-
drevenica
-
No spravil som si novy obklad.Bol som spokojny ze som to scaslivo dorobil a teraz sa mi tam nastahoval cervotoc kto mi poradi ako ho mam vyhnat?
-
O cervotoci treba vediet, ze dierky v dreve su vyletove otvory, z ktorych na jar (maj, jun)vyletuje dospely jedinec. Ten si zaleti kde sa mu zachce, najde si nejaku skarocku ci prasklinku v dreve a nakladie vajicka. Z vajicok sa narodi larva a ta sa s chutou pusti do vonaveho drievka. Kostny ci kozny glej su jej zakuskom. Larva sa pohybuje v hmote dreva, robi si rozne cesticky a pred premenou na dospelaka sa zacne pohybovat smerom von, pod povrch dreva asi 1mm. Tam sa zakukli a pocka kym dospeje. Dospely jedinec si uz ten 1mm zvysneho drievka nejak vyhryzie a vyleti. A tak to pokracuje dokola!
Cize, pokial sa chystate asanovat drevo roznymi chemickymi pripravkami, ktore beznym naterom vsiaknu do dreva max. 1-2mm, robte to prosim v dobe, ked cevotoc ma cas premny a je schovany pod povrchom dreva 1mm.
Inak vase drahe a toxicke natery budu z velkej casti zbytocne. :(ASANUJTE V MAJI AZ JUNI !!!
-
Dobry den. Rada by som si nechala poradit s nasledovnou vecou.
Mame 50-rocny murovany dom pri Ziline, v ktorom je drevený tramovy strop. Povodne bol tramovy strop z oboch stran zadoskovany, zdola (do obytnych miestnosti) boli dosky omietnute, zhora (na povalu) bol betonovy poter.
Pri rekonstrukcii sme sa rozhodli, ze tramy (spolu ich je devat) ponechame, ocistime, “zakonzervujeme” a prizname. Navrch sa nabiju dosky “na domcek” a hore bude obytne podkrovie.
Po obnazeni tramov sme sa presvedcili, ze drevo je zdrave, suche, tvrde (ledva sme z neho klince vytiahli) – dokonca aj pri muroch, napriek tomu, ze drevo bolo v kontakte s murivom, ale ako bolo kedysi zvykom, tak tramy boli aj so zvyskami kory.Tramy sme ocistili s kotucom a objavili sme na dreve na ojedinelych miestach dva typy chodbiciek. Jedny malinke s priemerom diery cca 2mm (vyskytuju sa hustejsie pri sebe – zrejme cervotoc, na jednom trame je jedna strana tramu husto nimi posiata, ale zaujimave je, ze len jedna strana tramu) a druhy typ dierok su trochu vacsie dierky s rozmerom cca 5mm (myslim, ze su to tieto iste ako na tychto fotografiach http://www.obnova.sk/modules.php?name=fotoalbum&do=showpic&pid=1671&orderby=dateD).
Zaujimave je, ze tie zaklopne dosky neboli vobec napadnute(!), napriek tomu, ze som pocula, ze cervotoc napadne okolite drevo tiez.Tramy by sme nechceli menit, jeden znamy – stolar nam povedal, ze to nie je problem, ked sa zacne v doma opat byvat, tak neustaly ruch by mal utlmit zivotny cyklus toho hmyzu. Samozrejme doporucil tramy natriet nejakym bezne dostupnym ineskticidom.
Tu som sa dokonca docitala – http://www.stavebnictvo.sk/publikacie/clanok.asp?Clan=140
ze cit. “Ak je drevo umiestnené v trvalo teplom prostredí, nie je nutné zabezpečiť ochranu proti červotočovi, pretože červotoč potrebuje pre svoj vývoj v zime skutočnú zimu.”Taktiez som niekde citala, ze cervotoc vlastne sposobuje esteticky problem, stabilitu dreva by nemal vyrazne ovpylvnit.
Su uvedene informacie pravdive?
