-
drevenica
-
Nebavi ma opakovat stale to iste, ale do drevenice by som odporucal hlinenu omietku – hlina so slamou. Velmi vyrazne pomoze izolacii – vola sa to aj hlineny kozuch a nie bezdovodne. Dava sa bud na trstinovu rohoz, alebo – ak chcete pekne obkreslit steny, na drobne drevene klinky, ktore sa zabiju do prasklin v tramoch. Treba sa samozrejme pripravit na to, ze bude praskat – drevo totiz pracuje a hlina nie, tomu sa vsak da vyrazne odpomoct dobrym pomerom hliny a slamy. S tymto vela skusenosti nemam, skor chalani zo Zajezovej – tam hlinene omietky frcia.
Pod pojmom vapenna omietka sa dnes rozumie cementovo vapenna a tu by som na drevenicu rozhodne nedaval. Cisto vapennu som videl iba na starych kamennych domoch, na dreveniciach nie.
Sadrokarton je v pohode pouzitelny, len co potom na neho? Tenucku vrstvu cementovej omietky? To by som radsej neriskoval. -
Naozaj nechcem dostat “vyhubovane” od Mira, ale nenasla som ziadnu radu cim omietnut drevo, ak nemam hlinu- ide o 140 m2. Ist nakopat, spracovat hlinu, aby bola pripravena, nepripada do uvahy. Dokonca ani kupit by sa nedala v pozadovanom mnozstve. Ide o posledne dni, v ktorych mozem usmernit murara. Tak mi prosim poradte!!! DIK
-
Kety uz je asi zial neskoro radit, ale chcel by som sa vyjadrit k sadrokartonu na chalupach/Miro/. sadrokarton je hygroskopicky material a ked sme ho nahadzovali v Kanade, pravidlo bolo, ze uz musel byt dom aspon permanentne vyhriaty, ked uz nie vykureny. Inac hrozilo ze nainstalovane platne sa poprehybaju zmenou vlhkosti, kt skociac na nase slovenske chaluparstvo , je pravidelne pri kazdom prichode a rozkureni chalupy /prekrocenie rosneho bodu/ a tiez pri chladnuti na konci pobytu. Ked pouzit sadrokarton, tak urcite by som isiel so zelenym, kt trochu lepsie znasa vlhkost. Kazdopadne podlozit skutocne dobre urobenou parozabranou, kt zial casto na Sk nie je dostatocne urobena v detailoch.
Mal som na chalupe stitovu stenu natretu vapnom. Desil som sa! Tak som zobral karbosku a odbrusil som dvadrotenne kotuce, aby som ju ocitil a napustil. Chcem povedat vsetkym Mirom, Jozkom, Gabikam, Silvam, ze to bola najlepsia ochrana proti najuhlavnejsim dreveniciarskym pozieracom. Drevo dychalo a tym krppcom to nechutilo. Odkedy som to vycistil a napustil akymsi lazurovym lakom, odvtedy sa mozem zucastnovat tejto nikdy nekonciacej diskusii o cervotococh a pilkozrutoch atd.Ale logika je jedno a nase jesitne oko mat stopercentnu drevenicu podla nasich snov je druhe. Koniec koncov otazka: natreli to nasi predchodcovia, kt stavali a zili v drevenici. Tak co je vlastne povodny vzhlad drevenice? -
Vapno sluzilo na dreveniciach ako dezinfekcia a zaroven proti drevokazom, Spodny veniec sa zvykol natierat aj modrou skalicou, ktora jednoznacne hubi hmyz. Nater sa obnovoval pravidelne, dvakrat do roka – tolko na otazku, cim natierali drevenice nasi predkovia.
O tom, ze vapno dycha, sa nemusime bavit.
Poznam chlapika, co bol toto lenivy robit a napustal stenu petrolejom.Taktiez poznam ludi, zo odhadzali hromadu svinstva zo stropu a potom zistili, ze to bola hlinena izolacia,
Vela zdaru karboskovym majstrom z Hornbachu a Baumaxu! -
Zdravim Vas vsetkych,
Potreboval by som pomoc. Chcel by som vymenit spodne drevo na drevenici, pretoze je do polky prehnite. Objednal som si 6 m drevo, ktorym by som chcel prehnitu cast sucasneho dreva vymenit. Zaroven by som chcel urobit aj komplet novy cokel a odizolovat drevo, no neviem, co urobit skor (ci vymenit drevo, alebo novy cokel) a ked budem robit novy cokel, mam robit postupne po par metroch, alebo celu stranu podvihnut a naraz zabetonovat cele? Dakujem za odpoved -
Priklanal by som sa podbetonovat celu dlzku naraz, nekuskovat, Takto je lahsie dosiahnut rovinu, menej spojov / a teda prasklin/Ked sa polozi chalupa na poriadny vodorovny zaklad, tak sa obvykle krasne zrovna. Nezabudnut uvolnit vsetky pece, kominy, instralacie. Aka je dlha drevenica? S drevom ti poradi Miro z Hornbachu….(:(: Ale aj tak dakujem Mirovi, nevedel som to o modrej skalici. Vsetci ludia vsetko vedia.
