-
Fotografovanie v muzeach
-
Vysledky ankety ktoru som uz dnes ukoncil:
Malo by byt povolene fotografovanie v muzeu? (Celkom hlasovalo: 17)
– ano 29.41 % (5)
– nie 5.88 % (1)
– iba bez blesku 58.82 % (10)
– iba bez stativu 0.00 % (0)
– iba za poplatok 5.88 % (1)…nova anketa: Ko?ko mesiacov pred ukon?ením podávania žiadostí na grant by mali by? prístupné podklady?
-
TO SNAD NEMYSLITE VAZNE mily HArp a comp. !!!!
vies co to pre jeden poskodeny predmet znamena 1000 luxov?? Optimalne svetlo pre poskodeny predmet je 50 luxov!!!!!
dufam ze je to uz viac pochopitelne..
Na tuto stranku som sa tesila, ze najdem aspon nejake zaujimave informacie pre obycajneho studenta. Ale ako vidim diskusia je zalozena na laickych otazkach a problemoch.
no nic, poberiem sa ja.
-
Simona keby si lepsie citala moj prispevok, zbadala by si ze ja som odsudzoval fotografovanie s bleskom. 1000 luxov je naozaj mnoho. Ale bud nepracujes v muzeu prilis dlho, alebo vobec. Inak by si vedela ze vatsiu skodu ako aj 10 000 luxov. sposobi predmetom: nevhodna vlhkost a teplota. Ukaz mi muzeum ktore ma take depozity aby tam mali dokonalu teplotu a vlhkost. Na Slovensku samozrejme. Je dobre mat nacitanu teoriu z Waidechera a inych, ale lepsie je poznat aj trochu prax ).
Mozem ta ubezpecit ze state o teorii exponovania predmetov mam nacitane, ale aj trochu zazite. Ako si na tom ty? Prezrad nam kde si robila, alebo robis?
-
no, v poslednom case sa to tu nejak casto zvrhava na osocovanie kadekoho kadekym. skoda preskoda. skuste si spravit maly pokus. zaobstarajte si luxmeter a chodte do standardnej expozicie, ci depozitu a zmerajte kolko luxov dopada na predmety napriklad osvetlnene priamym slnecnym svetlom cez okno v lete na poludnie… kolko je v nasich muzeach takych okien? a zablesk blesku trva max tak 1/400 sec, svetlo z okna dopada niekolko hodin kazdy den a ma daleko daleko nad 50lux. a co tak pamiatky v exterieri? vlhkost, teplota, prach, prirodzene starnutie, unava materialu, a budme uprimni…aj drevokazny hmyz, mysi a pod. dokazu ovela naliehavejsie vetu “prach si a v prach sa obratis”. a odbavovat sa na par bleskoch…to mi pride fakt ako prilis skolometske teoretizovanie. verim ze by sa exaktne dalo dokazat, ze este viac ako 50lux prospieva pamiatkam uplna tma…co tak potom v tomto duchu upravit vsetky expozicie aj podmienky pre badatelov?:-) ok, je to extrem, ale sktocne si myslim ze slovenske muzejnictvo by sa malo zaoberat inymi otazkami ako to ci si nejaky navstevnik v muzeu cosi cvakne a potom ho za to nahat a vhrazat sa mu…nehovoriac o tom ze v mnohych svetovych muzeach je fotografovanie povolene – aj s bleskom. a na pocudovanie obrazy maju stale syte farby.
-
Da sa to vyriesit relativne lacno. Vzacnejsie obrazy v obrazarnach maju pred sebou sklo s nalepenym transparentnym UV filtrom. Aj na oknach maju UV filtre. Je to najlacnejsie riesenie. Kedze UV zlozka svetla je prave ta ktora najviac skodi. Teda spolu s IR (infra red – infra cervene) zlozkov.
K osocovaniu: to je udelom vsetkych net-diskusii ludia ked dostanu aku-taku anonymitu lahko ubehnu do osocovania. Namiesto toho ab yvyuzili tento priestor k uceniu.
-
Ja zareagujem na danú tému v dvoch rovinách a to z pohľadu návštevníka, a z pohľadu fotografa, ktorý 5 rokov
dokumentoval zbierkové predmety v SNM-EM.
Ako návštevníkovi mi nie je jasné, prečo by som mal dať napríklad 250,- Sk za fotenie a filmovanie z veže kremnického zámku, alebo za obdobnú činnosť v areáli MSD, pokiaľ som bežný návštevník-turista; zaplatil som predsa vstupné a možnosť vytiahnuť digitál alebo kameru nepovažujem za službu, ktorou by mi správa pamiatky alebo areálu ponúkala niečo navyše.
Predstavím si rodinku, ktorá si vyšla do skanzemu v nedeľu poobede a urobí si spoločné foto pred niektoroudrevenicou.