Co by ste doporucovali? Aky prostriedok by bol najucinnejsi? Staci tramy len natriet? Ak ano, tak akym prostriedkom? Hrozi nebezpecenstvo, ak by sme ten hmyz nevyhubili uplne? Kde by som na internete nasla nejake zaujimave a ucelene informacie k danej problematike? Poznate nejaku overenu firmu, alebo radsej zivnostnika v okoli Ziliny, ktory by vedel poradit?
Dalej by ma este zaujimala jedna vec. V tej casti domu, kde tramy prizname, bude vlastne kuchyna, obyvacia izba a aj kupelna. Mohla by byt ta kupelna problem (vlhko)? Je treba nejaku specialnu starostlivost o drevo, alebvo staci sustavne vetranie?
Budem vdacna, za vsetky informacie.
-
Přeji hezký den z Čech:)
Anžto většina redaktorů Obnovy myslí dnes už pouze na víkendový sraz :wink: , tak se pokusím ve stručnosti reagovat alespoň já. Co se týče asanace insekticidy, velmi vhodné jsou přípravky řady Lignofix, se kterými mám zkušenosti. Na jejich webových stránkách (ZDE) se můžete dozvědět vhodný typ pro vaši nemovitost (uvádíte chodbičky a výletové otvory červotoče a tesaříka). Pro názornost uvedu dvě citace:
Jak ošetřit dřevo napadené dřevokazným hmyzem?
Pokud dřevo není hmyzem již zcela zničeno (zachovává si mechanickou pevnost), ošetříme ho přípravkem Lignofix I-Profi nebo přípravkem Lignofix TOP (to v případě, že je vhodné dřevo navíc chránit před dřevokaznými houbami a plísněmi).
Přípravek Lignofix I-Profi je určen k ošetření dřeva a materiálů na bázi dřeva v případě jejich napadení dřevokazným hmyzem (červotoč, tesařík). Zároveň dlouhodobě chrání ošetřené dřevo před dalším napadením dřevokazným hmyzem. Obsahují nový typ regulátoru růstu hmyzu s trojím likvidačním účinkem: adulticidním – zabíjí spolehlivě všechny druhy dospělého dřevokazného hmyzu (červotoč, tesařík apod.), ovicidním, larvicidním a pupicidním – spolehlivě likviduje vývojová stádia hmyzu (vajíčka, larvy a kukly).
Při lokálním napadení je vhodné aplikovat přípravek injektáží (nastříkat injekční stříkačkou do výletových otvorů).
Jak ošetřit historické dřevo, starožitný nábytek a předměty?
V případě, že potřebujeme ošetřit vzácné dřevo, do kterého není vhodné zanášet vodu, použijeme lihové modifikace přípravků řady Lignofix, jako např. Lignofix I-Profi-OH při napadení dřevokazným hmyzem, při napadení dřevokaznými houbami Lignofix OH.
Pro speciální účely (restaurátoři, pracovníci muzeí apod.) lze velmi rychle dle konkrétních požadavků vyrobit přípravek „na míru“ i ve velmi malém objemu a ve speciálních organických rozpouštědlech (terpentýn, lakový benzín, xylen, toluen).
Taktiez som niekde citala, ze cervotoc vlastne sposobuje esteticky problem, stabilitu dreva by nemal vyrazne ovplyvnit.
Co se týče konstrukční pevnosti, tak při velkém napadení je samozřejmě destrukční vliv výrazný (ač se nerad pouští příliš hluboko :) ), v případě tesaříka dvojnásob. Jinak dlouhodobý hluk skutečně červotočům vadí.
Dalej by ma este zaujimala jedna vec. V tej casti domu, kde tramy prizname, bude vlastne kuchyna, obyvacia izba a aj kupelna. Mohla by byt ta kupelna problem (vlhko)? Je treba nejaku specialnu starostlivost o drevo, alebvo staci sustavne vetranie?
