-
Existuje profesia múzejník?
Viaceré témy “Diskusie” sa zaoberajú platmi, miestami, vzdelaním – múzejníka. Existuje takáto profesia vôbec? Je zamestnanec múzea so stredoškolským alebo vysokoškolským vzdelaním múzejníkom? Nazdávam sa, že pokiaľ nebude zodpovedaná základná otázka kto (alebo čo) je múzejník všetky ostatné diskusie budú také nemastné, neslané ako dnes.
Takže zamestnanci múzeí, múzejníci i tí, ktorí sa za múzejníkov považujete skúste odpovedať na túto jednoduchú otázku. -
41 odpovede/odpovedí
-
Treba si polozit dalsiu otazku ktora nas mozno privedie na odpoved tej vasej. Fakulty ktore sa na slovensku venuju vyuke muzejnictva (Nitra, Stiavnica) maju vo svojej vypracovanej profilacii absolventa zakotvene ze pripravuju mozejnikov pre prax. Alebo proste nieco take.
Takze ak si zodpovieme otazku co by mal taky muzejnik vediet a skoly nam ho to dokazu naucit, je viacmenej iste ze nam vzniknu ludia ktori tuto profesiu mozu obsadit.
Dalsia otazka preto znie. Co by mal muzejnik ovladat.
-
No Stal som s popola a Uz sa lepim Aspon Dufam Ucia ale co ked studenti vichadyzaju s neplatnym papierom.Inak Je to prisne co sa Tyka Nitry Ale Par veci by sa malo Zm,eni A praxse je tu dost . Druhaci robia uz vistavi s anketami A tak len pre info zaoberaju sa problematykou muzeach. V stiavnici Je Eko muzeologia kde uci Pan Lavkovic Byvali alebo terajsi riaditel muzea v Lip.Mikulasi. Aspon tak som pocul
-
Ucil to Stransky teraz to uci Lalkovic uz nie je riaditelom v Mikulasi. Okrem ekomuzeologie tam bola aj Muzejna konzervacia (3 roky)
-
Bakalar Dobri to clovek musi sa niekedy zastavit v Nitre
-
A existuje niekde teda profesia muzejnik? V zahranici a tak.
-
Profil a uplatnenie muzejnika ak existuje:
Profil absolventa
Absolvent štúdia získa rozsiahle teoretické aj praktické znalostí a zručností z oblasti:– ochrana hnuteľného a nehnuteľného kultúrneho dedičstva
– legislatíva, terminológia, evidencia, dokumentácia a odbor. spracovanie zbierok, informatika
– dejiny muzeológie
– príbuzné vedecké disciplíny
– prezentácia zbierok a práca s verejnosťou
– informatika
– metodiky konzervácie a reštaurovania pamiatok
– manažment a marketing
– múzejná komunikácia
– masmediálna komunikáciaTaktiež si osvojí metodické postupy príbuzných vedeckých disciplín akými sú:
– história
– archeológia
– etnológia
– informatika
– kulturológia
– prírodné vedy
– domáce a zahraničné legislatívne normyAbsolvent bude disponovať základnými, predovšetkým praktickými – muzeografickými znalosťami z oblasti ochrany kultúrneho dedičstva, tvorby a ochrany zbierok a fondov pamiatok, z metodiky konzervácie a reštaurácie pamiatok a ich sprístupnenia verejnosti.
Uplatnenie absolventa
Absolvent bude disponovať teoretickými a predovšetkým praktickými – muzeografickými znalosťami z oblasti ochrany kultúrneho dedičstva, tvorby a ochrany zbierok a fondov pamiatok, z metodiky konzervácie a reštaurácie pamiatok a ich sprístupnenia verejnosti.
