-
drevenica
-
Presunuté odtiaľto:
Zdravím všetkých priaznivcov a majiteľov dreveníc,Na tomto fóre som nováčikom a chcel by som požiadať o radu pri obnove drevenice. Tá moja je na strednom Slovensku,na Horehroní. Z vonkajšej strany je omietnutá pôvodnou omietkou, zmesou hliny a pridaním nejakého farbiva a vybielená vápnom. Táto omietka začala opadávať a bývalý majiteľ to vyriešil zatieraním opadaných miest sadrou alebo zmesou na sadrokartónové dosky RIGIPS-om a ešte bol na to aj hrdý.Následkom bolo že sadra vytiahla ešte aj zvyšnú vlhkosť z pôvodnej omietky a tá sa vydúva čoraz viac. Mojím zámerom je drevenicu buď obiť až na drevo a toto následne ošetriť len ochranným náterom a drevo nechať priznané,alebo nanovo spraviť nové ohodenie drevenice, len neviem aký materiál na drevo použiť.Klasickej hlinenej výplni a ohodeniu by som sa chcel vyhnúť.Prosím o radu.
-
Ahoj Tokyno, ja som tiez na Horehroni. Pisal som tu v minulosti o omietke na mojej drevenici. Neviem ti poradit recept – asi by som sa spytal starsich domacich. Necakaj zazraky, su to ludia, kt sa nezaoberali teoriami a mozno to bolo aj dobre. Mylsim, ze tvoj hlavny problem je sadra. Keby som dnes mal riesit fasadu a uzivat chalupu aj v zime, asi by som ju omietol. Drevo je krasne, ale omietka ho prefektne zakonzervuje a ochrani pred chrobacou. Taktiez drevenica tak netrpi pri rozkurovani – rosny bod. Precitaj si tu strasie diskusie.
-
Ahoj Tokyno, ja som tiez na Horehroni. Pisal som tu v minulosti o omietke na mojej drevenici. Neviem ti poradit recept – asi by som sa spytal starsich domacich. Necakaj zazraky, su to ludia, kt sa nezaoberali teoriami a mozno to bolo aj dobre. Mylsim, ze tvoj hlavny problem je sadra. Keby som dnes mal riesit fasadu a uzivat chalupu aj v zime, asi by som ju omietol. Drevo je krasne, ale omietka ho prefektne zakonzervuje a ochrani pred chrobacou. Taktiez drevenica tak netrpi pri rozkurovani – rosny bod. Precitaj si tu strasie diskusie.
Vďaka za reakciu,tie staršie diskusie som si samozrejme čítal a na ich základe som sa rozhodol napísať príspevok. S tou fasádou budem musieť niečo vymyslieť, tak aby bol zachovaný štýl chalúpky. Na mojej drevenici je ešte kopec roboty a na niektoré veci som našiel celkom dobré odpovede na tomto fóre,určite ich využijem. Jedna vec mi ale nie je jasná, väčšinou sa píše o deveniciach s murovanými alebo kamennými základami,ale táto moja je posadená na minimálnych základoch,ktoré sú zmesou okruhliakov a nejakej hmoty,ktorá ich spája. Toto celé prechádza do sokla,ktorý ide okolo celej drevence. Ten je dosť poškodený od vody,pretože hydroiz. tam samozrejme nie je žiadna. Devenicu sa chystám vydrenážovať,ale zaujíma ma či niekto o niečom takom počul,myslím o takom základe. -
To je klasicky horenhronsky /a nielen/ zaklad. Na rohy obvykle dali velke kamene a medzi vyplnili malymi skalami a vsetko lepili akousi hlinou -pravdepodobne z Hrona a pretoze penazi nebolo, tak trochu osmahli vapnom a cementom…. Mne chybala skala pod jednym rohom, vyskovy rozdiel medzi najvyssim a najnizsim rohom bol 36cm!. Vsetko vyheverovat a nove zaklady do poriadnej nepremrzajucej hlbky. Hore, kde su pohladove, vyskladane z kamena. Potom vymena hnilych tramov, imregnacia, Ipa a finalne spustenie drevenice. Ak mas v zlom stave zaklady, neodporucam ti investovat pracu, financie a energiu do peci, vymeny instalacii a obrusov…
-
je to presne tak ako si napísal,pod rohmi sú veľké skaly,pomedzi ne menšie,ja to najskôr musím riadne obiť aby som vedel čo je pod tou omietkou a uvidím,možno tie skaly nechám priznané, nerobil si náhodou nanovo výplne medzi hradami?