Časté střídání úrovně vlhkosti v koupelně (a tedy sesychání a bobtnání dřeva) trámům příliš nesvědčí, o možnostech vzniku plísní ani nemluvě. Asi by bylo vhodné je nějakým způsobem hydrofobizovat, tedy omezit/zamezit přístupu a pronikání vody do dřeva. Počínaje komerčními prostředky typu lazurních nátěrů (Luxol aj.) a konče voskovými povrchovými úpravami. A nemusíte se omezovat jen na koupelnu :P
PS: Pro šťouraly- nejsem obchodním zástupcem Qualichemu :roll: -
VELMI PEKNE DAKUJEM ZA ODPOVED, stranku si prestudujem a urcite si dany prípravok zozeniem, myslim, ze ste ma potesili.. :P
-
som čerstvý majiteľ starej drevenice s červotočom.Miestny mi radil ošetriť drevo zvonka chémiou,potom natrieť penetračným náterom/čosi ako smola/.On nato dal ešte nový drevený obklad.Vyzerá to novo,ale ako dlho?Máte s tým nejaké skúsenosti?
-
som čerstvý majiteľ starej drevenice s červotočom.Miestny mi radil ošetriť drevo zvonka chémiou,potom natrieť penetračným náterom/čosi ako smola/.On nato dal ešte nový drevený obklad.Vyzerá to novo,ale ako dlho?Máte s tým nejaké skúsenosti?
No niecim ako smola by som urcite drevo nenatiral. Tusim ze myslel stary dobry “penetrak”. To by bola uplna pohroma.
Skus si precitat starsie clanky v tomto fore, dokonca aj v tejto node a potom nam napis aky postup by si zvolil. Okomentujeme ti ho.
-
som čerstvý majiteľ starej drevenice s červotočom.Miestny mi radil ošetriť drevo zvonka chémiou,potom natrieť penetračným náterom/čosi ako smola/.On nato dal ešte nový drevený obklad.Vyzerá to novo,ale ako dlho?Máte s tým nejaké skúsenosti?
No niecim ako smola by som urcite drevo nenatiral. Tusim ze myslel stary dobry “penetrak”. To by bola uplna pohroma.
Skus si precitat starsie clanky v tomto fore, dokonca aj v tejto node a potom nam napis aky postup by si zvolil. Okomentujeme ti ho.
staršie články som samozrejme čítal a tuším,že s červotočom to bude na dlhé trate.Mňa by len zaujímalo čo to robí s drevom ak sa natrie tým penetrákom.Ten majiteľ drevenice je stým spokojný.Vraj aj drevenné stlpy na telefon sú penetrované a držia.Natrel penetrákom vonkajšiu časť drevenice a údajne tam už chrobáky nemá.Stratil síce pôvodný ľudový tvar drevenice pretože zvonka použil obklad drevom
-
staršie články som samozrejme čítal a tuším,že s červotočom to bude na dlhé trate.Mňa by len zaujímalo čo to robí s drevom ak sa natrie tým penetrákom.Ten majiteľ drevenice je stým spokojný.Vraj aj drevenné stlpy na telefon sú penetrované a držia.Natrel penetrákom vonkajšiu časť drevenice a údajne tam už chrobáky nemá.Stratil síce pôvodný ľudový tvar drevenice pretože zvonka použil obklad drevom
No aby som to skratil. Ak to ma natrete impregnaciou na stare stlpy. Tak v tej chalupe by som nebyval ani keby mi platili. (aj ked vona tej impregnacie mi evokuje dialky, stlpy na odlahlych vidieckych cestach su este stale taketo)
Neviem presne z coho sa ta ipregnacia skladala, ale tusim ze jedna zo zloziek je prudko jedovata a rakovinotvorna. To by som sa musel opytat znameho drevara.
Zaroven impregnacia z dreva vplyvom tepla vyteka a vytvara na povrchu lepkavy film.
Takze odpoved je. Ano ta impregnacia skutocne pomaha, ale za cenu toho ze z dreva uz len tazko, ak vobec, dostanes vom potencionalny karciogen.