Je treba za toto pýtať od ľudí peniaze? Navyše, ako bolo povedané v úvode, veľkosť dnešných fotoprístrojov je taká, že si možno všimnúť fotografujúceho až podľa toho, ako drží predpažené ruky pri komponovaní snímku na displeji :)Pochybujem že sprievodcovia majú trpezlivosť upozorňovať ľudí na to, že si fotografovanie pri vstupe nezaplatili, prípadne dodatočne od nich vymáhať poplatok…
Iná vec je zaplatiť si, rozbaliť 30 kilo fototechniky a zavadzať statívom ostatným návštevníkom.
Odlišná situácia asi bude v interiéri pri použití blesku, najmä ak sa skupinka turistov začne fotiť navzájom v miestnosti plnej sklených vitrín, čím bude rušiť ostatných „nefotografujúcich“ návštevníkov. Osobne som teda proti použitiu bleskov v interiéri múzea za podmienky, že tým obmedzujem ostatných návštevníkov. A tiež statívov, rozložením trojnožky zaberiem kruhový priestor minimálne o polomere jeden meter + ďalší pre pre seba ako obsluhu aparátu. Čiže v husacom rade pri prehliadke expozície neprichádza do úvahy.
Myslím si ale že takéto návštevnícke fotenie je skôr neplatená propagácia pre danú pamiatku/múzeum, obrazová informácia (spolu s výkladom autora, nedeľného fotografa) ktorá sa dostane ďalej medzi ľudí, než nejaký pätnásť rokov starý tlačený sprievodca za 30,- Sk, alebo pohľadnica z polovice 80-tych rokov, ktorá zďaleka nezobrazuje súčasný stav objektu a málokto ich pri návšteve kupuje.
Druhou časťou by som chcel reagovať na príspevok autorky Simony.
Podľa všetkého študentka čo má poučky zo skrípt – k tomu len toľko: ako by sa mali obrazovo dokumentovať, ako píše, poškodené predmety? Pokiaľ sa má zdokumentovať reálny stav predmetu, pravdepodobne bude treba použiť pre záznamové médium pracujúce na princípe svetlocitlivosti (film, CCD snímač) samotné svetlo, či nie? A je jedno či na dvore múzea, alebo v depozite so zábleskovým zariadením. V praxi asi nepôjde celkom dobre zachytiť na filmový negatív predmet pri hladine osvetlenia 50 luxov a ani sa nad tým nikto nezamýšľa, keď vystaví žiadanku pre fotodokumentáciu, je teda pochybné (nie som reštaurátor), že by krátkodobé pôsobenie svetla malo významnejší vplyv na poškodený predmet… -
maylo: velmi pekny prispevok, plne sa stotoznujem. zaujimavy postreh, ze fotka v rodinnom fotoalbume je v podstate velmi efektivna neplatena reklama. co sa tyka stativu a blesku, to uz bolo rozobrane s rovnakym zaverom, a to ze iba vtedy ked to nerusi ostatnych navstevnikov. Co sa tyka profesionalneho fotenia s 30kg vybavy, myslim si ze take cosi realizovat pri beznej prehliadke je nemozne uz len preto ze vsade sa motaju ludia.
Co sa tyka prispevku od simony, viem si dost dobre predstavit ze dostuduje, bude mat par rokov praxe, stane sa riaditelkou nejakeho muzea a prve co odtial urobi ze vyhodi fotografa a na dvere da velky napis zakaz fotografovat. ved naco nejaka fotodokumentacia, navstevnicke fotenie… hlavne aby na predmety nezasvietilo o lux viac ako hovoria skripta. Bohuzial to nie je utopia, obcas z vedeni niektorych muzei taky pocit mam. -
Kdyby naše muzeum vydalo katalog z výstavy, která mě zajímá, koupil bych si ho.
Ale skoro k ničemu ho nevydají. Katalog je drahý a prodělečný. Ale někdy to jde a pak se jen divím, jak to mohli udělat tak levně.
A s focením předmětů ve vitrínách bleskem? Zkuste si to. Budete mít blesk na všech fotkách. Tam to s bleskem skoro nejde. -
Pikous: moja skúsenosť – istého času sa pripravovali do publikácie reprodukcie obrazov maliara Martina Benku. Napriek tomu, že múzeum disponovalo všetkými technickými prostriedkami pre zhotovenie reprodukcií, bola zakázka zadaná externému fotografovi, samozrejme známemu pracovníčky, ktorá má na starosti v múzeu redakčnú činnosť. Jednoduchou matematikou je možné sa dopočítať, prečo niektoré publikácie je možné vydať lacno a iné nie…
-
Pikous: jednoducha rada pre fotenie niecoho za sklom. Fotit pod uhlom, uhol dopadu sa rovna uhlu odrazu. :) Avsak nevydel som este ani raz publikovatelnu fotografiu vyhotovenu s bleskom.
-
harp: Asi mas na mysli fotografiu zhotovenu s bleskom na fotaku. Na publikovatelne fotky uz treba mat lepsie bleskove vybavenie.