-
No do dlzky ma priblizne 15 m a 6 m idem nahradit novym drevom, lebo stare je prehnite :(
-
Cela dlzka sa da vyheverovat na jeden raz a tak, ze cely priestor pod stenou je volny na demolaciu starych a vybudovaniu novych zakladov.
-
Odkedy som to vycistil a napustil akymsi lazurovym lakom, odvtedy sa mozem zucastnovat tejto nikdy nekonciacej diskusii o cervotococh a pilkozrutoch atd.Ale logika je jedno a nase jesitne oko mat stopercentnu drevenicu podla nasich snov je druhe. Koniec koncov otazka: natreli to nasi predchodcovia, kt stavali a zili v drevenici. Tak co je vlastne povodny vzhlad dr
evenice?
Suhlasim . Sama bojujem s myslienkou ci natriet povodnym sposobom povrch dreva vapnom alebo nejakym moridlom. Nie lazurovacim lakom. To som spravila a lutujem.
Ale co ma to stalo namahy odstranit to . Ale asi to malo svoje opodstatnenie. A zacina sA mi to pacit. -
V dedine su este stare drevenice, kt maju stitovu stenu “ovakovanu” – niekedy aj celu pred cast drevenice. realita: tieto chalupy podstatne menej trpia v zime na kondenz a vzdy, ked nejaky iniciativny chalupar /ako napr ja/to ocisti a napusti krasnym cimsi tmavym, tak to pokazi. Osobne na stene, o kt som pisal povyse – po ocisteni /uz si ani nemaptam detailne, ci to bola omietka, resp len olicene vapnom/, drevo bolo ako nove, suche, zdrave, bez dierok po tych krpcoch o kt si tu vypisujeme. Dnes? klasika s dierami a vsetkymi problemami.
Inac Kety, ten akysi lazurovaci lak bol este za Komancov, takze Luxol. -
mozno ucinne potlacit vyskyt crvotoca tak, ze sanapadnute drevo natiera
vtedy, ked zacina crvotoc vylietavat a to je obvykle v juni. Staci najbeznejsi pripravok
a normalne natretie povrchu dreva (pretoze sa crvotoc musi nim prehryzt von).Opakovanie treba urobit podla potreby.
P.S. Ovela vacsim problemom su drevokazne mravce!
Dobry den,
ja man na mojej drevenici problem s devokaznymi mravcani.
Mozete mi prosim poradit akym sposobom sa ich mozem zbavit ? alebo mi poskytnut typ na literaturu.
Dakujem. -
Drevokazne mravce – to su tie velke potvory, ze? mal som s tym do cinenia, dokazali rozozrat tram /pomurnicu/ v streche na pernik, takze jedine riesenie bolo ho vymenit. Vela tu uz bolo popisane na temu skodcovia drevenic, treba si to prestudovat. Kedysi v Chatarovi – chaluparovi uvadzali na mravcov sodu bikarbonu, kt ked sa nazeru, tak im to vraj spuchne v tele a skapu. Ked som to skusal, tak byt uprimny, nemal som az take nadsene vysledky, ale fakt je, ze priskoro po polozeni nasady prisiel dazd a… Vela ludi si to vsak chvali. neviem, ako to zaberie na velke mravce. Kazdopadne by som okamzite vykopal velmi serioznu vojnovu sekeru. Dajte vediet skusenosti.
-
Myslím že problém červotočov, fuzáčov krovových a pilorítiek je hlavne vo vlhkosti. Treba sa zamyslieť odkiaľ vlhkosť pochádza. Či je dostatočný presah strechy, na čom spočívajú spodné trámy stien apod. My sme drevenicu kompletne podbetónovaly. Je tam základná platňa, na nej hydroizolácia a tepelná izolácia a poterový betón. Predpokladám že teraz by sa vlhkosť od základu nemala dostať ani k trámom, ani výparom do miestnosti (čím sa nebude zvyšovať vlhkosť v objekte). Samozrejme záleží na regióne , či je suchší alebo vlhší, ako aj na výške spodnej vody.
-
a ešte: fotiek je dosť veľa a času málo, preto sem zatiaľ žiadne nedám, ale na Facebook-u pod menom Martin Randus nájdete.
-
Tak isto mam podbetonovanu a odizolovanu drevenicu, takze ziadna nadstandartna vlhkost a cervotocov som aj tak nezlikvidoval suchym vzduchom. Vidi sa mi to ospravedlnujem sa, ale rozpravkove teorie. Previs strechy na klasickej drevenici je predsa dany a vlhkost, kt je v nasich horach pozehnana, si cestu do vnutra najde, moze byt hydroizolacia akakolvek. Ani z hluku su vela problemov tie male bestie nerobia: mam ich v strope v dielni, mozu stroje jacat ako chcu – oni dobrovolne neskapu…. Dokonca syn skusal aj subwoofer – trapil ich asi 4 hodiny a hryzkaju si spokojne dalej…
Log in to reply.