-
staršie články som samozrejme čítal a tuším,že s červotočom to bude na dlhé trate.Mňa by len zaujímalo čo to robí s drevom ak sa natrie tým penetrákom.Ten majiteľ drevenice je stým spokojný.Vraj aj drevenné stlpy na telefon sú penetrované a držia.Natrel penetrákom vonkajšiu časť drevenice a údajne tam už chrobáky nemá.Stratil síce pôvodný ľudový tvar drevenice pretože zvonka použil obklad drevom
No aby som to skratil. Ak to ma natrete impregnaciou na stare stlpy. Tak v tej chalupe by som nebyval ani keby mi platili. (aj ked vona tej impregnacie mi evokuje dialky, stlpy na odlahlych vidieckych cestach su este stale taketo)
Neviem presne z coho sa ta ipregnacia skladala, ale tusim ze jedna zo zloziek je prudko jedovata a rakovinotvorna. To by som sa musel opytat znameho drevara.
Zaroven impregnacia z dreva vplyvom tepla vyteka a vytvara na povrchu lepkavy film.
Takze odpoved je. Ano ta impregnacia skutocne pomaha, ale za cenu toho ze z dreva uz len tazko, ak vobec, dostanes vom potencionalny karciogen.
No to už je argument!Tak na penetrak zabudnem.Asi zostane len ten ocot s Jarou.Ďakujem
-
…Takze odpoved je. Ano ta impregnacia skutocne pomaha, ale za cenu toho ze z dreva uz len tazko, ak vobec, dostanes vom potencionalny karciogen.
No to už je argument!Tak na penetrak zabudnem.Asi zostane len ten ocot s Jarou.Ďakujem
Posli fotografie a viac nam opis situaciu. Mozno ze je ten skodca uz davno neaktivny. Tiez nam pripadne mozes nastolit rozne dalsie problemy s kt. si sa stretol.
-
Nezáväzne by som priložil aj ja troškou k možnej ochrane dreva. Odcitujem vám odpis z knihy kde odplašily húsenky zo stromu, zaiste to pôjde aj na červotoč. Dostávame sa síce do oblasti rádioniky ale keďže mám pocit že chcete pristupovať s citim k svojmu okoliu tak táto metóda by vám mohla vyhovovať. Odcitujem iba 2 metódy. Tých variácií je dosť. Najjednoduchšia je vysielanie obyčajnej myšlienky s predstvou aby bolo drevo zdravé a červotoč láskavo opustil anašu drevenicu a odišla do dreva ktoré jej pripravíte poblíž a potom ho odnesiete dlalej do lesa kde môžu ďalej žiť. Podobná taktika akože dohoda s rozdelením sa podobrtom bez nutnosti útočenia a negat myšlienky vraj funguje čo som teda čítal v nejakých biomagazínoch resp. stránkach na nete.
Dovolím si teda odcitovať kúsok pasáže z knihy Čchi – po stopách lovcov éteru od Vlastimila žerta a Andreja Sándora. Ide o pokus Curtisa Upona.
Pretože pre naše pokusy na zahrádke nepotreujeme celou baterii trubíc ktorými Reich vyvolával dážď, lebo nám stačí vyhnať mšice z ruží alebo húsenky zo stromov, uspokojíme sa s lahkou plechovou trubkou priemeru 40mm ktorú však musíme postriekať antistatickým sperejom. Najlepšie dostupná je suchá papierová trubica menšieho priemeru, ktorú môžeme získať v obchode s látkami. V prípade potreby môžeme zlepiť i niekoľko takých trubiek, tvoriac dutinové vlnovody z dielektrika, za sebou až do dlžky 4m. V strede tejto trubice upevníme otočne okolo horizontálnej roviny do vidlíc jednoduchého drevenného stojanu, takže budem môcť trubicou otáčať ako tubusom ve hvezdárskom dalekohladu a v potrebné nalezlé polohe zafixovať. Účelom tejto trubice na nasáť volnou energii z okolia a vytvoriť z nej zesílené stojaté pozdĺžne vlny, ktoré sa stanou dostatočne silným vlnením pre prenos informácií z látok a vzorkov vložených na vhodnom mieste do trubice.