-
Par stien som vyplnal, ale to boli len male veci. Stale ma to caka… Vratim sa k zakladom. Zober hadicovu vodovahu a premeraj si tie zaklady, ci su rovne. Nam sa totiz tych 36 cm nechcelo verit… ale ked som to spustil na nove rovne zaklady, pochopil som, ze to bolo krive. Ak mas vyskovy zosun, mozes prepokladat, ze je tam problem, a je len otazka casu, kedy ta to podrazi a co vsetko uz vnutri budes mat prerobene a… a… Nastrasim, len sa racionalne divam na investovanu pracu.
-
ahojte, som tu nový a ako inak, potreboval by som poradit s drevenicou. kupil som drevenicu na kysuciach aj s cervotocom. nakolko financii je malo budem bojovat bochemitom, no v zadnej miestnosti, ktora bola dlho neobyvana su 2-3 tramy prezrane zhruba do polovice hrubky dlzka asi pol metra-chcel by som ich vymenit.ostatne sa zdaju vcelku zdrave, pevne. neviete mi prosim poradit niekoho z blizkosti kysuc kto by to zrealizoval?
-
Pytaj sa miestnych, resp myslim na http://www.mojachalupa.sk bol niekto z Oravy, co sa ponukal na presun drevenice, mozno…
Davaj pozor na Bochemit, aby si aj seba nevyhubil :(:( -
Stevo,crvotoca by som sa nebala. Da sa s nim bojovat. Skor ako natieranie by som doporucovala striekanim Bochemitu injekcnou striekacko dodierok. Netvrdim, ze uplne zavrhnut natery . Ale existujuce chrobaciky tym velmi neodstrasis.
Ak tam nemas ,drevomorku tak si gratuluj. Ta ma vacsi destrukcny charakter.Tam uz nic nepomoze len vyrezanie napadnutej casti. A ani likvidacia nie je jednoducha. Treba s nou zachaobdzat v rukavickach. Je to huba a jej vytrusy su take male, ye ich ani nezbadas. -
Ahojte,
kúpili sme domček a zistili, že je to omietaná drevenica, v staršej časti zrejme hrazdená stavba (vek zhruba 200rokov). Hrúbka múrov je okolo 30cm.
Aj keď nie je domček používaný posledných minimálne 5 rokov (predtým bol občasne využívaný ako chalupa), vnútri je celkovo sucho. Takisto fasáda je suchá.Problém je ale v tom, že sokel (zhruba do výšky 60cm) bol omietnutý cementovou omietkou a pod ňou sa vlhkosť nachádza (exteriér). Vlhkosť prestupuje spodnými trámami až pod interiérové omietky.
Aký treba zvoliť postup? Je vhodné obiť sokel ešte pred zimou a nechať to vetrať (nemôže to uškodiť doteraz neodkrytej konštrukcii)? Alebo prečkať zimu a až na jar začať s prácami? Prípadne obiť sokel a ihneď ho nahradiť vápennou omietkou (alebo niečím iným)?
Podotýkam, že nevieme, ako to pod soklom celé vyzerá, keďže sme zatiaľ len skúšobne odkryli len veľmi malý kúsok.Domček má vybetónovaný odkvapový chodníček, ktorý je široký zhruba len 40cm a nie je zjavne zdrojom problému, keďže je aj okolo hrazdenej časti chalupy, ktorá je úplne suchá.
