-
drevenica
-
Zdedil som drevenicu o rozmeroch 10×5. Rád by som ju trochu zreparoval a následne zveľadil . Na vonkajších stenách sú dierky o rozmeroch 2x2mm. Prosím radu – ide o červotoč, alebo iný hmyz a čo použiť na ochranu? Hustota je zatiaľ cca 1-2 dierky na meter jednej hrady. Aký je to rozsah poškodenia?
Chcel by som postupne pristaviť nejakú časť , ale murovanú (sociálne zar.), následne prípadne prekryť doskami. Potom postaviť kvôli rozšíreniu nový krov. Čo mi poradíte, skúsení chalupári? Máte nejaké skúsenosti?
Ďakujem -
Čisto zo zvedavosti ma zaujíma, či tu niekto má chalupu na samote , na lazoch (myslím bez prístupu autom, bez elektriny ). Nemusí byť práve drevenica,skôr mi ide o prevádzku , ochranu a rôzne vylepšenia (ak nemáš prístup autom, každé kilo rozhoduje :o).
Vďaka a pekný víkend.
Jano
PS
Má niekto skúsenosti ako sa zbaviť plchov? -
Mam drevenicu postavenú na základoch z kameňa a hliny. Drevo nieje odizolovane od týchto základov a spodne dreva sú už napadnute do 3-5cm pliesňou (drevo sa drobí). Ak sa chcem vyhnúť vyrezávaniu (vymieňaniu) tejto spodnej časti dreva a odizolovaniu, existuje nejaká chemická injektáž do dreva alebo niečo podobne na zabránenie šíreniu sa tejto pliesne? Vopred ďakujem.
-
Nechci strašit, ale ve Vašem případě se s nejvyšší pravděpodobností nebude jednat o plíseň, pane Petře. Chtělo by to udělat důkladný průzkum, odstranit především příčiny…
-
Ak ste odbornik v tejto oblasti o čo by malo potom podľa Vás ísť? A ako mam ten prieskum urobit?
-
Průzkum by měl provést odborník, bohužel nemám konexe na Slovensku. Zkuste se obrátit na harpa….určitě bude o někom z okolí vědět. Na základě průzkumu by měl být určen i rozsah a způsob sanace. (odstranění vlivů okolí, odvodnění, výměna či úprava prvků, technologie aj.)
-
Tak Peter, urcite Ta nepotesim, no viem, ze neexistuje nic. Ked som kupil drevenicu ja, s hrozou som po odpratani rozneho bordelu okolo zistil, ze tiez lezi na hline a spodny tram je nahnity a prachnivy. Drevenica sice stala na niekolkych velkych skalach, no za 96 rokov tam toho prachu nafukalo a niekolko desatroci uz sala vodu. Nezabudaj, ze drevenica musi stat na pevnom, nestaci zamaskovat hnilobu, urcite je porusena uz aj statika. Mysli aj na to, ze niekedy mozno budes chciet obytne podkrovie, spadne meter snehu a domcek sa Ti zruti.
Teda co. Dlho som sa tomu aj ja branil, no nebolo inej moznosti. Zohnal som dedinskych majstrov, co uz mali nejake skusenosti a drevenicku sme zdvihli na heveroch, najprv jednu stranu, podom druhu. Hnilobu a prachno sme vyrezali. Na jednej strane som musel vyhodit az dva tramy, na celach po jednom a od severu, cuduj sa nic. No kompletne som osaloval pod domom a spravil pevne betonove zaklady. Nasledovala ipa a domcek sme capli dolu. Cele to trvalo styrom chlapom, vcetne mna tri predlzene vikendy. Pravda je, ze nasledky som odstranoval dlhsie, nakolko popraskala vsetka omietka v dome. Drevenicka mi ale stoji pevne, viem ze je zdrava a mozem ratat aj s podkrovim. Len si to nedavj robit nejakej firme, to si priprav aspon 50 litrov. Ja som to svojpomocne, s dvoma platenymi domorodcani, vcetne palenky a tabaku, materialu a tak zvladol za nejakych 20 tis. Vyrezane drevo odtiahni dalej od domu a co najskor spal. Budes sa cudovat, kolko havede v nom bude. Tiey davaj pri zdvihani pozor, aby Ti neodtrhlo komin. Mne by sa to stalo, keby neprdol skor hever.
