-
Fokoš
-
Asomtam, klobúk dolu a niekoľko poznámok na okraj. Riešenie problematiky toporov, valašiek, nadziakov, fokošov, obuchov, čakanov atď. sa ťahá celé desaťročia. Vždy sa nájde nejaký vrták čo do témy zabrdne a keď sú všetci rozhádaní, pekne potichúčky vycúva (nemyslím teraz Blacksmitha). To hašterenie sa deje na trochu vyššom leveli. Roztržky sú spôsobené rôznymi príčinami, no prim hraje mocná čarodejka asociácia. Odlíšiť zbraň od nástroja vie iba málo akademikov a tak potom klasifikujú artefakty podľa toho čo sa im najviac pozdáva, resp. páči.
Lenže poďme k predmetu debaty.
Je neodškriepiteľné a publikované, že etnológovia poznajú valašky, fokoše i čakany. Pretože sú v prevažnej miere pacifisti snažia sa ich predchodcov hľadať vo svete náčinia. V niečom sa nemýlia ale vo všetkom pravdu nemajú.Valaška sa vyvinula zo nástroja – sekery a bola používaná ako nástroj. Okrem toho plnila opornú funkciu palice. Má symetrickú čepeľ s britom a chýba jej obuch. Tylo je viac-menej skosené.
Fokoš sa vyvinul zo zbrane – bojovej sekery (pozri linky, ktoré vložil Asomtam a vlcik-tlcik) a keď sa prestal používať ako zbraň, začal sa používať ako identifikačný symbol postavenia, úradu atď. Má asymetrickú, zväčša dolu zahnutú čepeľ bez britu (aspoň u tých čo som videl) niekedy s guľôčkami a výrazný obuch. Zväčša neplnil opornú funkciu palice. Banícky fokoš sa nosil opretý kovovou časťou na pravom rameni, držaný pravou rukou za dolný koniec drevenej násady.
Čekan sa vyvinul zo zbrane – bojového kladiva a keď sa prestal používať ako zbraň, začal sa používať ako identifikačný obradný symbol. Nemá čepeľ ale obuch a na druhej strane esovite prehnutý hák niekedy zakončený guľôčkou. Je to pozostatok priameho alebo zahnutého, zahroteného bodca bojového kladiva. Zväčša neplnil opornú funkciu palice.
Slovo čekan som použil iba pre odlíšenie od čakanu.
Literatúru ani nemusím citovať, všetko sem už Asomtam zavesil. Vďaka.
p.s. Ešte jedna poznámka. Banícky fokoš sa vyvinul z nástroja – sekery švancary (nem. schweizerhacke). Tiež aj vyzerá trochu inak ako “pravý” fokoš.
-
Pridávam ešte toto
-
HCl ani klasické odhrdzovače niesu vhodné na predmety, ktoré majú mať v najlepšom prípade neobmedzenú trvanlivosť. Spomínané prostriedky sú navrhnuté na úžitkové predmety s relativne krátkou životnosťou. Hrozí kontaminácia predmetu stimulantmi korózie, ktoré dokážu deštruovať predmety aj za nízkej RV pod ochrannými vrstvami tanátu alebo laku.
-
Uz som si davno tak dobre na obnove nepocital. Ale ma to zaujima a preto tu je niekolko obrazkov a otazka. A toto je co?
-
docent: no kovac ale takymito vecami som sa doteraz nezaoberal. akurat ked som nieco vyrobil a bolo to este teple (asi 1 az 200 stupnov) tak som to zakonzervoval vcelim voskom. ale to by som tu nepouzival. V tomto pripade by som to dokladne vycistil a tanatovanim zakonzervoval a poriesil porisok. moze byt? prikladam fotky po 20 hodinovom kupeli v octe.
asomtam: fakt dost dobry material. Najma tie slovenske valasky a fokose. Bral by som taku . stiahnem a budem studovat.