-
Ano za blesk povazujem jedine blesk zabudovany vo fotoaparate. Aj ten sa da sice nadstavit tak aby sa s nim dali urobit dobre fotografie. Za blesk nepovazujem profi-zableskove zariadenie pre profi fotografovanie. V ramci ktoreho stoji jedna vybojka niekedy (prehanam) viac ako cely fotoaparat typu Mydlo. :)
-
Fotenie skrz sklo je možné aj bez blesku, pokiaľ to hladina osvetlenia dovoľuje (prirodzené denné svetlo – lepší prípad, kombinácia denného a umelého osvetlenia miestnosti – horší prípad najmä pre klasický film, u digitálu je možnosť vyváženie bielej), ale je potrebný statív a prípadne polarizačný filter, fotenie pod uhlom (kvôli vlastnému odrazu), v ideálnom prípade čierne prevedenie fotoaparátu a statívu (kvôli odleskom), a možnosť nastavenia dlhých expozičných časov… V prípade tmavého predmetu inštalovaného na svetlom pozadí (alebo naopak) zblbne aj najkvalitnejšie expozičné meranie fotoaparátu, skúsený fotograf tak laboruje s kompenzáciou expozície…. No „mydielkár“ sa na to nechytá a dobre vybavený fotograf by musel byť v expozícii sám.
-
harp: možno použiť fotky s bleskom pre publikačné účely, pokiaľ ide o snímky s bleskom so sklopnou hlavicou nasadeným na fotoaparáte, kedy možno využiť odrazené svetlo od stropu a stien miestnosti, prípadne nasadený difuzér na hlavici blesku a tak dosiahnúť prirodzené nasvietenie bez tieňov. Kreatívne možno kompenzovať silu záblesku, čím na výslednom snímku použitie blesku nemusí byť pozorovateľné.
-
Žiadne fotografovanie a filmovanie vo výstavných priestoroch.
Prvým dôvodom je fakt, že jediným bohatstvom, ktoré môže múzeum speňažiť, je informačný potenciál múzejného zbierkového fondu, ktorý sa zväčša v podstatnej miere líši od zbierkového fondu iných múzeí a spravidla obsahuje unikátne naturfakty, artefakty atď. nielen z regionálneho, celoštátneho, ale ja kontinentálneho hľadiska.
Vykryť náklady na správu múzejného zbierkového fondu možno mzdovými prostriedkami a nákladmi na energie. Na vlastnú činnosť múzea – výstavy, kultúrno-spoločenské podujatia, edičnú činnosť atď. však väčšine múzeí ostáva asi 1% rozpočtu! Každé sa snaží predať čokoľvek, len aby vylepšilo svoj úbohý rozpočet, ale nie preto, že direktor chce nový bicykel, ale preto, aby svojim návštevníkom pripravili niečo zaujímavé a aby sa kolobeh múzejného života mohol zopakovať.
Je pochopiteľné, že múzeá budú čím ďalej tým viac odkázané na predaj textových, obrazových a iných informácií viažúcich sa práve na múzejný zbierkový fond a predpokladám že tento predaj nebude v dohľadnej dobe bezplatný a ani voľný, t.j. bude viazaný licenciou. Nie je predsa možné, aby si záujemca vyžiadal od múzea fotografiu múzejného zbierkového predmetu a potom ju bez mihnutia oka predal za 1 000 – 10 000,- Sk na komerčné využitie.
Druhým dôvodom je vylúčenie všetkých škodlivých vplyvov počas prezentácie, a to nielen vo výstavách, ale najmä expozíciách. Maylo, svetlo vo všeobecnosti je jedným z najnebezpečnejších faktorov vplývajúcich na materiál múzejného zbierkového predmetu a často opakované “krátkodobé pôsobenie svetla” s intenzitou blesku neostáva bez následkov. Okrem toho interiér výstavného priestoru nie je exteriér skanzenu.
Tretím dôvodom je všeobecná bezpečnosť, ktorá je najmä na Slovensku stále podceňovaná, bezpečnostné opatrenia sa vo všeobecnosti považujú za šikanu a väčšina i tých najvyšších sa k nim stavia trestuhodne formálnym spôsobom. Keď sa potom podarí „velmi vydarena akcia Cerveny Kamen“ (fuj sabatier) sú z toho všetci paf.
Medzi nami fotografmi, načo sa snažiť o fotografovanie niečoho, čo slušne nafotografovať nejde a ešte za to platiť. Za uvádzané sumy by mal mať každý návštevník možnosť nakúpiť si minimálne 10 obrázkov v profesionálnej kvalite, veď keď sa už o tom bavíme, každý múzejný zbierkový predmet predtým než sa ocitol vo výstavnom priestore bol obrazovo zdokumentovaný – z bezpečnostného hľadiska. Aktuálne obrázky sú teda k dispozícíi alebo nie.
Treba vytvoriť také podmienky a predpoklady, aby si návštevník mohol za primeranú cenu zakúpiť z výberu obrazovej dokumentácie to, čo ho zaujíma pre súkromnú potrebu, ale trebárs aj komerčné využitie (podľa sabatiera).p.s. videli ste už niekedy, že sa ľudia fotografujú v knižnici alebo archíve; prečo výstavy, a môže to byť trebárs merkantilná výstava kuchynského nábytku, inšpirujú ľudí, aby sa v nich fotografovali alebo filmovali.
Log in to reply.