aktivita diskusia Hrady, zámky a kaštiele Drobná hradná architektúra: Latrína

Tagged: 

  • Drobná hradná architektúra: Latrína

    Posted by harp on 7. decembra 2008 at 14:22

    Vytvaram tuto temu ako miesto kde sa mozete pochvalit vasou hradnou latrinou. Stredoveké záchody S hygienou to mali ľudia v stredoveku ťažké: jemné rímske mravy sa stratili kdesi v dobe sťahovnaia národov a neskorší vplyv v tomto smere vyspelého Orientu (napríklad v časoch križiackych výprav) bol obmedzený najmä na uspokojovanie túžob Európanov po luxusnejších veciach. O takej praobyčajnej inštitúcii, akou boli toalety, nachádzame v historických prameňoch naozaj málo záznamov, o rímskych či arabbských kúpeľoch už ani nehovoriac. Môžeme predpokladať, že väčšina ľudí (a nielen tých menej urodzených) vykonávala svoju “potrebu” pod holým nebom. S praktickým zariadením “vynájdeným” práve na tento účel sa tretávame napríklad v známom kláštore St. Gallen (v dnešnom Švajčiarsku) v roku 820, kde si jeho opát Gozpen v kláštornej budove nechla vybudovať osobitný záchod. Ostatní mnísi používali niekoľko drevených domčekov na dvore, označených nápisom Necessaria. Hradní páni zasa využívali záchody pristavené k vyšším poschodiam svojich veží. Asi netreba pripomínať, že s odpadovým kanálom si ich stavitelia hlavu nelámali, vďaka čomu vodná priekopa odrádzala nepriateľov nielen svojou hĺbkou a šírkou, ale často práve svojim zápachom. Spadnúť do takejto priekopy znamenalo takmer istú nákazu niektorou z kožných, či niných chorôb. Ani vidiečania sa však nespoliehali po celý stredovek len “na zelenú lúku”. Odpad z maštalí odvádzali žliabkom vedúcim cez dvor do blízkeho hnojiska, ktoré neraz poslúžilo aj domácim. Nieje dôvod si myslieť, že v hrdom Anglicku to bolo inak. Až na konci 12. storočia si dal kráľ Richard Levie srdce vybudovať vlastné necessarium, čo bolo na tie časy veľmi významnou a nezvyčajnou udalosťou. Ale svetobežník Richard si tohto zariadenia príliš neužil. Cesta k splachovacím záchodom bola ešte, veľmi, veľmi dlhá. Európania však postupne pochopili, že spríjemniť si chvíle venované tejto chúlostivej záležitosti nie je len vecou pohodlia, ale aj hygieny. Je priam zarážajúce, že to trvalo tak strašne dlho. Veď záchody a kúpeľne napojené na kanalizačný systém, poznali už staroveký kréťania, rimania či Indovia. Nuž čo, Európania sú predsa “najstarším” kontinentom, s “najzaujímavejšou históriou”, ako sa niekedy tvrdí, a ja len dodávam, že aj s najšpinavšou. Zdroje: In: História. 2/2001 Hrad Uhrovec, dvojlatrinka, autor: Jan Lasak (brankar so sekerou) Latrina tatranska (Clozetus montanum alpinum), autor neznamyVytvaram tuto temu ako miesto kde sa mozete pochvalit vasou hradnou latrinou.

    Stredoveké záchody

    S hygienou to mali ľudia v stredoveku ťažké: jemné rímske mravy sa stratili kdesi v dobe sťahovnaia národov a neskorší vplyv v tomto smere vyspelého Orientu (napríklad v časoch križiackych výprav) bol obmedzený najmä na uspokojovanie túžob Európanov po luxusnejších veciach. O takej praobyčajnej inštitúcii, akou boli toalety, nachádzame v historických prameňoch naozaj málo záznamov, o rímskych či arabbských kúpeľoch už ani nehovoriac. Môžeme predpokladať, že väčšina ľudí (a nielen tých menej urodzených) vykonávala svoju “potrebu” pod holým nebom.
    S praktickým zariadením “vynájdeným” práve na tento účel sa tretávame napríklad v známom kláštore St. Gallen (v dnešnom Švajčiarsku) v roku 820, kde si jeho opát Gozpen v kláštornej budove nechla vybudovať osobitný záchod. Ostatní mnísi používali niekoľko drevených domčekov na dvore, označených nápisom Necessaria.
    Hradní páni zasa využívali záchody pristavené k vyšším poschodiam svojich veží. Asi netreba pripomínať, že s odpadovým kanálom si ich stavitelia hlavu nelámali, vďaka čomu vodná priekopa odrádzala nepriateľov nielen svojou hĺbkou a šírkou, ale často práve svojim zápachom. Spadnúť do takejto priekopy znamenalo takmer istú nákazu niektorou z kožných, či niných chorôb.
    Ani vidiečania sa však nespoliehali po celý stredovek len “na zelenú lúku”. Odpad z maštalí odvádzali žliabkom vedúcim cez dvor do blízkeho hnojiska, ktoré neraz poslúžilo aj domácim.
    Nieje dôvod si myslieť, že v hrdom Anglicku to bolo inak. Až na konci 12. storočia si dal kráľ Richard Levie srdce vybudovať vlastné necessarium, čo bolo na tie časy veľmi významnou a nezvyčajnou udalosťou. Ale svetobežník Richard si tohto zariadenia príliš neužil. Cesta k splachovacím záchodom bola ešte, veľmi, veľmi dlhá. Európania však postupne pochopili, že spríjemniť si chvíle venované tejto chúlostivej záležitosti nie je len vecou pohodlia, ale aj hygieny.
    Je priam zarážajúce, že to trvalo tak strašne dlho. Veď záchody a kúpeľne napojené na kanalizačný systém, poznali už staroveký kréťania, rimania či Indovia. Nuž čo, Európania sú predsa “najstarším” kontinentom, s “najzaujímavejšou históriou”, ako sa niekedy tvrdí, a ja len dodávam, že aj s najšpinavšou.