-
Bobrik: Na prvych dvoch je podla mna banicky fokos a na tretej valasky. Pekne kusky :thumbright:
-
Nuž Blacksmith, pokiaľ pracuješ v kováčni pri 200°C mal by si mať nick Whitesmith. Okrem toho si si nič neprečítal a predmet riadne pos… S prepáčením za výraz. Zopakuj to a budeš mať krásne hrdzavé želiezko, ktoré bude autentickým dôkazom, že komu nie je rady, tomu nie je pomoci. Škoda chudáka predmetu.
-
re: bobrik
Myslim, ze vrchny obrazok zobrazuje prave tvarovu predchodkynu ceskej banickej svancary, typ z pol. 18. storocia (sudim podla nakresov v studii E. Bejceka) – to sa da identifikovat aj podla tej ochrannej gulicky, ktora zabranovala jej vyuzitiu na militaristicke ucely :-). Ale tato (aspon podla foto) je kopiou typu z polovice 18. storočia.
Pomenovanie svancara, ma podla spominanej studie viacero moznych vysvetleni: odvodenie z nem. slova schwan = labut (tvar starych svancar pripomina labut so zdvihnutym krkom) alebo od schwanz = chvost – co zase ma pripominat, ze sekerka ma chvostový vybezok zvihnuty smerom hore a napokon najpravdepodobnejsie podla mna od slova schweizerhacke oznacujuceho slavnostnu palicu so sekerkou. Ale autor spomina aj stare vysvetlenia, od Jungmanna – svancara= sirocina, bradatica. Ale aj keby sme sa slovanskemu povodu tesili, ide naozaj o tzv. svajciarsku sekerku.Ostatne dve su valasky.
A este by som dodala k teme, ze banici svancary i fokose vyuzivali i ako zbrane, prave preto ich podla uz spominaneho nariadenia opatrili tym ochrannym ukoncenim.
-
a este som zabudla napisat nieco k tomu zpotvorenemu banickemu znaku: len strucne: ide o nespravne znazornenie, vzdy vpredu ma byt kladivko a vzadu zeliezko a este aj opacne otocenie (tu je to naopak)- vyplyva to zo samotnej prace s tymito dvomi nastrojmi, ktore sa pretavilo i do znakotvorby. Inac mnozstvo paskvilov banickeho znaku vyprodukoval prave socializmus, ked sa zacal vyuzivat aj ako symbol prace vseobecne (oznacenie tzv. pracovnych dni).
-
Ja som ani nechcel reagovať, iba ma namíchla poznámka, že fokoš prebrali maďari zo slovenčiny, pritom si neviem vôbec spomenúť na slovenské slovo so základom fok, jediné čo mi napadlo je fokus, aj to je prebraté.
Článok v maďarčine uvádza v podstate to čo som tvrdil aj ja. Zbraň podobnú fokošu používali už skýti, zaujímavé je, že v žiadnom hunskom hrobe sa fokoš nenašiel, pritom v avarských a maďarských dosť často, rôznych typov.
Aj ten fok – obuch, nebol iba rovná plocha, zakončenie mohlo byť rôzne, ani na opačnej strane nebola vždy iba sekera, bolo aj ihlicovité zakončenie a to už pri fokošoch z čias “zaujatia vlasti” spomína sa 11 typov.
Typ so zakriveným ostňom sa začal používať proti plechovému či aké to je brnenie, a tu ho už maďari nazývajú csákányfokos.
Zbrane ma nezaujímajú, ani valašky, fokoše, ale sekery už hej. -
Celkom spotešením som zistil,že ma táto téma zaujala,ako máločo v poslednej dobe,ani ja som nechcel reagovať,prapôvodne ma viedlo to ,že som chcel napísať,že aj zbraň je nástroj.
Fok by mohol mať niečo spoločné s citoslovcom fuk (hoď).Keby sa našla v hrobe takáto sekera v hlave starého maďara,tak by to mohol byť fukoš,ak starého slováka fokoš.