Stačí nám sledovať pocitové vjemy vyvolané priložením citlivej dlane pod dolný koniec trubice alebo po prechádzaní pozdĺž trubice. V prípade ak tento postup nevieme tak trubicu nasmerujeme podla kompasu vo smeru sever – juh a naklonte jej južný koniec smerom dolu tak aby trubica zvierala zo zemou uhol 33 stupnov. Nad horným koncom trubice rádiosteticky zistíme vyžarovanie s jangovou tendešnciou V+ a pod koncom jinou V-. Ak dole mieri koniec trubice k severu tieto pomery sa prehodia. Zatial čo Reich používal trubice s otvorenými koncami tak v radionice sa používajú s uzatvorenými, zrejme za účelom získania dutinového rezonančného priestoru, umožňujúceho spojenie informácií z vložených preparátov s nosnými vlnami.
Vzorek pre docielenie maxima príjmu vložíme spodom stále otvorenej trubice, upevnený na tenkej špajdle, ktrerou skusmo nastavujeme do prostoru zahustených kmiten stojatého vlnenia a potom upevníme dole napríklad štipcom na prádlo. Aby sme docielili rezoannciu s ošetrovanými rostlinami, tak súčasner so vzorkom ochraqnného prostriedku (čo môže byť časť rastliny obsahujúca nejakú látku napr. horčicu tonin alebgo aromatické látky, ktoré mšiciam a húsenkám nechutnajú) musíme do rezonančného priestoru trubice uložiť aj jeden celý list alebo určitú celú tvarovo neporušenú časť chránenej rastliny (kvet alebo list trávy) ktoré budú tvoriť spoločne s ostatnými častmi rostlín rezonančný priestor.
Zmenou dlžky a priemeru trubice si môžeme tento rezonančný priestor ladiť a tak lepšie prispôsobiť daným rastlinám a škodcom i nemociam. Curtis Upon použil strom silne napadnutý húsenkami. Znechutil im behom 5 minút požieranie jeho listov s jedným listom tohto stromu a kvetom šalvie. Všetky húsenky račej opadali zo stromu, než aby takto prenesenú informáciu znechutené listy žraly a odpalzily sa inam.Druhý pokus od hrabe Belizara:
Ten umiestnil an azem malú batérii z 9 drevenných pologulí oblou časťou hore o priemeru 50mm zvisle rovnobežne pozdĺž kmeňa jablone tak aby jej žiarenie V- dopadalo na jej korene. Behom 5 týždnov bola jablon za plnej vegetácie celkom uschnutá. Toto žiarenie V- neznášajú ani myši a zrejme ani ďalší škodcovia z rýše savcov žijících na poliach a zahradách. Preto Belizal umiestnil bateriu 4 drevenných polokoulí o priemeru 25cm pod strop pivnice a všetky myši ju opustily. Ľudia v týchto priestoroch mali bolesti hlavy a pocit nepohody. Vzduch sa stal zle dýchatelný a bolo treba často vetrať. Zrejme bol znížený obsah ľahkých záporných iónov. Súčasne takto býva narušená dobrá akustika v kostoloch a stúpa vlhkosť v murive na čo môže poslúžiť prístroj Aquapol. … -
Ja sa zase skúsim vrátiť k tradičnej ochrane. Veď kedysi to muselo fungovať. Predstavme si novú drevenicu. Dnes špecializované firmy ponúkajú hneď aj chemickú ochranu, pričom vás informujú o starostlivom výbere dreva a techologickom postupe pri spracovaní. Ale keby som si chcel postaviť novú drevenicu a chcel sa správať k sebe a okoliu ohľaduplne, nepoužijem predsa jedovaté nátery, ktoré zabijú všetko, čo s nimi príde do kontaktu. Aj dnes sa napríklad používa u kolov, ktoré zatĺkame do zeme, kde je vlhko a kopa hladných mikróbov, opaľovanie týchto podzemných časti. A ak som bol dosť pozorný, tak to vidieť aj na dreveniciach, ktorých steny sú obložené asi falošným šindľom, ktorý je tiež opaľovaný. Dúfam , že sa nemýlim. Ten akože zuhoľnatelý povrch bráni rýchlemu hnitiu dreva a pýtam sa, či neodradzuje aj drevo požierajúci hmyz? Veď hmyz má v sebe asi tiež nejakú zábranu vliezať cez zuhoľnatelý povrch do dreva, kde mu potencionálne hrozí uhorenie. A pri horení vznikají zrejme aj nejaké dechty, koré prirodzene odpudzujú škodcov.
