aktivita diskusia Všeobecné diskusie Film, kniha a hnutie Da Vinciho kod?

Tagged: 

  • jupiter

    Moderator
    23. mája 2006 at 9:39

    Ako inak.. No len nech to zas nie je diskusia nas dvoch… fakt by sa mohli zapojit vsetci, co k tomuto maju co povedat… :)

  • Anonymous

    Guest
    24. mája 2006 at 10:09

    Keby sa L. da Vinci venoval kódom, tak pri jeho talente by sme to nedešifrovali vôbec…… Zrejme keď maľoval, tak maľoval, keď iné, tak tiež nie zašifrované… Mona Lisa sa nám smeje, lebo Leo tušil, že z toho všetkého niekto začne blbnúť….

  • sasha

    Moderator
    24. mája 2006 at 12:36

    Neviem, čo je na tejto knihe kontroverzného a čím môže rozdeľovať našu planétu 8O na dva tábory. Možno Slovensko, ale aj to pochybujem, pretože cirkev nie je viera. Jean Effel svojho si svojho času robil takú srandu zo stvorenia sveta a najvyššieho, že keby bol moslim tak odťatie rúk, nôh a ostatných okončatín, napichnutie na kôl, rozštvrtenie a upálenie by bol minimálny trest. Azda sa uberáme touto cestou? Prekypujúc láskou a toleranciou? Čítal som knihu rovnako ako iné knihy a môžem za seba konštatovať, že je to dobre napísaná a napínavá kniha o hľadaní svätého grálu. Je to niekomu na smiech? Autor sa zmocňuje témy tak ako najlepšie vie a jeho najsilnejšou a vždy tolerovanou zbraňou je licencia poetica. Jeho hrdinovia môžu všetko, žiť pod vodou, nechať sa vystreliť kanónom na mesiac, vymislieť stroj času a v ich očiach môže byť Mona Lisa chlap. Beletria je vždy fikcia, lepšia alebo horšia a film sám o sebe je niekoľkonásobný podvod, to ale neznamená, že prestanem čítať a chodiť do kina.

  • Anonymous

    Guest
    24. mája 2006 at 17:18

    Cital som a suhlasim so Sasom , ze je to dobre napisana a napinava kniha. Kto veri urcite neprestane verit na zaklade ziadnej knihy ani filmu. Naopak kto ma pochybnosti, bude pochybovat tak ci tak. Rovnako si myslim ze kniha vobec neuraza katilocku cirkev, podla mna je viera o niecom inom ako o tom kto mal kolko deti a s kym. Pre koho je dolezite ci Jezis mal potomkov alebo nie, prestal verit uz davno. Mimochodom, ja som sa prestal hlasit ku krestanskej viere z inych dovodov a v dobe ked si Brown kupoval prvy pisaci stroj :) Ak niekto vidi za touto knihou nieco ine ako roman (dobry ci zly nech posudi kazdy sam), tak len vidi to co chce vidiet.

  • jupiter

    Moderator
    25. mája 2006 at 9:38

    Presne tak suhlasim..

    Novinkou pre vas bude mozno to, ze filmari rozmyslaju o spracovani dalsej knizky od Dana Browna – Anjeli a Demoni.
    Ta sa snazi odhalit snahu katolickej cirkvi v casoch inkvizicie o odstranenie vedcov a vsetkych, co sa snazia odovodnit fakty vedeckymi prostriedkami a nie vierou.

    Kedze hlavny hrdina je v oboch dielach rovnaky, tak chcu do A&D zapracovat aj urcite casti filmu Da Vinciho kod.

    No radsej si nechcem ani predstavit, co z toho vznikne…

  • tomboy

    Moderator
    28. mája 2006 at 22:20

    necital som este vsetky vase reakcie, najprv vlastny nazor potom si vas precitam…
    knizka aj ked plna omylov, zavadzani a nepravd bola uzasna cloveka vtiahla do deja a nepustila…
    film som sice este nevidel chystam sa ze si ho pozriem ale zvazujem ci vobec aby som si nepokazil zazitok z knihy…
    v kniho Robert Langdon (dufam, ze som mu nezkomolil meno) niekedy a moc dlho opisuje niektore historicke udalosti a to predsa vo filme musim byt nudne a niekedy znacne odputavat od deja… to je potom “avadzajuce”
    ked si pozriem film a precitam si vase prispevky zhodnotim znovu
    takze tym som sa vlastne rozhodol ze si ho pozriem… :-)

