aktivita › diskusia › História, genealógia a heraldika › Genealogia a heraldika
Tagged: cat_genealogia, cat_heraldika, genealogia_3225, heraldika
-
Genealogia a heraldika
duros odpovedal 15 years, 7 months ago 7 Členovia · 90 odpovede/odpovedí
-
Anonymous
Member10. novembra 2004 at 1:01mag: Dakujem za tip, ako som uz pisal na http://www.hrcka.info od zijucej rodiny som sa dozvedel ze v RBK (Ruzomberku) Muzeu je kronika Likavky, ktoru vraj pisal nejaky mnich. Neviem aky!? Ved Tam ziadny rad ani klastor nebol. Mozno ze nejaky odluceny :) V tej kronike je vraj viacero spomienok o nasej rodine.
-
Anonymous
Member10. novembra 2004 at 6:11Dovolím si doplniť niektoré info Dedka J. :
Matriky, ako základný druh informácie prešli významným vývojom, obsahovo i formálne. Forma matričného záznamu sa postupne spresňovala, až sa do nej dostala rubrika : STAV -t,j, zamestnanie (/latinsky conditio, nemecky Stand, ma´darsky polgári allása), t.j. obdobie od pol.18.stor.
Všetko, prirodzene, záviselo od osoby a štýlu farára, od jeho národnostnej a politicke jorientácie, etc.
Rubrika conditioi ostala trvqalou súčasťou matroičných rubrík a matričnej predtlače. Vyjadrovala dôležitý identifikačný údaj, preto ju preberali všetky nasledujúce nariadenia a úpravy.
Conditio spočiatku označovalo iba SOCIÁLNU PRÍSLUŠNOSŤ vyjadrenú výrazmi :
plebeus – neurodzený, inquilinus – želiar, rusticus -sedliak, domunculus – domkár, famulus – sluha, servus – sluha, miles – vojak, nobilis – zeman, šľachtic. Neskôr sa v matrikách v danej rubrike objavujú mnohé nové výrazy, v latinskom, nemeckom, maďarskom, či slovenskom jazyku.
Napr. : ludirector – učiteľ, notarius -notár, molitor – mlynár, braxator – pivovarník, lanio – mäsiar, panifex – pekár chleba, figulus – hrnčiar, sartor – krajčír, atď…
No, ak Dedko J. nemá tieto záznamy, pripravím ich trojjazyčne (myslím formy zamestnania v latine, nemčine a maďarčine) -
Anonymous
Member11. novembra 2004 at 21:43To Mag – tolko toho nemam, napis cosi, len nepreplni stranku. Thanks.
-
Anonymous
Member11. novembra 2004 at 22:12No a este kto to bol MESTAN. Slobodne kralovske mesto bolo cosi ako slachticka
pravnicka osoba. Malo vysady, mohlo mat erb, zastavu, poddanske obce. Jeho obyva-
telia sa volali mestania a boli cosi ako hromadny slachtic. Osobne slachticmi neboli,
ale na uzemi mesta mali vysady a navonok boli slobodni. V uradnom styku so slach-
ticom si boli rovnocenni. Mestianstvo sa ziskavalo udelenim, dedenim, alebo soba-
som. Puhe pristahovanie nestacilo. Nebol to titul, skor nazov a spolocensky stav. Ze
vasi predkovia boli mestania zistite, ked v krstnom ci sobasnom liste pri mene je na-
pisane “mestan” alebo “polgar” alebo “burger”. Nebude takych vela, lebo mestanmi
boli hlavne Nemci a ti boli deportovani po 2.sv. vojne. Pozdejsie komunisti nadavali
ludom z mesta a podobnym do akychsi “burzujov”. Ak mate taky papier o vasej rodine,
tak si ho tiez uschovajte, aj to bude mat v buducnosti historicku hodnotu. -
Anonymous
Member12. novembra 2004 at 18:56K: mešťan
Mešťanom sa stal ten, kto kúpil v meste (námestie, centrum, neskôr širšie centrum) dom.
