-
drevenica
-
Možností a skladieb je fakt veľa. Môže sa tam dať platňa z riadnymi základmi alebo stačilo by aj vybetónovať pätky a na ne dať hranoly a celé to postaviť na tom… Skladbu steny odporúčam ako difúzne otvorenú schémy nájdeš na nete.
-
František Lajčin z Habovky sa vo svojom remesle vyzná. Pre väčšinu ľudí je drevenica symbolom romantiky, ale tento 83 ročný čulý pán sa o starých domoch vyjadruje skôr cez čísla a technické parametre. Je totiž tesár, ale ovláda aj ostatné remeslá, ktoré musí našinec vedieť, ak chce bývať vo vlastnoručne postavenom domčeku.
Aj preto ho zavolali, keď koncom 60-tych rokov vznikalo Múzeum oravskej dediny v Zuberci. Väčšina dreveníc v tomto skanzene bola odkúpená od pôvodných majiteľov, rozobraná, prevezená a nanovo poskladaná v múzeu. Ďalšie domy boli vybudované ako kópie pôvodných stavieb. Pán Lajčin bol pri tom.
Čítajte viac a pozrite si videoreportáž Miša Veselského a Karola Sudora z cyklu Nehaňte ľud môj, zverejnenú na tv.sme.sk 25. 11. 2010. -
Zaujímavá reportáž, škoda, že je v rozpore s realitou.
Drevo ako stavebný materiál je súčasnými materiálmi prekonané – z hľadiska tepelného odporu by vonkajšia drevená stena musela mať hrúbku okolo 0,5-0,6m, aby dosiahla normou požadované tepelno-technické vlastnosti. Okrem toho nemá drevo dostatočnú akumulačnú kapacitu, neodoláva vlhkosti, nie je tvarovo a rozmerovo stále, je to horľavý materiál, je ho treba chrániť pred vlhkosťou, plesňami, hmyzom…
Naši predkovia používali drevo z toho dôvodu, že ho mali dostatok a iný materiál (okrem hliny a kameňa) na stavbu nemali. My máme dnes stavebných materiálov dostatok. Oceňme teda umenie a šikovnosť našich dedov a krásu nimi vybudovaných dreveníc, ale využívajme to, čo máme k dispozícii dnes.
Dhall 25. 11. 2010 11:51
Z diskusie k videoreportáži Miša Veselského a Karola Sudora z cyklu Nehaňte ľud môj, zverejnenej na tv.sme.sk 25. 11. 2010. -
pozri holz100 technologiu (http://www.vlaro.sk/holz100.php)
pripadne knihu od autora tejto technologie (http://www.martinus.sk/?uItem=59504) -
pozri holz100 technologiu (http://www.vlaro.sk/holz100.php)
pripadne knihu od autora tejto technologie (http://www.martinus.sk/?uItem=59504)Tieto nove drevene domy maju pramalo spolocne z tradicnou slovenskou drevenicou i ked nehovorim ze su zle a skarede to urcite nie .K tym izolacnym schopnostiam dreva iba tolko skuste si stupit bosou nohou na drevo na kamen tehlu a beton a hned vam bude jasne , Samozrejme aj dreva su rozne ale kto niekedy byval v drevenici urcite mi da za pravdu ze je tam teplo teda aspon v mojej a drzi teplo ovela lepsie ako tehlovy popr betonovy dom . nehovoriac o paropriepustnosti a zdravotnych vpyvoch .
-
skor som mal na mysli tu cast (v knihe)o tazbe dreva v spravnom case a naslednom spracovani. kde vysledna kvalita a zivotnost sa daju ovplyvnit uz vyberom lokality, stromu, vhodnou dobou a technologiou tazby a spravnym susenim. z takehoto materialu sa potom daju stavat zdrave, kvalitne a dlho trvajuce stavby, trebars aj tradicne drevenice. myslim ze kedysi boli tieto vedomosti uplne samozrejme, len so sucasnym trendom hlavne rychlo a vela sa takyto sposob uvazovania uplne vytratil.