  • harp

    Administrator
    1. júna 2006 at 21:08
  • jupiter

    Moderator
    2. júna 2006 at 8:42
  • sibyla

    Member
    6. júna 2006 at 18:54

    Čaute, môžem sa k vám pridať? Náhodou som natrafila na túto super stránku a teraz neviem, kde začať :roll: . Je tu strašne veľa zaujímavých tém, len ja nemám skoro žiadny čas. Ale dúfam, že aspoň sem-tam budem stíhať reagovať na vaše diskusie a trochu si oprášim vedomosti a pokecám s niekým, kto má podobné záujmy ako ja :wink: Snáď sa čím skôr prepracujem na trošku vyššiu úroveň z toho trápneho “nováčika” :oops: .
    Ak by sa vám chcelo, napíšte mi pár slov o sebe, nech som trochu v obraze a viem, s kým mám tú česť…

    Tu je pár slov o mne: som z Trnavy, minulý rok som tu skončila VŠ odbor Dejiny umenia a kultúry, snažím sa urobiť si certifikát na znalectvo, zberateľstvo a starožitníctvo v Prahe na Rudolfíne, ale ešte mám rok pred sebou, keďže som tam prerušila štúdium kvôli tehotenstvu. Teraz v marci sa nám narodil synček Leonard, takže moc nestíham, ale som fakt hrozne rada, že takáto stránka tu je a môžem si vás aspoň občas nájsť. Je trochu ťažké pre ženu na materskej nájsť spriaznenú dušu, ktorá by rozumela alebo aspoň mala záujem o umenie, kultúru, históriu, architektúru… Viete si to predstaviť, alebo možno ani nie :lol:

    Inak vôbec neviem vysvetliť, prečo som začala práve v tejto téme – Da Vinciho kód, no, niektoré veci ostanú neobjasnené…

  • sibyla

    Member
    6. júna 2006 at 19:04

    No a teraz k téme – ja si film pozrieť chcem, rada si utváram vlastný názor a to najmä ak ide o niečo tak diskutované ako je práve Brownova kniha a jej filmové spracovanie. Ja som Da Vinciho kód prečítala ešte v čase, keď sa o nej nikde nejako zvlášť nehovorilo, dokonca ani o jej autorovi a vtedy sa mi zdala byť dobrá, napínavá, akurát na dovolenku pri mori. Podľa môjho názoru sa z nej urobila príliš dôležitá a zaujímavá kniha práve toľkou publicitou. Ja som veriaca a tie Brownove konšpirácie mnou ani nepohli, brala som to ako čistú jeho fikciu, akých tu už bolo… Ale sú tam zaujímavé postrehy zo symboliky (niektoré tiež vymyslené alebo prekrútené, ale s tým treba pri literatúre tohto typu snáď počítať, nie?).
    V každom prípade to splnilo aspoň jeden účel – zvýšil sa záujem o Da Vinciho (hoci dosť nešťastnou formou, ale predsa) a u niektorých ľudí sa iste zvýšil záujem o čítanie (podobne ako Harry Potter zapôsobil na čítanie detí).

  • harp

    Administrator
    7. júna 2006 at 18:48

    Da Vinciho kód má problémy v Poľsku
    PRAVDA

    VARŠAVA (ČTK) – Radnice niekoľkých poľských miest zakázali premietanie amerického filmu Da Vinciho kód. Snímka uráža náboženské cítenie, tvrdí napríklad starosta východopoľského Šwidniku Waldemar Jakson. Je to cenzúra a pošliapanie ústavy, namietajú odporcovia nariadenia. V silne katolíckom Poľsku navyše duchovní vyzývajú na bojkot filmu. Objavili sa aj hlasy volajúce po zákaze distribúcie. Film, nakrútený podľa knihy Dana Browna, už bol stiahnutý napríklad z bieloruských kín.

  • sibyla

    Member
    7. júna 2006 at 18:53

    Da Vinciho kód má problémy v Poľsku
    PRAVDA

    VARŠAVA (ČTK) – Radnice niekoľkých poľských miest zakázali premietanie amerického filmu Da Vinciho kód. Snímka uráža náboženské cítenie, tvrdí napríklad starosta východopoľského Šwidniku Waldemar Jakson. Je to cenzúra a pošliapanie ústavy, namietajú odporcovia nariadenia. V silne katolíckom Poľsku navyše duchovní vyzývajú na bojkot filmu. Objavili sa aj hlasy volajúce po zákaze distribúcie. Film, nakrútený podľa knihy Dana Browna, už bol stiahnutý napríklad z bieloruských kín.

    Nie je nad cenzúru… Tá vždy všetko vyriešila :?

