobny kufor ako ma topseek
mensich rozmerov taktiez som ho ziskal uz hodne davno od svojho deda… bol to jeho vojensky kufor este tam ma frcky a datumy kedy ho povysili a par vojenskych odznacikov…
ziskal som ho vo veku priblizne 12 rokov plus minus…
jeho farba bola opriskana v miestach sa odlupovala, inac doskriabanya pomerne nevzhladny…
farbu som oskrabal trosku prebrusil a musim povedat ze dost necitlivo natrel modrou farbou pretoze sa mi hodi do interieru ale aj ho mam rad je to taka sentimentalna spomienka… par dier co na nom je som netmelil nemusi vyzerat ako novy ma predsa len uz svoje roky….
ma aj povodny zamok a kovanie doteraz vynikajuco funguje… akurat cas od casu (radovo rokov) do nastriekam aby sa nezaseklo alebo sa s nim nieco nestalo…
sluzi svojmu povodnemu ucelu – uskladnovanie… ja osobne v nom uskladnujem spomienky – fotky, dopisy, prosto spomienky… -
Sasa vdaka za info. Podobne som zistil aj ja. Tiez sa pohrabem v archive a cosi k tejto teme pridam.
Prikladam par cien.
-
Ahojte,
vďaka všetkým za zaujímavú diskusiu. Ešte k tomu “môjmu” kufru:
– zatiaľ som na ňom nenašiel žiadne nápisy
– rozmery sú odhadom cca. 80x50x40cm (š x v x h), na tie rozmery je relatívne ľahký (materiál by mohla byť borovica???)Ad. Harp – krásny kúsok, hádam sa aj ku mne niečo podobné raz dostane
Ad. Tomboy, Harp a Dorotka – áno, rád by som ho zreštauroval (najradšej sám), takže ešte raz sa opýtam:
a) Farba “oškrabať”? Nebolo myslené skôr opáliť a zoškrabať? Mne to však veľmi ako email nepripadá ;-) Nestačilo by riedidlo resp. benzín + obrúsiť? Aký náter potom zvoliť (myslím doporučenú značku, typ farby – radšej by som mal tmavohnedú, ale zmierim sa aj s čiernou)…
b) Diery… ani mi tak nejde o malé defekty, ale na veku sa štiepia časti dosák, resp. sú už odštiepené – asi by som použil obyč. tmel na drevo… ?
c) Interiér – harp doporučuje včelí vosk. Predpokladám, že tu niekde na portáli bude info o spôsobe práce s ním (voskom som zatiaľ zdobil len kraslice a podarilo sa nám vtedy zapáliť záclony ;-) ale to už bolo veeeeeeeeeľmi dávno)
d) Kovanie – tu by som predsa len niektoré časti vymenil za nové – napr. klavírne pánty, zámok (jediný kľúč je zlomený). Ak aj nie, je tu niekde na portáli uverejený postup na “oživenie” takéhoto typu kovania?
e) No a základná otázka – mám kufor pred rekonštrukciou rozobrať? A do akej miery (teda až na laty, alebo len bočnice, veko a pod.)
Ešte raz vďaka všetkým,
Rasťo
-
Nedávno jsem obdobný vojenský kufr (se zmíněným rovným víkem a bílou jmenovkou) ošetřoval. Řeknu ti, jak by postupoval muzejní konzervátor ve snaze o citlivé zachování dobového odkazu zmíněného kufru. Pokud si však chceš tento předmět znehodnotit odstraněním barvy, novým křiklavým nátěrem či kováním, je to jen tvé (smutné) rozhodnutí. :cry:
– očištění předmětu vlhkým hadříkem s přídavkem detergentu (saponátu)
– demontáž pantů a zámku, jejich očištění od koroze pískováním balotinou (není nutno) a přeleštění ocelovým kartáčem. Ochranný nátěr laku (např. Paraloid B72, Veropal, Solakryl)
– demotáž (pakliže to lze bez úhony – zpravidle nejde) rukojetí. Jejich očištění od koroze měkkým ocelovým kartáčem či jemnou ocelovou vlnou a pasivace taninem (původně byly černé). Ochranný nátěr laku (např. Paraloid B72, Veropal, Solakryl)
– slepení konstrukčních spojů klihem (kostní, kožní…)
– tmelení drobných defektů (ne spár rozeschlého víka!) tmelem na dřevo (např.Clou)
– fixace polychromní úpravy (černého nátěru) damarovým lakem
– barevné retuše (tempery aj.), další nátěr damarovým lakem
– případná ochranná vrstva včelího vosku (s rozvahou – terpentýn či benzín rozpouští damarový lak)
– interiér (lze volit dle užití) napustit lněným olejem, opatřit voskem či ponechat jen tak
– motáž víka, pantů a ostatního kováníTák, teď jsem se odhalil, takže jen do toho – rozcupujte mne na kousky trefnými připomínkami! :wink:
-
Vcelku nie je co cupovat. Postup je primerany aj ked by som mal niekolko konstruktivnych slov.