-
Je pravda,že sa drevenne stavby ošetrovali býčou krvou.Lenže učinnou látkou bola býčia žlč,ktorá sa dala riediť jedine býčou krvou.Asi tak,aby som veci uviedol na pravu mieru.
-
— Gaso v blogu napisal: http://www.obnova.sk/blog/gaso ———————————-
Dobrý deň,
potrebujem opraviť vnútornú omietku drevenice. Na trámoch, ktoré tvoria múr sú pribité šikmé prúty (asi vrbové) a medzi ne je hlinená omietka nalíčená vápnom. Miestami je omietka vypadaná až vidieť drevo. Možno aj tam kde nieje vypadnutá už nedrží tak ako by mala. Staťí to len vyspraviť a čím? Alebo treba obúchať radšej všetko a nahodiž znovu. Hodí sa tam hlinená omietka z
http://www.createrra.sk/Createrra/hlinene_omietky.html
alebo radšej niečo zarobiť? Počul som o pomere 3:2:1 piesok, piliny, vápno.
Čo by ste mi poradili? Fotky by boli najlepšie, prinesiem v piatok.
Zdraví Gaso -
Gaso, spočítaj si plochu omietky a vynásob hrúbkou a potom cenou vrecovanej hlinenej omietky; z toho uvidíš, či sa ti tam hodí.
:-)
Hlina sa dá niekde nakopať; keďže na prúty nepôjde omietka v tenkej vrstve, neprekážajú v nej ani kamienky. Ale v tom pomere, čo uvádzaš – ak to má byť hlinená omietka – mi v prvom rade chýba hlina, vápno je prakticky zbytočné a piliny ma prekvapujú. Normálne sa dáva hlina + piesok + plevy alebo posekaná slama, pričom pomer sa nedá paušálne stanoviť, závisí najmä od použitej hliny.
Inak prúty sa dajú použiť hocijaké, hlavne aby boli dosť rovné: okrem vŕby napríklad lieska, u nás je množstvo náletových javorov a jaseňov, robil som aj s malinčím.
-
Dobry den
chcel by som ci mi niekto nevie poradit ….mam dreveny zrub z gulatiny (priemer asi 30cm je 6 rokov stary) a v tramoch medzi poschodiami pocujem nejake chrobaciky ako si hrizkaju nikde ich nevidiet iba ich pocut ziadne dierky po nich, sem tam nejake jemne pilini vyhadzu.Bolo to osetrovane bochemitom 2x pred montazou ale predsa su tam . Najhorsie ze nad tramami je polozena dlazkovica dvojmo (tiez bola osetrena ) a ja neviem kde su ci v tramoch alebo v dlazkovici. Neviete niekto nieco poradit ako sa ich zbavit ? kedy maju vylietavajuce obdobia a pod ?
Dakujem
-
Fotografie k teme zo stareho fotoalbumu Obnova.sk od roku 2003-2006:
http://www.obnova.sk/galeria-obrazkov/nezaraditelne-fotografie/drevenica
Novostavba drevenice
-
[quote]
Do rukou dostala se mi knížka Jana Pešty – Rekonstrukce roubených staveb (GRADA). Zajímavě pojatá publikace, která by neměla milovníkům vesnické architektury uniknout. V následujících týdnech si tak budete moci přečíst “recenzi na pokračování”. Nebudu předbíhat, když řeknu, že knihu doporučuji koupit. Pro vlastníky “roubenek” by to mělo být povinné, těm ostatním může kniha pomoci lépe porozumět tradiční lidové architektuře. Kniha je bohatě doprovázena komentovanými fotografiemi, které vám pomohou všímat si i zdánlivých detailů a objevovat tak nové pohledy na “staré chalupy”. Za důležité považuji především to, že v knize uvidíte i to špatné, čemu se vyhnout a čemu naopak dát přednost. Knížka se dá “vygooglovat” v cenně okolo tří stovek korun českých, což sice není málo, kniha však obsahuje trvale platné informace a její “životnost” tak určitě není omezena jedním přečtením.
[/quote]
Zdroj: Česká vesnice, 29. 10. 2013
Log in to reply.