  • harp

    Administrator
    16. júna 2006 at 19:05

    Kto má pravdu Brown, cirkev, či veda?
    SME

    Vypátrajte si tú svoju aj vďaka internetu. Táto moderná bezodná knižnica informácií poskytuje každému možnosť zistiť o tej svojej záhade niečo viac. A to si ani nemusíte vyzuť papuče a vzdialiť sa od počítača. Vašimi novými partnermi sa v pátraní po mystických, neobjasnených tajomstvách stanú najmä detektív Google a seržantka Wikipedia.Úspešný bestseller amerického spisovateľa Dana Browna od svojho vydania v roku 2003 vyvolal obrovskú vlnu záujmu a často protichodných reakcií medzi širokým spektrom čitateľov. Niet pochýb, že ide o šikovne a pútavo napísaný príbeh, ktorý pomohol vzbudiť záujem širokej verejnosti o legendu o Svätom gráli, úlohu Márie Magdalény a posvätného ženstva v histórii kresťanstva a rôzne iné témy, prezentované v knihe ako fakty. Dôkazmi pre autorove odvážne tvrdenia sú však často dvojznačné, mysteriózne texty, maľby a sochy, či legendy neistého pôvodu. Názory na ich autenticitu a správnosť autorovej interpretácie sú rôzne: počínajúc zatracovaním jeho diela cirkvou, cez kritiku miešania faktov a špekulácie až po obdiv obrovskej komunity fanúšikov, ktorí dielo považujú za kreatívne a podnecujúce k zamysleniu. V dnešnej dobe však už našťastie nikto nie je odkázaný na slepú dôveru vyhláseniam autorít či záujmových skupín. Vyzbrojení dostatočnou dávkou zvedavosti a pripojením k internetu sa môžeme po stopách pravdy vydať aj sami, pričom ako počiatočný bod cesty môže poslúžiť aj tento článok.

    Templári strážili grál – legenda
    Tieto dve tajné spoločenstvá boli podľa knihy založené za účelom udržania tajomstva o Ježišových potomkoch. Po krátkej rešerši na internete sa dozvieme, že síce v stredoveku skutočne jestvoval rád Templárov, no to, že strážili Svätý grál (v knihe stavaný zarovno s Ježišovým potomstvom – teda
    krvou) je iba legenda, ktorú sa doteraz nepodarilo nijako vedecky potvrdiť. Priorstvo Sionu je tiež reálna organizácia, založená v roku 1956 vo Francúzsku. Jej členovia sa pomocou falšovania listín pokúsili vytvoriť dojem, že sa jedná o starobylú spoločnosť založenú v roku 1099 v Jeruzaleme a tak získať istý politický vplyv. Odvtedy táto organizácia vystupuje v mnohých knihách zaoberajúcich sa konšpiračnými teóriami.

    cs.wikipedia.org/wiki/Převorství sionské
    http://www.antiqillum.com/texts/bg/Qadosh/qadosh007.htm
    sk.wikipedia.org/wiki/Rád_templárov
    Do radov Opus Dei
    patria aj vplyvní politici
    Za vraždy, ktoré sa v knihe odohrajú, je zodpovedná vatikánska prelatúra Opus Dei.
    Zdroje dostupné na internete nám ponúkajú dva pohľady na túto cirkevnú organizáciu, čítajúcu po celom svete okolo 85 000 členov, medzi nimi aj vplyvných politikov. Jedným sú oficiálne vyhlásenia, v ktorých Opus Dei hovorí, že “jej poslanie spočíva v šírení posolstva, že práca a bežné okolnosti každodenného života sú príležitosťou na stretnutie s Bohom, na službu blížnym a zlepšenie spoločnosti.”
    Druhým uhlom pohľadu sú svedectvá, často aj jej bývalých členov, označujúce Opus Dei za organizáciu bažiacu po moci, ktorá má nad svojimi členmi veľkú moc a vyžaduje od nich absolútnu poslušnosť a aj finančnú podporu.
    http://www.odan.org/media_sainted.htm
    http://www.prop.sk/desifrovanie_tajneho_sveta.htm
    http://www.americamagazine.org/articles/martin-opusdei.cfm

    Kto bola Mária Magdaléna?
    V knihe hlavný hrdina Dr. Langdon zisťuje, že grál v skutočnosti nebol pohár, ale žena,
    a to Mária Magdaléna, ktorá bola Ježišovou manželkou. A skutočne – po preštudovaní cirkvou uznávaných kanonických textov, ako aj na internete dostupných apokryfných (cirkvou neuznávaných) evanjelií zistíme, že Mária Magdaléna hrá v dejinách cirkvi oveľa dôležitejšiu úlohu, než pripúšťa oficiálne učenie. Najstaršie dochované svedectvá o živote Ježiša a jeho nasledovníkov ju označujú za jeho hlavnú apoštolku, jeho spoločníčku a dokonca jeho duchovnú následníčku. Tvrdenie autora, že Mária bola v skutočnosti Ježišovou manželkou, vychádza zo zmienok o bozku na ústa a jej označovania ako Ježišovej družky v týchto evanjeliách. Stanovisko cirkvi k tejto skutočnosti je také, že sa jednalo o čisto duchovný – nesexuálny vzťah.
    cs.wikipedia.org/wiki/Nag Hammádí
    http://www.magdalene.org
    http://www.sweb.cz/rp33/uvahy_o_krestanstvi/jemama.html