Vela stastia. S heslom: “drevenice maju dusu”. J -
Jozef: nechapem preco ste tam robili betonovy zaklad ked to stalo na kameni?
-
Jozef dakujem za radu. Podobne restaurovanych drevenic som uz zopar videl. Ja sa chystam urobit s tym nieco hned buduci rok po zime. Pokial su spodne dreva na tej mojej drevenici napadnute len tych 5cm, rozmyslam pilou vyrezat len tuto cast. Zvysnu cast potom v 15cm odstupoch navrtat 8 az 10mm dierami, do ktorych nastriekam Krovsan. Diery sa potom zacapuju, zabrusia a zatru. Vyrezany priestor chcem potom osalovat a urobit betonovy veniec na tych kamennych zakladoch, cim by sa tieto aj zviazali a spevnili. Dufam, ze je to dobry postup a ze dreva nebudu tou hnilobou napadnute viac ako som si myslel. Jozef nemas tu svoju drevenicu nahodou tiez na Kysuciach?
Peter -
Nie Peter, drevenicu mam na Liptove, teda v Liptovskej Luznej. Vidim, ze tiez to mas uz premyslene. Mozno to bude komplikovanejsie, ako som to robil ja, no zachovas viacej dreva.
harp, moja drevenica je dlha 15 metrov a stala na siestich skalach. Musel som ju zdvihnut, nakolko nanosy boli vyse skal. Dalo sa to riesit aj tak, ze na skaly by som dal nejaku tehlu ci co, no ako by to vyzeralo. Ja som musel drevenicu nechat asi o 10 cm vyssie, ako bola povodne. Chcel som ukladat aj izolaciu, keby som daval pod celu stavbu skaly, bolo by to skoro nemozne a izolacia by sa trhala, musi byt predsa na rovnom. Viem, ked su skaly, nemusi byt izolacia. Snazil som sa to spravit co najprirodzenejse, no ked nieco robim, chcem to mat na 100 %. Uznaj, keby sme mali tie drevenicky restaurovat na obarz, ako to vyzeralo pred 100 rokmi, trvalo by to vecnost a stalo by to vela penazi. Uz aj tak sa s nou babrem dlho a ani som si v nej este neodpocinul a neuzil som si ju. Narazam na natery olejom, sindlove strechy, betonove zaklady a tak. Jozef. -
PeterA: Těžko se radí na dálku, ale doporučuji provést razantnější zákrok… vyřezání trámů až do úrovně cca min. 50 cm od “zdravého” dřeva. Injektáž by měla být prováděna tlakově… Krovsan nemá kotevní prvky, tzn., že může docházet k vyplavování účinné látky. Mezi věnec a dřevo by měla přijít izolace.
-
Diery pre injektaz budu navrtane pod uhlom tak aby pri aplikacii Krovsan nevytekal von. Po aplikacii a zaschnuti je Krovsan z dreva nevyluhovatelny! Ale kvoli lepsiemu rozteceniu sa v dreve by bolo mozno lepsie ju aplikovat pod tlakom no neviem akym sposobom. Tych 50cm na vyrezanie je ale moc. Samozrejme medzi drevo a betonovy veniec pride izolacia.
-
Trosku oneskorene – niekdo sa pytal na to akym sposobom vykurovat drevenicu
v projekcnej kancelarii kde momentalne posobim sme riesili podobny problem ale pri novostavbe drevenice.
