-
Elisabeth Bathory
-
Dobry den, pokial mam spravne informacie, tych chodieb a tunelov bolo vybudovanych velmi vela. Viaceri slachtici mali vybudovane unikove cesty zo svojich sidiel. Vacsinou to boli tunely do ktorych sa zmestili kone aj s kocmi. Vacsina z nich je uz zasypanych a niektore sa umyselne znicili. Jeden taky vyustuje aj v parku v Rakoviciach pri Piestanoch.
Je mi známe, ze v okoli Cachtic je zname vacsie mnozstvo podzemnych diel – tunelov ak chcete. Vacsina z nich je vsak z 18 a 19 storocia, teda davno po tom ako Alzbeta natiahla crievicky. Sluzili ako skladiska -teda v dnesnom ponimani ako pivnice. Zial, ako clovek s banskym vzdelanim musim vsak predstavu o stovky metrov az kilometre dlhych podzemnych unikovych cestach do ktorych sa zmestia koce aj s konmi -teda profil aspon 4×4 metre- odkazat do rise fantazie. Cisto teoreticky by v dobach Bathorycky bolo mozne hlbit tunely v makkych horninach /zem, makky pieskovec/ rucne avsak pri takomto profile bu sa ich hlbenie a vystuzovanie realizovalo za enormne naklady s velmi malymi rocnymi postupmi – radovo v desiatkach metrov pri obrovskych financnych vydajoch.Okrem toho podstatou tajnej chodby je, ze je skryta, o jej budovani vie malo ludi a je MALA. Asi tazko by sme aj v dobach Ersebet utajili vyustenie zeleznicneho tunela….
Ak unikove chodby z hradu existuju -co JE pravdepodobne analogiou z inych hradov- budu uzke, nizke , maximalne siroke a vysoke na miery jedneho chlapa v sirke jeho pliec, aby mohol zastavit sam aj celu hordu utocnikov, ktori by vsak museli postupovat v rade za sebou.
Zial domnele vyustenie “kočovej” chodby v parku bude pravdepodobne vyustenie podzemnej mladsej “ladovne” alebo teda akejsi “chladnicky” ake sa zhusta budovali v 18 a 19 storoci pri kazdom vacsom kastieli.
Odfotte mi profil chodby s mierkou- stojaci clovek + povedzte mi v com je chodba hlbena- a ja vam dokazem povedat, ake stare to priblizne je +/- storocie. PS: tajne chodby vzdy inspirovali moju fantaziu, ale poznatky z praxe v tomto odbore ma pekne uzemnuju…. -
Ak ta to zaujima , tak Vrbove pri Piestanoch je dalsia “podkopana ” lokalita. V podstate cele centrum mestecka malo v minulych rokoch problem s prepadavanim sa pody a bolo objavene v ramci opravnych prac mnohe podzemne chodby. Nakoniec najvyraznejsim reprezentantom podzemnej cinnosti je Vrbovsky kostol , ktory sa svojim naklonom radi k iba niekolkym takto naklonenym v Europe k najznamejsej vezi v Pize- a to vdka podzemnym katakombam. Samozrejme najcastejsim zdovodnenim su tiez Cachticke podzemne aktivity , ale ako druha varianta sa zda logickejsou predvidava “banicka” cinnost velkej skupiny zidovskych obcanov Vrboveho , ako unikova cesta pri vtedy castych pogromoch.Faktom , je ze aj tu boli objavene podzemne priestory do ktorych by sa mensi koc mestil a pokial viem boli dlhsie nez par desiatok metrov. Teda pokial sa robotnici odvazili postupovat .
-
Iba na margo “kocovych chodieb”. Pamatam si, ze ked moji rodicia stavali dom v dedine Zavar pri Trnave, tiez ludia hovorili o tychto chodbach. Dom stavali na mieste asanovaneho hospodarstva, ktore patrilo spravcovi miestneho kastiela, majitelmi kastiela boli Majlathovci. Z povodneho objektu rodicia zachovali kenbovu pivnicu. Pri kopani zakladov sa zrazu jedna cast vykopu zrutila a bolo to v miestach, kde sa predpokladal vyskyt chodieb, ktorych jedna cast spajala kastiel s domom spravcu a druha cast udajne vedie do blizkeho haja, kde mohli Majlathovci uniknut – miestni obyvatelia aj vedeli oznacit priblizne miesto vyustenia chodby v haji. Tu chodbu pri vykopovych pracach som sam videl, aj ked je to x rokov dozadu, podla proporcii hornej casti klenby (spodna cast bola zavalena, rovnako aj zvysok chodby) sa do chodby skutocne mohol zmestit koc. Vrchol klenby chodby sa nachadzal asi v urovni zachovanej podlahy klenbovej pivnice, t.j. cca 3 metre pod povrchom. Netusim, akou technikou bola chodba realizovana, klenba bola murovana z palenych tehal, chodba bola kopana v ile (v okoli je hrubka ornice v extremnych pripadoch az 2 metre – trnavska sprasova tabula). Vzdialenost kastiela od miesta, kde sa nasi do chodby prepadli, je cca 100 metrov
-
Chlapi, ja predsa netvrdím, že žiadne podzemné chodby, pivnice a podobné podzemné diela s profilom na šírku a výšku koča s murovanými klenbami v širšom okolí Čachtíc neexistujú.