Podlahy sú tesárske (hrubé fošnové). Odkapové žľaby sú potiahnuté asi 1.5m od chalupy, voda z nich padá už na svah mimo pozemok (pozemok je terasa v rámci svahu)Ďakujem za rady.
rb -
Zo soklami je problém v každom staršom dome. Dažďová voda je pliaga a dostane sa fakt všade kde nie je napr.dostatočný presah strechy a môže tam byť aj odkvapový žľab. Voda tam jednoducho špliecha a cement ju ťahá jedna radosť teda presnejšie starosť pre majiteľa. Najlepšie by bolo vykopať aspoň okolo postihnutých častí múru drenážny jarok najlepšie až pod základ, dať tam drenážne hadice a zasypať makadámom alebo riečnym kameňom. Samozrejme drenážky vyviesť niekam mimo… Sokel netreba obiť celý stačí 15-20cm nad povrch. Ak by to vyzeralo špatne neskôr to môžete obložiť niečím nesavým napr. kameňom
-
Ahoj spolustupavcan,
suhlasim s Pistinom, jedine co by som dodal, ze necakal a nevahal by som do jari. Vzhladom k jesennym dazdom mozes ocakavat, ze cez zimu sa situacia nezlepsi- naopak: cim dlhsie bude drevo v kontakte s vlhkou omietkou, tym skor mozes pocitat s problemami, o kt pise Kety povyse Teba. Osobne by som trosku pridvihol zrub a podsunul hydroizolaciu -ak su zaklady v dobrom stave a rovne. Potom by som az riesil omietku. -
Dakujem za rady a postrehy ;]
Nakoniec som sa rozhodol obit spodnych asi 20-30cm sokla.
Bola to 1-9cm vrstva cementovej omietky, pod ktorou sa ukazalo zakladove kamenne murivo.
Snad to do jari aspon trochu preschne ;]
Casom pojde prec aj betonovy odkvapovy chodnicek a zrejme tam dame drenaz a zasypeme kamenom,Vyvstal nam ale dalsi “problem” – chceme k domceku pristavat kupelnu na mieste terajsej sopy zbuchanej z dosiek – a chceme ju postavit ako drevostavbu .
Potreboval by som radu ohladom skladby obvodovej steny a stresneho plasta, kedze by sme radi plochu strechu, resp. len s minimalnym sklonom . Miesta nie je vela, obvodovu stenu preto chceme co najtensiu . Celkovy priestor na pristavbu je mierne lichobeznikoveho tvaru s rozmermi zhruba 2,5 x 4 m.
Pozeral som detaily rieseni v roznych knihach o drevostavbach, ale ani jedno z vyobrazenych a popisanych rieseni neriesilo nas problem. Viete mi prosim poradit nejaky dobry zdroj na takyto typ detailov, resp. viete mi niekto prosim poradit zo svojej praxe?Dakujem,
rb -
Drevenna konstrukcia sa da pekne a dobre urobit, skladba steny detto. Osobne by som na obklad pouzil povodne dosky zo sopy-samozrejme ak su v dobrom stave. Bolo by to autenticke a zlacnilo by to naklady. V Cnd som robil taketo stavby, je to vyborna praca, nezavisla od mrazu /ak je dost vareneho vinka a neprimrzaju klince k prstom…/vdaka suchemu procesu. Perlicka: tam ludia platili farmarom, aby si mohli otrhat stare zvetrale neosetrene dosky z nepouzivanych stodol.
Nerozumiem uplne zameru: terasa na streche? co je to za drevenicu? Ak chces, mozeme sa tu v Stupave stretnut a prediskutovat to, lebo cez PC to je na par mesiacov,,, -
Drevenicu nebudeme nijak upravovat, len namiesto sopy, ktora je tam teraz, chceme postavit pristavbu kupelne ]
Pristavba by mala mat co najmensi sklon strechy, aby bola vobec vyuzitelna . Ta sucasna sopa je kolma na drevenicu. A prave strecha tejto pristavby by sa dala vyuzit ako terasa pre izbu v podkrovi drevenice .
Mozem pre vysvetlenie prihodit aj schemku, len momentalne na to nemam priestor.Ohladom stretnutia – pokusim sa poslat osobnu postu cez obnovu, snad sa podari ;]
Log in to reply.