Po konzultacii s Investorom vznikla celkom podarena pec ktora vo mne vzdy evokuje, honzu ktory spi za pecou a babicky vytahuje buchty z pece… vysledok mozte vidiet tu
http://www.obnova.sk/modules.php?op=modload&name=fotoalbum&file=index&do=showgall&gid=490
Idem o kombinaciu klasickej pece s krbovou vlozkou… Je mozno k tomu okrem vykurovania klasickeho teplovzdusneho pripojit aj ohrem vody… Toto sme vzhladom k charakteru objektu a jeho vyraznej terennej expozicii neriskovali a v objekte je este maly kotol pre vykurovani spodnych podlazi a podkrovia podhlavym vykurovanim, co pochopitelne neni mozne v povodnej drevenici… Ta pec skorej ako ukazka ako moze vyzerat klasicka pec v novostavbe, podla mna velmi podarene dielo… Uz chyba iba honza a babicka s buchtami :) -
Zdravim,
Jozef mam na teba jednu otazku. Chystam sa buduci rok rekonstruovat moju drevenicu a chvcem ju v prvom rade podmurovat. (Chalupa je vo vyske asi pol metra nad zemu na kamenych zakladoch ktore sa rozpadavaju: vypadavaju z nich kamene) Chcem sa ta opytat ze ci by si mi nemohol popisat ako ste tvoju chalupu nadvihovali. Pocul som ze ju treba nadvihovat tak ze sa zaprie pod kazdou prieckou a nadvihne sa na jednu stranu, len mi nie je celkom jasne ako sa to ma zapriet (nejakym kusom kolajnice, alebo staci drevo) a ako sa postupujem potom ked ju chces polozit spat.
P.S: a este sa chcem opytat ake ste pouzili zdvihaky (5 tonove asi nebudu stacit).
S pozdravom
Palo -
Nazdar Palo
Neviem, ci Ta este zaujina zdvihanie drevenice. Nerob to sam, zavolaj si nejakych aspon dedinskych mudrlantov. Ked im nebudes vela nalievat, daju aspon aku-taku radu. Ja som kolajnice nepouzival, no videl som to aj tak. Bola to krasna praca, bola to ale firma z Oravy. Nevyhovovalo mi to, ze pocas ich metody zvihania by bol dom niekolko tyzdnov nepouzitelny. Ja som to teda robil s miestnymi mudrlantami a podarilo sa. Pouzivali sme tusim len 5t hevery, neviem si spomenut, aj ked som jeden niesol do opravy, roztrhli sme ho. Vydrzal by, no bol zle zalozeny.
Teda, postahovali sme po obvode zvihanej strany vsetky brvna, teda zvislo nadol sme popribijaki dosky. Na 15 metrov sme dali tusim 6 dosiek, na kazdu niestnost vysli 2 dosky. Podopreli sme na stojky aj strechu, teda pod brvna, co pretrcaju z povaly az pod rimsu, tie stojky sme potom postupne, ako sa zdvihalo podlkladali, keby sa vysmykol hever, aby nam to necaplo dolu. Odbural som jeden roh a podlozil hever, potom asi po troch mertoch som zarezoval s motorovou pilou do zrubu az po zdrave drevo a vlozil som dalsi hever. Ked boli zaprete, zdvihali sme. Ked sme boli v takej vyske, ze sa dali povytahovat napadnute brvna, popodkladali sme kamene, take, ktore mozu zostat v zaklade. Zasalovali sme, zabetonovali, zaizolovali a bolo. Co zostal 1 cm fuga medzi izolaciou a zrubom som zacvikoval a zatesnil monraznou penou.
Moj pripad bol jednoduchy, ja som vytahoval len jedno brvno, akurat to, kolko som potreboval na betonovy vebniec. Keby som musel tahat viacej, podkladal by som asi nejake drevene spalky, medzi ktore by som ukladal nove dreva.
PS: pozor, ked budes zdvihat stenu, na ktorej je komin. Ja som tam znicil ten hever. Chvala Bohu, inak by som dotrhol komin. J.
Log in to reply.