• blacksmith

    Member
    19. októbra 2010 at 19:01

    docent : Napisal som ti ze som pri dvesto stupnoch len nanasal vosk a nie kul. skus nana sat vosk pri 1200 stupnoch alebo kut pri 200 stunoch.. ale to si sa asi v knizkach nedocital…

  • harp

    Member
    20. októbra 2010 at 9:46

    docent : Napisal som ti ze som pri dvesto stupnoch len nanasal vosk a nie kul. skus nana sat vosk pri 1200 stupnoch alebo kut pri 200 stunoch.. ale to si sa asi v knizkach nedocital…

    Docent a Blacksmith, prosim respektujte sa a reagujte kludnejsie. Chapte ze kazdy ma iny stupen poznania a nas portal je tu aj preto aby sme svoje poznatky prehlbovali.

    Dakujem

  • blacksmith

    Member
    20. októbra 2010 at 20:56

    harp : to je mudra rec.

    ———————————–

    Tak vedel by mi niekto poradit ze ci by sa tam malo to tausirovanie obnovit? nestratilo by to hodnotu? keby som to dokladne vycistil a zakonzervoval ( nejakym lakom alebo ja neviem cim , neviem co by sa na to mohlo v restauratorstve pouzit). Vyzeralo by to celkom pekne staro nie?

  • mazoslav

    Member
    21. októbra 2010 at 14:53

    Zdravím, čo sa týka konzervácie trocha neštastným postupom bolo také dlhé posobenie kys. octovej na predmet zo železa s tuším medenným tauzovaním. Vo vodivom prostredí (elektrolyt) začne fungovať elktročlánok, ktorý niekolkonásobne urýchli koróznu rýchlosť.Pravdepodobne na medennej tauzzi bola vytvorená ochranná vrstva patiny, ktorá zabraňovala vodivému spojeniu Fe-Cu, použitím kys. octovej došlo k rozpusteniu tejto ochrannej patiny. Co moze mat za následok podkorodovávanie zvyšnej Cu z povrchu. Navyše je velmi doležité vymytie kys. octovej z predmetu pretoze posobí vo zvyškoch korózne centrá.
    Kvalitne vymytie je iba v demineralizuovanej alebo dest. vode po dobu niekolkých dní pri vymienaní kúpela.
    Na touzovaný predmet by sa nemal použit tanát, okrem toho stabilizačné tanátové vrstvy sú určené na predmety s vrstvou Fe koróznych produktov, u tohto predmetu sa odstránili. Doporučil by som vytvoriť štandartný polymérny film z Paraloidu B72 v acetóne alebo v xyléne. Je to metametylakrylátová živica. Ošetrený povrch sa ošetruje včelým voskom v bezníne ako doplňujúca hydrofobizačná úprava a na zmatnenie povrchu.
    Tauzovanie by sa malo dopĺnanť s ohladom na reverzibilitu zásahu, čiže nedopĺnať klasicky kováčsky ale lepiť prúžkami Cu spomínaným Paraloidom B72. Dá sa objednať na nete povedzme tu:http://www.ceiba.cz/new/produkt.php?id=459

  • blacksmith

    Member
    21. októbra 2010 at 18:10

    vdaka za typy. volaco s tym uz vymyslim. :smt023

  • steve

    Member
    29. októbra 2010 at 6:11

    Prečítal som celú diskusiu a po 20 rokoch som sa dozvedel prečo babička nazývala palicu na opieranie čagan. Ďakujem. Aj takýto prínos ma obnova.

  • zavinacfoto

    Member
    6. novembra 2010 at 22:01

    Slubil som fotky rudarskach a uhliarskych fokosov pouzivanych ako odznaky “hodnosti” hutmanov.
    Tu su, vlavo hlavice fokosov rudnych banikov, vpravo zakoncenia fokosov uholnych banikov:

    Pre steva:
    čagan rovná sa tiež slovenská verzia “čugaňa”!

    Zdar Boh!

  • bobrik

    Member
    7. novembra 2010 at 10:55

    Pekne obrazky zavinac len nevyzeraju na robotu ale na ozdobu. Nieco take obycajnejsie nemas? Chcem sa tiez opytat co znamenaju tie pismena na vyobrazenych fokosoch – AHSR a ciner. Pokial teda vies.

  • zavinac

    Member
    7. novembra 2010 at 16:57

    Bobrik,
    bude to tým, že dnešné fokoše sa skutočne používajú len na parádu, používajú sa na repre účely, pri baníckych slávnostiach, ako banícke suveníry pre baníkov a podobne. V baniach sa nepoužívajú už od 17 storočia.