Absolvent štúdia získa teoretické a metodické znalosti, ktoré mu umožnia uplatniť sa v múzeách a galériách rôzneho zamerania, vo sfére štátnej správy (ochrana štátom chránených pamiatok , ochrana životného prostredia) v masmediálnej sfére, v kultúrnych inštitúciách a v občianskych združeniach zameraných na ochranu kultúrneho a prírodného dedičstva, v historických, kultúrnych, prírodovedeckých a muzeologických pracoviskách na riadiacich postoch a v samospráve. -
Asi ma teraz zabijú všetci moji kolegovia. Podľa mňa je profesia “múzejník” umelo vytvorená. Je to iba pomenovanie človeka, pracovníka, ktorý pracuje v múzeu a prichádza do styku so zbierkami a ich správou a údržbou.
Je to asi snaha o prispôsobenie profesie miestu jej realizovania. Snaha zaradiť sa do relácie ako napr.:
zubár – zubná ordinácia,
masér – masážny salón,
sústružník – fabrika (miesto pri sústruhu) a tak:
múzejník – práca v múzeu.
Ale pri tom viem veľmi dobre ľudí, ktorí si o sebe nedajú hovoriť, že sú múzejníci. Sú to v prvom rade prírodovedci, historici, archeológovia, konzervátori … a tým, že miesto, kde pracujú je múzeum ich predsa nepreinačí na múzejníkov.
Prírodovedec pracujúci v múzeu a múzejník spravujúci antropologickú zbierku – veď to sa nedá porovnať!
Múzejník je možno že iba pekné pomenovanie úradníčka, ktorý čosi vie o zbierkach, legislatíve, katalogizácii a iných papierovačkách pri práci v múzeu, ale odborníkom na napr. konzervovanie textilu nikdy nebude.
Myslím si, že by takýto študijný odbor mal byť iba ako nadstavba pre tých, ktorí sa rozhodnú pracovať v múzeu. -
Škoda, že som túto diskusiu objavila až dnes. Pozde, ale predsa. Skutočne nesúhlasím s Katarinou, že profesia “múzejnik” je umelo vytvorená. Nie je. A existuje. Pracujem v múzeu dlhé roky a zaoberam sa nielen problematikou múzea, múzejníctva a muzeografie, ale aj ich teoretickým zovšeobecnením v podobe muzeológie. V iných krajinách sú v tomto bádaní už ďalej, pretože skôr, ako na Slovensku, mali pre múzejníkov školy. Môžeme si položiť aj otázku: “Existuje profesia”knihovník”? ” A predsa sa knihoveda študuje na Slovensku na stredných a vysokých školách už desaťročia. Rovnako sa študuje archivistika. Len v múzejníctve sme sa akosi spoliehali len na postgraduálne štúdium muzeológie v Brne. Možno preto, lebop sme nemali Z.Z.Stránského, možno preto, že ani jeho mnohí študento zo Slovenska nemali záujem ísť touto cestou a snažiť sa o založenie systmatického štúdia pre mpzejníkov, možno preto, že v múzeách pracovali ľudia z jednotlivých vedných odborov s názorom, že so svojím vzdelaním si aj v múzeu vystačia a možno preto, že múzejníctvo riadili ľudia, ktorí neboli múzejníkmi a ani nimi nikdy nechceli byť. Možno postačí jeden príklad: pozrite si bohatú mineralogickú expozíciu napr. v Slovenskom banskom múzeu v Banskej Štiavnici. Budete prechádzať okolo vitrín s policami a priečinkami s množstvom rúd, minerálov a hornín z najrozličnejších kútov Slovenska, Európy a sveta, ktoré vás očaria svojou krásou, tvarmi, leskom, farbami, budete si čítať ich názvy, zatriedenie do systému, nálezisko a podobne. A keď vyjdete z múzea, bude sa vám z množstva informácií i exponátov krútiť hlava a položíte si otázku: A