Ja VIEM že ich je v okolí Skalice, Vrbového a Čachtíc hafo .Ani netvrdím že z Čachtického hradu neexistuje žiadna podzemná úniková cesta, aj keď sa zatial nepotvrdila. Pravdepodobne existuje…
Len hovorím, že podzemné diela na profil koča sú jednoducho mladšie o pár sto rokov. Je pravdepodobné že ich kopali a vystužovali potomkovia poddaných Alžbety, lenže už za iných pánov. Len tolko.
Pozdravujem
Zavináč -
Jasne. Ja sa ani nesnazim nieco take tvrdit. Necitim sa byt na to odbornik ani som sa tomu nevenoval. Akurat nedavno bezala na Markize dalsia filmova Batoricka- krvava grofka od rez. julie Delpiovej … celkom pozeratelne.
-
Příběhy ze života Alžběty, kněžny Čachtické (video film)
Kanada: Blood Countess
Horor / Erotický
Kanada / Česko, 2008, 67 minRežie: Lloyd A. Simandl
Hrají: Andrea NěmcováNetradiční pohled na legendu o Čachtické paní natočený v Čechách! Koupele v krvi mladých dívek, železná panna, kruté hrátky v zámeckých komnatách i sklepeních… Filmový příběh plný nejen drastických ale i odvážných erotických záběrů z mučírny Alžběty Čachtické přináší hororově laděná verze pověsti o krvavé uherské šlechtičně. V prvním příběhu Alžběta krutě potrestá lest své sestřenice Nory. Kněžna se koupe v krvi mladých urozených dívek, aby zůstala věčně mladá i krásná a dívky má dodat právě Nora. Ta však unese skupinu prostých vesničanek a za svou proradnost zaplatí životem.
blabla atd…
Tak to vam poviem, uz aka haluz sa dokaze natocit.. -)) dik Harp za ten tip, ale obavam sa, ze z pohodlia obyvacky to z netu teda asi moc uz nezozeniem, a nahanat to v reale nemam cas ani zaujem..
Kazdopadne, teraz bol v TV ten Jakubiskov film, ktory som videl pred 2 rokmi v kine, alebo len minuly? :), a len som to sem tam prepinal popri inom.. chcem si ten film pozriet komplet na BluRay. Ja som vtedy nemal ziadne ocakavania, na recenzie v media od tych studovanych a zaroven radoby odbornikov zasadne nedavam, a nazor si tvorim sam. A Jakubisko to skutocne podal svojim sposobom, takym fantazijnym, ze naozaj dal takeho chrobaka do hlavy, ako to skutocne asi mohlo byt, v tych pohnutych dobach tureckeho ohrozovania Europy, ked sa na jej majetok po smrti moc. muza upierali ostatni feudali.. Chamtivost a nenazranost, ako dnes. A neustale.. Ja mozem povedat, ze film ma svoje caro.. Holt, ostatne sa definitivne dozvieme, ked tu na zemi brkom otocime.
No a v neposlednom rade, preco som si sem tam sledoval na ten film.. bola pre mna putava vizualizacia Cachtickeho hradu. Velmi posobiva. Kiezby dnes bolo z neho viac. Caute.
-
Na Vranovskom zámku pytačky Alžbety Báthoryovej
PREŠOV/VRANOV NAD TOPĽOU 15. septembra (SITA) – Vranovčania si počas predĺženého víkendu pripomenú 740. výročie prvej písomnej zmienky o meste. Radnica spolu s Domom kultúry organizuje trojdňové oslavy Dni Vranova so začiatkom v piatok 17. septembra. Rozsiahla rekonštrukcia budovy Domu kultúry prinútila organizátorov vytiahnuť program do ulíc a iných kultúrnych stánkov. Gro vystúpení bude na nádvorí Domu kultúry. Ako informoval agentúru SITA vedúci programového oddelenia vranovského Domu kultúry Peter Novák, organizátori počítajú s približne 500 účinkujúcimi.