Ale aspoň sme sa dopátrali k tomu,že nie každý fokoš je fokoš(aj keby to tak v múzeu volali). -
Tak ešte niečo k teórii baníckych fokošov pridám aj ja, anóbržto som vlastníkom niekolkých fokošov ako doplnkov k baníckej uniforme.
Niekolko baníckych (rudno baníckych) fokošov tu už bolo zobrazené. Pravdepodobne nie je celá pravda, že všetci baníci mali povolené nosiť fokoše, preto že banícky fokoš je stavovský odznak a v minulosti ho mohli nosiť len “banskí technici” – v podstate riadiaci pracovníci baní s príslušným vzdelaním.Keby ho boli mohli nosiť všetci baníci neváhali by ho používať pri šarvátkach a robiť by nemal kto. Na trojici záberov je klasická Švancara, čo je banská sekerka tesárskeho typu, zhusta používaná pre účely pritesávania spojov banskej drevenej výstuže. Dnes sa v takejto podobe vyskytuje len v českom baníckom “folklóre”
Viete čo je “hutmanská palica” ktorú spomína druhá sloha známej baníckej pesničky Vstávaj Handzo hore :
Neskoro som prišou, fárat mi nedali
ešte ma hutmansko palicou vydrali!?Milého Handza vytrieskali klasickým baníckym fokošom teda hutmanskou palicou (Hutman = štajger = banský zmenový technik)
Dnes používané banské fokoše možeme zhruba rozdeliť na dva typy:
Uhliarsky a rudársky:
Rudárske fokoše sú vyobrazené v predchádzajúcich príspevkoch, viac menej si zachovávajú tvar štylizovanej sekerky na dlhej násade. Okrem toho že v minulosti označoval svojho nositeľa ako nadriadeného banského technika, slúžil ako pomocka na kontrolu drevenej výstuže a nebezpečne uvoľnených kusov hornín poklepom – zle zhotovená a nezaťažená drevená výstuž vydáva pri poklepe iný zvuk ako správne zhotovená. Neuvoľnené kamene v strope bane vydávajú jasný zvuk , na rozdiel od tých, ktoré ešte držia v strope, ale už sú od masívu oddelené prasklinou a treba ich násilím strhnúť. Tie znejú duto.
Uhliarske fokoše si všeobecne zachovávajú tvar kladiva s výrazným obuchom a na opačnej strane sú opatrené ostrím, ktoré je orientované kolmo na pozdĺžnu os násady. Táto orientácia britu slúžila na obtrhávanie (oramovanie,ozrábanie ) uvolnených hornín, ktoré majú pri uhlí výrazne vrstevnatý charakter.
Oba typy fokošov v minulosti slúžili ak ako miera na zisťovanie dĺžky vyrazených banských diel, preto že násady fokošov mali vždy predpísanú presnú dĺžku pol banskej siahy – teda v dnešnom ponímaní 1 meter.Dnes sa už fokoše do bane nenosia, miesto nich štajgri nosia geologické kladivá ktoré majú na opačnej strane mierne zahnutý hrot, ktoré laikom pripomínajú želiezko. Násady geologických kladív majú mať dĺžku 0,5 m, teda štvrť banskej siahy. Tiež sa používajú na poklep výstuže, kameňov nad hlavou, ale tiež aj ako orientačné dĺžkové meradlo.
Glikaf :wink: -
Zavináč mohol by toto byt uhliarsky fokos? Ked nie, nemas obrazok?
-
Obrázky oboch typov na porovnanie dám ked sa na buduci tyzden vratim zo zahranicia, tu to nemam kde odfotit.
Pozdravujem :wink: -
Zavináč mohol by toto byt uhliarsky fokos? Ked nie, nemas obrazok?
Nemyslim, uhliarske fokose mavaju dlhsie brity a ich hrana je oproti tomuto pootocena o 90 stupnov….
Log in to reply.