čo sa vlastne ťažilo v Banskej Štiavnici a v iných banských mestách na Slovensku? Ako sa ťažilo? Aký bol vývoj ťažiarstva? Kto boli ťažiari, ako vyzeral ich život a práca?” Vtedy sa dá pochopiť rozdiel medzi vedcom v múzeu a múzejníkom, ktorý, ak má navyše aj muzeologické poznatky (nemusí mať priam muzeologické vzdelanie), by expozíciu určite vytvoril celkom s inou koncepciou a výstavníckym poňatím. Múzejníkom sa človek nestane len preto, že pracuje v múzeu. Musí ním byť aj z presvedčenia a z lásky k histórii, súčasnosti a budúcnosti. Veď včerajšia premiéra v divadle, chrámový alebo rockový koncert, beseda s vynálezcom, uvedenie jeho patentu do praxe, výroba novej módnej kolekcie, ktorá je jedinečná z hľadiska kvality atd. sú dnes už históriou. A ak ich múzejník nevyselektuje, nezaradí do zbierkového fondu múzea v primeranom tezaure, nespracuje a neochráni, svojim nasledovníkom poznanie našej súčasnosti i minulosti neodovzdáme, alebo odovzdáme možno len na CD alebo DVD, ktoré tiež časom nahradí iný nosič, pre ktorý už však nebude prístroj na reprodukciu. Aj tie by mali byť v technicky zameraných múzeách udržiavané v dobrom stave. Máme nahratý rozhovor s významným človekom na kotúčovom mg páse napr. z roku 1968 na rýchlosti č.4, alebo vzácne a dôležité nahrávky na štandardných gramoplatniach z 20. rokov 20. storočia, prípadne na fonovalcoch a neprehrali sme ich včas na modernejšie médium. Lebo”úradníček v múzeu, ktorý prichádza do styku so zbierkami atd….” nebol múzejníkom. Nemáme financie na to, aby sme 15 rokov staré videozáznamy prehrali na DVD a ako bude postupovať vývoj, vždy na novšie a novšie nosiče. A zrazu zistíme, že veľký kus histórie nám zbytočne unikol. Ak múzejník nevytvorí zbierkový fond, nemal by z čoiho vytvoriť expozície, výstavy, zaujímavé vzdelávacie i oddychové podujatia pre verejnosť, pre mladých, pre žiakov. A práve mladým treba ponúkať dávnu i nedávnu minulosť, vyzdvihovať významné postavy Slovenska, ktorými sa môžeme hrdiť po celom svete, ponpúkať im zmysluplné aktivity pre rozvoj kreativity, fantázie, dokonca aj reči a vyjadrovania sa – to pri počítačových hrách veľmi nezískajú. V múzejnej praxi sa často stretávam s tým, že žiaci (česť výnimkám) sa nevedia slovne vyjadriť, boja sa vysloviť názor, mnohí ho nemajú a nikto ich nevedie k tomu, aby si nejaký osvojili, majú pomerne chudobnú slovnú výbavu. Teším sa však, keď v múzeu nájdu možnosť hravým a nevtieravým spôsobom – cez zbierkové predmety a históriu – zapojiť svoju fantáziu a zručnosti do praktických aktivít, vidia výsledok a sami sa z toho tešia. Práca múzejníka je obrovský komplex rozličných odborných, vedeckých, marketingových, manažérskych, ale aj pedagogických a popularizačných činností. Na otázku, či existuje profesia “múzejník” nie je jednoduchá odpoveď. Vlastne – odpoveď je jednoduchá: Existuje! Len zdôvodnenie by bolo oveľa zložitejšie. Ale verte, že zaujímavé.
-
ahoj Jarmila súhlasím stebou a myslím si že Katarína sa mýli ak si myslí ,že je to iba umelo vytvorené pomenovanie pre pracovníka pracujúceho v múzeu,aj ja som mal na to podobný názor pedtým než som sa tomu začal hlbšie venovať a touto cestou by som rád pozdravil Z.Z.Stránskeho a M.Lalkoviča.