Kto býval “na hospode”, po našom teraz “na priváte”, ten si veru nemohol meštianstvo kúpiť. Samozrejme, že všetko schvaľovali radní (mestská rada). V prípade, že mesto malo nemecý charakter, tak aj mestskí poslanci boli Nemci a mali možnosť nepustiť si do mesta iných (Ma´darov, Slovákov, Cjhorváthov, Židov).
V druhej polovici 19. stororočia to však už neplatilo ani pre židovskú komunitu (dávno predtým už boli mešťania aj iné národnosti), ktorá ako posledná získala práva kupovať domy ! -
Anonymous
Member13. novembra 2004 at 7:52Uf tak to je torchu priodborne na cloveka ktorý sa venuije len tej prektickej stranke genealogii jedneho rodu a aj to len od konca 19. storocia po sucasnost. v podtate tam ani nie po com velmi patrat, do lezite su aj zivotopisy (ktorými sa genealogia tiez zaobera a ktoré sa len s tazkostami zostavuju zvlast ked ide o slachtu vysoku a nahle zabudnutú – u nas), nie o tom som vsak chcel, bol by som rad keby mi niekto z odborníkov poradil nieco o mene prípadne rode BARCZI v sucasnosti vyskytujúceho sa aj na východnom slovensku. pozname uhorskeho ministerského predsedu Bárczyho, no s nim mat spolocné asi nic nebudem.
dakujem duso -
-
Anonymous
Member18. novembra 2004 at 18:45vedel bymi niekto poradit ako by som sa dozvedela co znamena priezvisko “HUJO”?
Na Slovensku ma pravdepodobne korene v Stiavniku, no v tejto podobe ho najdeme po celom svete.
Ako by som sa dozvedela odkial vlastne toto priezvysko pochadza? -
Anonymous
Member18. novembra 2004 at 18:45vedel bymi niekto poradit ako by som sa dozvedela co znamena priezvisko “HUJO”?
Na Slovensku ma pravdepodobne korene v Stiavniku, no v tejto podobe ho najdeme po celom svete.
Ako by som sa dozvedela odkial vlastne toto priezvysko pochadza? -
Anonymous
Member18. novembra 2004 at 21:48Pre Barcza: na http://www.genealogy-heraldry.sk si klikni priezviska, pod pismenom “C” tam
kdosi hlada priezvisko Barci. Je to vlastne to same, len pisane inym sposobom. Do-
hovor sa s nim ze co on vie. Ked sme pri tych priezviskach, tak kto nemoze najst nic
v archivoch, moze sa ako-tak orientovat tym sposobom, ze urobi rozbory priezvisk a
mien svojich predkov, aby sa cosi predsa len dozvedel o minulosti. Je to ale hodne
neista vec, niekedy az spekulativna a treba sa pri tom vyznat v dejinach terajsieho Slo-
venska. Tak napriklad meno Barczy, ktore hladas, sa moze pisat aj Barci, ibaze sa sta-
valo v onych dobach, ze ked niekto dostal povedzme zemianstvo, tak sa snazil upravit
si priezvisko na panskejsie. Jedna z moznosti bola, v madarskej gramatike pripus-
tna, ze priezvisko upravil tak, ze koncilo ypsilonom. Ovsem nie vzdy sa to dalo, inokedy
ten ypsilon tam uz bol, a zase to nemuselo nic znamenat, takze opatrne. Trebars slo-
venske priezviska v uhorskom priestore nikto nezakazoval, ale ak koncili ypsilonkou
nemuselo to nic byt. A zase taky priklad: grof Hadik, znamy vojak, po nobilitacii si just
nechal povodne priezvisko, lebo vedel ze je slovenskeho povodu. O zdvojovani samo-
hlasok a polatincovani som uz pisal. No a co sa tyka mien zjavne cudzich, treba si
uvedomit, ze zijeme uprostred Europy a neboli vzdy hranice zablokovane ako za bolse-
vika. -
prislo e-mailom
Rada by som sa opytasla, ci nahodou neviete kde by som sa mohla dozvedietco znamena priezvysko “hujo”
tiez by som sa chcela opytat, ci vas nahodou niekto s tymto priezvyskom co pochadza zo slovenska niekedy kontaktoval. Totizto by som sa chcela nakontaktovat na potomkov mojho dedka.