    Posvätné ženstvo
    V Leonardových dielach je podľa knihy skrytý odkaz na ideu posvätného ženstva. Tu autor pravdepodobne tiež vychádza z predpokladu, že pôvodné kresťanstvo bolo blízke ideám gnosticizmu, v ktorom sa objavuje obraz Bohyne – Matky ako náprotivku Boha. Táto úloha ženy v náboženstve a aj jej postavenie v náboženskej hierarchii boli postupne utláčané do úzadia. Z internetových zdrojov sa skutočne môžeme dočítať o odlišnom postavení žien medzi ranými kresťanmi, zostáva však skôr otázkou osobného postoja či budeme považovať úlohu ženy v cirkvi vtedy za významnejšiu, ako teraz.
    essenes.net/clark.html
    http://www.wiu.edu/users/mfjks/303sfa.html
    http://www.geocities.com/Athens/Agora/6776/
    Mona Líza sa podobá na samého da Vinciho
    Tento obraz podľa autora skrýva hneď niekoľko zakódovaných posolstiev, no najmä zarážajúcu podobnosť s Leonardom samotným. Pri porovnávaní majstrovho autoportrétu s tvárou Mony Lízy, ktoré možno obe na internete nájsť, skutočne nemožno nepostrehnúť až zarážajúcu podobnosť niektorých čŕt tváre. Menej mysteriózne vysvetlenie tohto spojenia mužských a ženských čŕt však možno hľadať aj v Leonardovej homosexuálnej orientácii. Nie je vylúčené, že práve vo svojom majstrovskom diele sa pokúšal spodobniť ideál krásy, ktorý sám nikdy nemohol dosiahnuť.
    http://www.cesaremarchetti.org/gallery/gallery_eyes.php
    http://www.vqronline.org/articles/1998/summer/barolsky-leonardo-satan
    sk.wikipedia.org/wiki/Mona_Líza

    V Sixtínskej kaplnke je po boku boha žena
    Na tomto obraze v skutočnosti nenájdeme ani jeden kalich, ktorý by mohol predstavovať Svätý grál, zato však po pravici Ježiša sedí žena – podľa autora Mária Magdaléna. O tom, že Leonardo namaľoval pri poslednej večeri ženu a nie mladého apoštola Jána, ako sa vo všeobecnosti predpokladá, sa možno presvedčiť bližším pohľadom na niektorú z fotografií diela voľne dostupných na internete. Da Vinci to so ženami a ich zaradením v cirkvi myslel vážne. Aj na známej freske vo Vatikánskej Sixtínskej kaplnke je po božej ľavici žena.
    en.wikipedia.org/wiki/The_Last_Supper_(Leonardo)

    V Rosslynskej kaplnke je zapečatená krypta zo 17 storočia

    Dej knihy často zavedie hlavného hrdinu na tajomné a záhadné miesta, ako je napríklad Rosslynská kaplnka. Po prečítaní dostupných materiálov o tejto vskutku záhadnej stavbe, postavenej v polovici 15. storočia rytiermi rádu Templárov a doslova preplnenej tajomnou symbolikou pochopíme, prečo si ju autor vybral ako jedno z dejísk svojho románu. Dávidovu hviezdu na podlahe, značiacu údajne miesto prechovávania Svätého grálu budeme hľadať márne, je to autorova fikcia. Skutočná je však údajne veľmi rozľahlá krypta, zapečatená v roku 1690, ktorá si svoje tajomstvá uchováva a to až doteraz.

    http://www.ancientquest.com/deeper/2002-krm-rosslyn.html
    Na záver ešte uveďme zopár odkazov, kde si možno prečítať komentáre zaujímajúce k dielu Dana Browna rôzne stanoviská. Kniha sama ostáva v každom prípade pútavým románom, s ktorým podľa slov samotného autora nemusí čitateľ vo všetkom súhlasiť, ale má byť skôr katalyzátorom a poskytnúť podnet pre diskusiu o dôležitých otázkach viery, náboženstva a histórie.
    Oficiálna stránka autora Da Vinciho Kódu http://www.danbrown.com
    Článok BBC News: Tajného svet Opus Dei http://www.prop.sk/
    desifrovanie_tajneho_sveta.htm
    Odkódovaný Da Vinciho Kód: Stanovisko z pera slovenského biblistu http://www.christ-net.sk
    Peter Demján

  • harp

    Administrator
    7. júla 2006 at 15:35

    poslal Jaroslav Liptay

  • Anonymous

    Guest
    3. marca 2008 at 15:00

    lubi sa vam kniha harry potter 7

Page 2 of 3

Log in to reply.

Začiatok diskusie
0 of 0 odpovede/odpovedí June 2018
Súčasnosť