-
Pre Jarmilu:
Ideovo absolútne súhlasím, ale ako človek zo SBM len sčasti akceptujem pripomienku k expozícii minerálov. Podľa môjho názoru nie je jej zmyslom odpovedať na otázky, ktoré uvádzaš (uvádzate). Na to sú iné expozície zamerané na baníctvo – napr. v Kammerhofe. Mineralogická expozícia prezentuje minerály a pri výklade by mal návštevník dostať aj informáciu, ktoré minerály sú z BS, či iného miesta na Slovensku. Netvrdím, že expozícia je postavená excelentne, ale nemá zmysel odpovedať na horeuvedené otázky práve v Berggerichte. Koniec – koncov aj mineralogická expozícia Národného múzea v Prahe sa tomu nevenuje (ak si dobre pamätám :) ). Je to jednoducho expozícia o mineráloch, tak ako je Kammerhof o baníctve, Skanzen o fáraní a Nový zámok o Turkoch. Na druhej strane absolútne súhlasím s tým, že drvivej väčšine ľudí, ktorí pripravujú výstavy chýba to, čo charakterizuje pozíciu múzejník – a tak aj vyzerajú expozície a výstavy. Z neuveriteľných viac ako 1000 výstav, ktoré sa ročne robia na SVK je dobrých tak – na koľko podľa Vás? :) A dobrých mám na mysli nielen formou vystavovania, ale aj humbugom okolo – kampaňou a pod. Podľa mňa sa dajú spočítať na prstoch dvoch rúk… -
hmm, mam par otazok. aky je rozdiel medzi muzejnikom a muzeologom? je archeolog alebo historik, kunsthistorik pracujuci v muzeu muzejnikom ci muzeologom ci co v ramci tychto pojmov? napriklad k tomu spominanemu knihovnikovi. knihovnik je ktosi kto pracuje v kniznici a stara sa o knihy, katalogizaciu atd… o vsetky knihy sa treba starat v podstate podobne. ale da sa pod vseobecnym vedenim “muzejnika” ci “muzeologa” spravovat zbierka archeologicka, historicka, mineralogicka, sakralneho umenia atd? netreba na kazdu sekciu specialneho odbornika? kde medzi tymito odbornikmi ma miesto “muzejnik”? alebo kazdy z nich by mal byt trocha “muzejnikom”. alebo by mal byt akymsi poradcom ktory by radil odbornikom vednych disciplin ktore sa zaoberaju konkretnymi zbierkovymi polozkami alebo by ich mal nejako zastresovat? ako to je?
-
Roman a Rasťo,
ďakujem za reakcie a Rasťovi aj za vecné názory k mineralogickým expozíciám. Súhlasím s tebou a nechcela som znevážiť ani vašu v SBM, ani žiadnu inú, od toho som skutočne ďaleko, práve preto, že viem, ako, za akých podmienok múzejníci expozície pripravujú. Každú treba privítať. To bol len určitý ilustračný príklad, pretože si stále myslím, že na triedenie zbierok z hľadiska vedného odboru je lepšia forma vedeckej alebo odbornej publikácie ako forma expozície. Ale aj to – naše názory na podobu expozícií a výstav – prináša súčasný vývoj to je dobre. Sabatierovi by som na otázky odpovedala stručne asi takto, uvedomujúc si však riziko zjednodušených odpovedí (na to upozorňujem): že rozdiel medzi múzejníkom a muzeológom je ten, že múzejník je pracovník múzea, ktorý má na starosti prieskum, výskum, zbierkotvornú a akvizičnú činnosť, evidenciu a ochranu zbierok, ako aj ich prezentáciu a popularizáciu, zároveň je to aj profesia, ako vyplýva z predchádzajúcej diskusie. Muzeológ je vedec, teoretik, ktorý sa zaoberá zovšeobecnením poznatkov a skúseností z múzejnej praxe v teoretickej podobe (teda uvažuje, píše a prednáša o tom, čo je to selekcia, ako sa má najlepšie vykonávať, čo je to muzealizácia, ako stavať v múzeu tezaurus, aby bol vyhovujúci, ako správne a výstižne terminologicky pomenovať jednotlivé činnoszi, pojmy, artefakty a podobne). Teória, v tomto prípade muzeologická, by mala zasa spätne pomôcť zorientovať sa v