    Ciner je meno tureckej ťažiarskej spoločnosti, AHSR je v skutočnosti MHSR – teda Ministerstvo hospodárstva SR. Mám ešte originálne banícke želiezka, používané v baniach do 17 storočia, originálny hlinený palčiak(kahanec) z cca 15 storočia, vačšie množstvo rozne starých kapeliek/hampúrikov (keramika na probovanie kvality rúd) a menšiu kolekciu originálnych baníckych svietidiel ale aj ich súdobé repliky :wink:

  • mazoslav

    Member
    9. novembra 2010 at 7:56

    Dalo by sa sem ešte zavesit zopár fotiek tej keramiky na testovanie rúd prosím pekne :) ( velmo ma to zaujalo )

  • zavinacfoto

    Member
    19. novembra 2010 at 20:14

    najprv pre Mazoslava zaber na skúšobnícke kapelky

    a súprava baníckeho náradia z cca 16 storočia: zlava graca,želiezka, súprava klinov, kladivko, pucka, čakan nosák -všetko originál

  • zavinacfoto

    Member
    19. novembra 2010 at 20:21

    a spat k fokošom a podobným obuchom:
    originálny fokoš z Medzeva

    doma vyrezávaný fokoš:

    hlavica vychadzkovej palice valaškoidného typu s obuchom:

  • fero007

    Member
    18. decembra 2010 at 23:44

    fšetci chodíte okolo horkej kaše a máte aj pravdu ale hladátu nuansy .. sekera seká teda to je to s osterím .. či už bojová alebo nástroj .. može ju nosiť aj pastier do lesa ako je aj valaška….. kladivo je na tlčenie teda má tupí tvar na “búchanie” aj bojové kladivo ako zbraň alebo náradie ale do lesa sa to môže odniesť tiež. Fakoš /fokos/ bojová sekera / orientálneho povodu ako už niekto uviedol a zobrazil mala tupú časť / kladivo / pre opitého priatela alwebo kona a lebo zbroj ktoerú som nechcel poškodiť / zabiť / tá druhá časť sa dá použiťna stiahnutioe ale aj pri vbití do panciera vletí iba potrebne hlboko a pri zatiahnutí poriska sa ako páka vytiahne z panciera von. /Co nikto nepotreboval aby sa mocoval s vytahovaním / niekto hore uviedol tiež sekeru / lebo sa s tím seká má to ostrú časť s rovným hrotom , usposobenú na bodanie… ak je to novodobá atrapa ide o napod zbrane.
    Aj sekera aj kladivo mohlo /malo / na druhej strane niečo na využitrie , hrot alebo hák
    asi tolko
    P.S. stretol som sa aj s fakošom , kde niesto poriska bola rúra na výstrel , čiže kombinovaná strelno sečná, vystrelil a potom už len tĺkol MP

  • fero007

    Member
    18. decembra 2010 at 23:56

    ……. Tá gulička na opačnom konci oproti obuchu je kvôli bezpečnosti, bodcom by sa mohli zraniť.
    Čiže viem si to predstaviť ako fokos v rukách baníka, tak ako fokos v ruke Thököliho, aj keď všetky (bányász fokos) vyzerajú inak.
    A neviem si predstaviť čudesné kladivko (zdobené ryhovaním) ako pracovný nástroj, má priveľa zbytočných finesov.
    plne ešpektujem tvoj názor no moj je iný ide o zbraň ako som už hore písal a toto som nerozviedol tá gulička je domyselný vynález ak jehrot tenký tak sa môže zlomiť ak je zužujúci sa dôjde k zaseknutiu zbrane v olechu protivníka..banské a pod ide už o skomoleniny no bojové kladivo balo časť na “dúchanie” a časť na prerazenie ako som uviedol aj ten esičkovitý tvar nie je na parádu ako ani gulička na hrote pri prerážaní
    MP

  • bobrik

    Member
    19. decembra 2010 at 9:36

    zavinac dakujem za za obrazok uhliarskeho fokosa. Dlho som sa sem nedostal aj som si myslel, ze to tu zakapalo a kuknime ho – krasa.
    fero007 mas aj pravdu aj nemas ale mas nazor a preto tuto chodime jak okolo horucej kase. Ked dochodime snad budeme vediet co je fokos. Zatial je aspom mne jasne, ze banicky fokos by asi mohol byt fokos lebo ma sekerku a uhliarsky fokos je cekan lebo namiesto sekerky ma obuch. vlcik-tlcik asi nebude suhlasit ale zatial mi to takto vyhovuje pricom sa mozem mylit. Tiez je dolezite myslet na to, ze v dobe z ktorej te predmety pochadzaju to uz neboli zbrane navyse zakazane ale sa podobali a preto te gulicky a tupy zahnuty hak. Aby nekoho nepokutovali alebo nezavreli.
    Aby bola galeria kompletna davam obrazok fokosa kombinovaneho so strelnym zariadenim aj ked si myslim, ze nebol ani na sekanie ani na strielanie len na paradu. A paradny je. Keby som ho mal :D .

Page 4 of 4

Log in to reply.

Začiatok diskusie
0 of 0 odpovede/odpovedí June 2018
Súčasnosť