    Zdroje: In: História. 2/2001


    Hrad Uhrovec, dvojlatrinka, autor: Jan Lasak (brankar so sekerou)


    Latrina tatranska (Clozetus montanum alpinum), autor neznamy

    bacil odpovedal 13 years, 8 months ago 7 Členovia · 9 odpovede/odpovedí
  • 9 odpovede/odpovedí
  • chobot

    Member
    7. decembra 2008 at 18:31

    Latrína výhliadková lietavská

    Architekt : Rado z MT 2004

  • harp

    Member
    7. decembra 2008 at 20:47

    Ospravedlnujem sa za tuto fekalnu temu. hadam sa nikomu nebude dvihat zaludok. Bol by som rad keby Rado z MT napisal svoj pribeh o ceskych turitoch pod touto latrinou. Idem mu poslat email.

  • chobot

    Member
    7. decembra 2008 at 23:18

    V malebnom a prívetivom kraji Strážovských vrchov,
    neďaleko Žiliny sa nad obcami Lietava a Lietavská Svinná
    týči ešte nezakonzervovaná zrúcanina stredovekého hradu Lietava.

    Netradičné cesty sa nevyplácajú…

    Celý článok TU :
    http://zorad.blog.sme.sk/c/14823/Nevsedne-zazitkochvenie-na-Lietavskom-hrade.html

  • chobot

    Member
    9. decembra 2008 at 20:18

    Dnes ráno sme boli v rámci projektu SPZ na Topolčianskom hrade
    a nezabudol som Vám nafotiť delikátny záber hradný aj s drobnou architektúrou.

  • heretic

    Member
    28. decembra 2008 at 14:41

    Vyberám z webu:

    “V stredoveku boli latrínami domčeky, akoby zvonka primurované k hradbám alebo vežiam. Latrína sa klenula buď nad čírou prírodou či riečkou, alebo pod ňou bola vyrobená žumpová jama. Ak sa budete motať v okolí hradu Krásna hôrka, máte jedinečnú príležitosť uvidieť takúto latrínu. Sú tiež známe prípady, kedy sa stavali architektonicky veľmi dokonalé veže, v ktorých výčnelkoch boli na každom poschodí umiestnené latríny, a to v asymetrickom poradí, čiže nie nad sebou. Dá sa vytušiť, prečo asi. Nad seba sa mohli dostať až v dnešných bytových jadrách. Záchod okrem iného pozostával z nádoby s vodou, ktorá bola využívaná súčasne ako splachovadlo, náhrada toaletného papiera i čistidlo rúk. Žumpový obsah sa ďalej predával záhradníkom, ktorí ním kultivovali pôdu. Hnoj bol veľmi vzácny a napríklad v 15. storočí sa cestujúcim v Alžírsku poskytoval príbytok len pod podmienkou, že majiteľ domu si môže ponechať výkaly návštevníka a jeho zvieraťa. Návštevníkom sa dávalo jasne najavo, že je urážajúce, ak si svoju potrebu vykonáva inde.
    Pre jednoduchých ľudí najčastejšie slúžilo hnojisko, niektorí mali latríny postavené nad jamou alebo nad vodou. Možno si pamätáte na slovenský film “Keby som mal pušku”, v ktorom bola jedna latrínka postavená na lávke nad potokom, čo bolo ale dosť riskantné. Nezbední chlapci sa zabávali tak, že púšťali dolu vodou lavór s horiacou slamou, tak, aby podplával latrínu. Potom so škodoradosťou pozorovali vybehnuvšiu tetu s prihoreným zadkom… “

  • strombus72

    Member
    29. decembra 2010 at 16:57

    Rád by som túto tému posunul k tým stredovekým, hradným latrínam(prevétom). Keďže u nás sa ich zachovalo len niekoľko, pomôžem si opäť francúzskom.

    Hromadné riešenie latrín hradu Chateau de Marcoussis:

    Zámok Pierrefonds:

    A trochu luxusnejšie prevedenie tiež z Pierrefonds:

    Hrad Menthon – stena posiata latrínami:

    Annesy:

    Dinan:

    Guildo:

    Máte na výber :D

  • vkotruszova

    Member
    29. decembra 2010 at 23:24
  • antik

    Member
    31. marca 2011 at 8:10

    Krásny príklad prevétu zo slnečnej Sicílie

  • bacil

    Member
    6. apríla 2011 at 7:59

    Na Čabradi máme zachytené 4ks prevétov – pohľadám fotky…a jeden nový za hradbami :-)

Log in to reply.

Začiatok diskusie
0 of 0 odpovede/odpovedí June 2018
Súčasnosť