múzejnej praxi, klásť si správne otázky, či to, čo robím, robím dobre a dostatočne, či som na niečo nezabudol, čo v mojom systéme chýba, a pod. Nevylučuje sa pritom, aby múzejník bol súčasne aj muzeológom a zároveň odborníkom v niektorej vednej oblasti, ktorá je v múzeu zastúpená. Na otázku, či môže všeobecne vzdelaný múzejník alebo muzeológ kompetentne spracovávať archeologické, prírodovedné, historické alebo iné zbierky z ďalších vedných odborov odpovedám: nemôže. Mohol by, ale určite len povrchne. Až do nedávnej doby, kedy sa konečne začala muzeológia vyučovať aj na Slovensku, resp. predtým v Brne, čo však bola len postgraduálna forma pre absolventov vysokých škôl, pracovali v múzeách najmä odborníci z jednotlivých vedných odborov (VŠ) a v strednotechnických funkciách (dokumentátor, správca depozitárov, lektor, fotograf, konzervátor atd.) ľudia s ÚSO alebo SO, v prípade konzervátorov absolventi umeleckých priemysloviek z Kremnice a z Bratislavy, pričom odborné vedomosti si potom dopĺňali najmä formou pomaturitného konzervátorského kurzu v SNM (ktorý dnes dosť chýba), krátkodobými školeniami a praxou. Tu však zase chýbalo to povedomie múzejnícke a muzeologické. Najlepšia je, samozrejme, symbióza a rovnováha obidvoch fenoménov. Toto je otázka hlbšieho štrukturovania katedry ekomuzeológie v Banskej Štiavnici, kde by sa podľa časom malo určite uvažovať buď o dvojodborovom štúdiu (muzeológia – biológia, muzeológia – história, muzeológia – slovenský jazyk a literatúra (máme aj literárne múzeá), prípadne iný odbor prítomný v okruhu katedry), alebo priamo do štruktúry vyučovania okrem ekológie a environmentalistiky zaradiť aj ďalší odbor. Alebo je to otázka pre iné muzeologické školy alebo vzdelávacie aktivity na Slovensku, o ktorých sa vie pomerne málo, ak vôbec (Martin, Bratislava, Banská Bystrica – bakalárske muzeologické štúdium na katedre histórie). Máme tu Stránského – jednu z najväčších európskych a svetových muzeologických kapacít – a ešte stále tápeme v základných otázkach vzdelania múzejníkov! Nuž, si stále platí, že doma nikto nie je prorokom. -
ahojte
za to tápanie a nepochopenie si možme často aj sami a to nedostatočnou komunikáciou , a závisťou .Namiesto toho aby sme spolupracovali si hádžeme polená pod nohy (všeobecne na Slovensku) , o tomto je presne aj momentálna situácia ekomuzeológie v Banskej Štiavnici , keď po prekonaní problómov so založením a chodom katedry ,bol profesor Z.Z.Stránsky doslova´´ vyhnaný´´ súčastným vedením
a po jeho odchode sa diametrálne zmenil štud.plán .Také kapacity akou Stránsky nepochybne je,ktorého mimochodom manželka pritiahla na Slovensko si sami nevážime a doslova mu nedovolíme aby sme spolu napredovali v otázkach muzeológie. -
Možno niet muzejníkov, sú “iba” špecializovaní historici, prírodovedci atď. Potom však niet ani platických chirurgov, srdciarov a pod. lebo sú to “iba” lekári! Aj v tejto profesii (teda: muzejník), ako v mnohých ďalších, nie vždy rozhoduje iba konkrétne vzdelanie (škola), ale najmä fortieľ, zanietenosť, láska k muzejnej práci… No je neodpustiteľná chyba, ak muzejníci-osobnosti nemajú šancu na príslušných školách, univerzitách odovzdávať vedomosti a skúsenosti mladým adeptom….
-
Roman:
apropo manzelka Stranska: situaciu na katedre velmi dobre poznam, vedenie stranskeho nevyhnalo, keby nemal taku manzelku aku mal bol by mozno este tam. Ty dvaja si za to mohli sami ze museli z katedry odist. Podporujem nazor ze Zbynek :) je kapacita.
Log in to reply.