Takže moja otázka do diskusie by znela, či nie je vhodné pri novej drevenici použiť namiesto chemickej ochrany vonkajšie opaľovanie zrubu a následne natretie ľanovým olejom. Zároveň sa samozrejme musí spoľahnúť na firemné reči o starostlivom výbere a zimnom výrube dreva. :-) -
Azda len jedna poznamka ku cervotocovi a jeoho chuti na cokolvek. Videl som krasny stol zakryty plastovym obrusom a v obruse dierky po cervotoci. Ked sa potreboval dosta von proste to prehryzol.
Zaroven som vsak videl ako cervotoc hlbil svoju chodbicku tesne pod povrchom (1/2 – 1/4mm) bez toho aby co len vykukol.
-
ktorých steny sú obložené asi falošným šindľom, ktorý je tiež opaľovaný. Dúfam , že sa nemýlim. Ten akože zuhoľnatelý povrch bráni rýchlemu hnitiu dreva a pýtam sa, či neodradzuje aj drevo požierajúci hmyz? Veď hmyz má v sebe asi tiež nejakú zábranu vliezať cez zuhoľnatelý povrch do dreva, kde mu potencionálne hrozí uhorenie. A pri horení vznikají zrejme aj nejaké dechty, koré prirodzene odpudzujú škodcov.
Takže moja otázka do diskusie by znela, či nie je vhodné pri novej drevenici použiť namiesto chemickej ochrany vonkajšie opaľovanie zrubu a následne natretie ľanovým olejom. Zároveň sa samozrejme musí spoľahnúť na firemné reči o starostlivom výbere a zimnom výrube dreva. :-)vyzerá to na dobrý nápad. Ved aj slanika a parenica sa udia aby do nich nešli červíci a neplesniveli. Taktiež sa kedysi vykurovalo bez komína a dym stúpal do povaly kde zadymením konzervoval drevo proti škodcom a možno aj bol odolnejší voči požiaru, ale to asi nie to by musel zuholnatieť, neviem.
No ale mňa teda napadlo jak som to čítal, že buď drevo udiť, čo sa mi vidí trochu prácne resp. potom s ním pracovať by bolo asi otázne. Alebo čo je asi lepšie zachytiť ten decht resp. ten dym do nejakého roztoku a tým to drevo napúšťať. Taký prachový alebo vodný filter je bežná technológia. Mohol by napríklad vyzerať tak že ked bude stúpať ten dym tak najskôr bude tenká minerálna rohož ktorá zachytí nečistotu a zároveň časť dechtu, potom nad ňou by som dal rozprašovač ako je tá mlžiaca fontánka, kúpil som ju v http://www.conrad.sk no a tie spaliny by sa tým ochladily skondenzovaly v tej mlhe a klesli dole do zbernej nádoby odkial by sa zase prečerpávyly obyčajným fontánkovým čerpadielkom. Prípadne by tá mlha mohl apadať na tú rohož z minerálnej vlny a tak by to bolo ešte účinnejšie. Teda ak tá rohož moc nezníži účinnosť stúpania dymu, ale potom by sa len vymočila vo vode a mali by sme daný konzervačný roztok. Ked ten dym je jedovatý aj pri nadýchaní pre človek tak bude isto aj pre červíkov červotočov lebo čím jednoduchšie organizmy tým sú citlivejšie n aškodliviny. Potom už len vyskúšať náter ako účinkuje či už na postihnuté drevo alebo ako prevencia na nové drevo. Ako náter vsiaknutý by snáď už nemal škodiť človeku ved aj slaninka ked sa dých aneotrávi človeka ale neviem, ale keď ju aj je tak to by ho muselo vykotiť už dávno.
Alebo potom založiť oheň v už postavenej drevenici a nechať jku udiť. Len z vonka by to bolo náročnejšie ako to cele vytvoriť druhý plášť.
Log in to reply.