Co to vsetci mate s tymi muzejnymi konzervatormi. Konzervator je konzervator a smitec. Ze je prave zamestnany v muzeu mu neprida skor uberie, pretoze viete ktori konzervatori robia v muzeu :twisted: (vsetkym schopnym sa ospravedlnujem, bol to pokus o vtip). Predstavte si spojenia “muzejny udrzbar”, “muzejna sekretarka” atd.
To o com pise duchamp nenyje konzervovanie ale restaurovanie (ktovie preco) a on to aj spravne nazyva “osetrenie”.
Preco sa nechavame unasat emociami a musime hodnotit rozhodnutia vlastnika predmetu. Pokial ten kufor natrie na cerveno bude to jeho rozhodnutie a druhykrat smitec. Samozrejme to rozhodnutie nebude spravne zo zberatelskeho hladiska (vsimnite si ako sa vyhybam slovu muzejny) ale prednedavnom som vylil oci sa nadhernu biedermeier stolicku natretu na modro 8O . Bolo take obdobie, ze sa “starozitnosti” takto modne upravovali. Neda sa to sice porovnat s tym kufrom ale kazdy nater je reverzibilny. Ist do podrobnosti sa mi nechce, dolezite je aby povodny nater nebol odstraneny ale iba pretrety novou farbou. Vcelku bezny jav pri sakralnych plastikach, ktore sa premalovavali aj viackrat. Ze je s tym robota ked sa vlastnik rozhodne vratit predmet do povodneho stavu? To je jeho problem a moja zaplatena robota.
K osetreniu kovov by som chcel poprosit aby sa nepouzivalo slovo “pieskovanie”. Následky technického pieskovania som videl a kovania na branu boli vhodne do smetiaku. (balotina su sklenene mikrogulicky) Rovnako by som (uz konecne!) zabudlo na tanin, ktory nic nepasivuje a pokial nebola korozia dokonale odstranena moze byt nebezpecny. Rovnako lakovanie zeleza. Vyrobca chranil zelezne casti nejakou povrchovou upravou a povinnostou restauratora je pouzit tu konkretnu, pouzitu aby bol “zachován dobový odkaz” predmetu. Bol som sa schvalne pozriet na moj kufor (teda na ten, ktory mam ale nikdy som ho nepouzival). Kovania su natrete ciernou farbou. Ako je to u teba tOPsEEK?
Teraz sme sa dostali k oblasti, ktora by mala byt uvadzana ako prva a tou je prieskum predmetu. Kazdy predmet by mal byt pred stanovenim postupu restaurovania a volbou metod a postupov podrobne preskumany. Minimalne zrakom (lupa je odporucana). Až potom je mozne pokracovat.
Drevo je bez problemu i ked fixaciu by som vykonal az po retusi. Samotna retus je svinska robota, pretoze to co pred fixaciou vyzera dobre po nej vyzera spravidla strasne. Fixativ totiz casto zmeni farebnost retuse. Ist do podrobnosti sa mi nechce, ale je to skutocne komplikovane.
K povrchovej uprave dreva to iste ako k zelezu. Pri dreve sa vzilo pouzivanie vosku vsade a na vsetko i ked sa v dobe vzniku tychto predmetov pouzival minimalne a ma aj dalsie neprijemne vlastnosti. Upravujte drevo ako povodny vyrobca.
To by bolo zhruba vsetko a kazdy kto si zoberie z mojich rad “poucenie” urobi tak na svoje vlastne nebezpecie a tretikrat smitec.
Log in to reply.