V piatok začnú oslavovať ako prví školáci na podujatí nazvanom Mesto deťom. Od 10:00 ich čakajú zábavno-športové aktivity a ukážky z činnosti hasičov a policajtov. V Hornozemplínskom osvetovom stredisku bude vernisáž výstavy Umenie spája z diel, ktoré vznikli na letnom medzinárodnom plenéri. Na pódiu pred Domom kultúry sa od 15:00 budú striedať domáci folklórny súbor Cifroško s členmi hosťujúceho súboru Rzeszowjanka z Polska. Podvečer sa budú odohrávať Pytačky na Vranovskom zámku ako spomienka na 435. výročie svadby Alžbety Báthoryovej s Františkom Nádasdym. Hrať budú domáce skupiny a hosťom večera budú Cigánski diabli.
V sobotu verejnosti predstaví svoju publikáciu Vranovské Dlhé jej autor Jozef Švarbalík. O zábavu sa postarajú folklóristi v rámci 41. ročníka Hornozemplínskych folklórnych slávností. Tucet skupín vystúpi v prvý deň v programe Z klenotnice na nádvorí Domu kultúry. Bude medzi nimi aj rómska skupina Džav akarik z Hlinného. Nedeľňajší program je rozvrhnutý do troch pásiem. Najmladší folklóristi sa predstavia v časti Detské radovánky. Galaprogram folklórnych súborov začne o 15:00 pod názvom Od srdca k srdcu. Pozvanie prijali aj členovia folklórneho súboru Turianska dolina z Ukrajiny.
-
Prekvapuje ma skomolené Alžbetino meno v názve tejto diskusie. "Elisabeth" je nezmysel, správne sa po anglicky píše "Elizabeth". Gramatická chyba, ok. Skôr nechápem čo mala spoločné táto uhorská šľachtičná s anglickým prostredím a prečo by sa jej meno malo písať po anglicky…
Ale iné som chcel. Alžbeta Bathory nie je jedinou ženou v dejinách, ktorá bola obvinená zo závažných zločinov. Kto sa trošku zaujíma o dejiny určite bude poznať podobný príbeh Anny Roziny Listiusovej. Poznáte ale českú krvavú pani, ktorá sa volala Kateřina Bechyňová z Komárova? Jednalo sa o patologickú osobnosť s výraznými sadistickými sklonmi, ktorá sa ku koncu súdneho procesu pod ťarchou dôkazov sama priznala ku štrnástim vraždám.
-
Nevidel by som v Elisabeth problém, úradný jazyk v Uhorsku bola latinčina neskôr nemčina, aj keď tá až po Erzsébet Báthory. Podľa mňa je to v oboch jazykoch, ako sa vraví po slovensky OK.
-
Mňa napadlo to dnes bežné komolenie mien do angličtiny. Tak ako píšeš latina a nemčina je v poriadku.
-
ja mám radšej Alžbetku- je to také láskavejšie.
S menami osôb, prípadne osobností je to zaujímavé, aj pri tichom boji krajín o akési ich vlastníctvo.
napr.
Ján Kupecký -SK,
Jan Kupecký -CZ,
Kupecky János, alebo Kupeczky János -HU,
Johann Kupetzky -DE
Samozrejme, každá krajina si osobnosť prisvojuje a dokáže to vedecky doložiť. Je to zábavná- politicko/vedecká forma lakomosti v zjednotenej EU.
-
ja mám radšej Alžbetku- je to také láskavejšie.
S menami osôb, prípadne osobností je to zaujímavé, aj pri tichom boji krajín o akési ich vlastníctvo.
napr.
Ján Kupecký -SK,
Jan Kupecký -CZ,
Kupecky János, alebo Kupeczky János -HU,
Johann Kupetzky -DE
Samozrejme, každá krajina si osobnosť prisvojuje a dokáže to vedecky doložiť. Je to zábavná- politicko/vedecká forma lakomosti v zjednotenej EU.
-
Tu mozete najst zopar informacii o Cachtickom hrade, pripadne aj inych hradoch http://www.hrady-zamky.org/cachtice/
-
Poznáte Andreja Štiavnického a jeho sci-fi romány o Alžbete Bathoryovej? Možno ste ho stretli na Čachtickom hrade, kde v zime, či v lete ponúka svoje knihy a zároveň ohuruje návštevníkov množstvom neprávd a výmyslov.
Pekná recenzia na jeho zaručenú "literatúru faktu" od historičky Tünde Lengyelovej tu.
Log in to reply.