Moj dedko Stefan Hujo narodeny v Stiavniku.
Mal bratov a sestru Tereziu, ktora sa vydala za Klucinca. Pravdepodobne okolo roku 1918 odisiel vraj on prvy do Ameriky (asi najprv do Toronto) a neskorsie vraj slovensko pustilo za nim aj jeho manzelku Tereziu so syncekom. Podarilo sa jej to len preto, ze bol malolety a nemal ich inac kto zivit. peniaze vraj ona posielala na mame do Stiavnika. Zila tam ale len par rokov. Ked mal ist syn do prvej triedy tak ako isli po chodniku zrazilo ich auto. Ona zomrela. Ziadna dokumentacia sa po nich v mojej rodine nezachovala len jedna fotografia na ktorej je ona s muzom a ich syncekom. V pravo je jej brat stefan-moj dedko.Posielam fotku a rodokmen.
Anna je tete terezii a stefana a ta tiez zila v Kanade. Nezachovali sa ziadne dokumenty ani fotka.
dakujem
——————————————————————————————————–
Hallo,
I look for some informations about my ancestors Hujo+Klucinec. The woman on this picture was born in Stiavnik in Slovakia and her maiden name was Hujo(va). Her father’s name was Jozef Hujo and her mother’s name Katerina Martisikova. She had 5 brothers (Jan, Stefan geb.1903, Frantisek, Jozef a Vendelin). Her first name was Terezia . She married a man whose name was Klucinec (he+she is on the photo together with their son). They emigrated from Slovakia to USA -Canada after the World War I. +/-1918. She died tragish about 1920-1935?). If you know something about this woman or her husband or another Hujo +klucinec ancestors (or ursprung-bedeutung hujo), please write to me to lenka.hoogland-hujo@skynet.be
Anna Hujo(va), born in Stiavnik-Slovakia +/- 1870-1947
+her hasbend Stefan Lovasik ,Pennsylvania, Tarentum 211W 7th Avenue
Anna died about1947-48j-. the familie get information abouther death—————————————————————————-
Jozef Hujo born1867 in
Stiavnik-Slowakia+Katarina Hujo(va) geboren als Martisikova.;childrens:
>> 1.Terezia Hujo(va) born +/-1897. I hawe send to you photo wit her
hasbend+end the boychaild-(wy dont know his name). Terezia died, when
hasbend+the
boy
7 jaar old was.They went too buy things foor 1.of september, wen boy schud goo too dte 1.klas. A (propebli drinking) draiwer is on the ketwook get driwe and sie get ded. The boy survived and lived whiet hies father, and hasbend from ded Terezia whiet name probabli Klucinec.> 2.Jan Hujo1898-1983
>
> 3Stefan Hujo 1903-1975? = MAY GRANDFATER
>> 4.Frantisek
> 5Jozef 1904-1981
> 6Vendelin
> Regards
>
> Lenka -
Anonymous
Member20. novembra 2004 at 0:21Pre Barcza: hladaj pod pismenom “B”. Pomylil som sa.
-
Anonymous
Member20. novembra 2004 at 0:29Doplnam ku tym scitaniam ludu, pri tom Slov. statistickom urade. Na nasom uzemi boli
scitania, pokial viem, v rokoch 1857,1860,1880,1890,1900,1910,1921,1930,1940,1950,
1961,1970,1980, no a potom tie slobodne. V Slov. stat. urade maju scitania po r 1930
urcite, pozdejsie neviem, neviem ani co a kde je v Prahe, Viedni, Budapesti. -
Anonymous
Member13. decembra 2004 at 1:00Perlička: dávno pred rokmi prišla k nam moja kamaratka a otec sa pytal ako sa vola. Potočná, hovorim. Po spresnení, lebo Potočných je u nás veľa otec reagoval:
pché, Potočná – jej dedko bol Pjontek, pomaďarčil si meno na Pataky a potom spôt do slovenčiny, už nie goralsky, vraj Potočný !!! -
Anonymous
Member21. decembra 2004 at 17:09Mam specificky problem. Na madarsky pisanom doklade, v kolonke pre meno a prie-
zvisko, je napisane Jozsef Debreczenyi (Kiss). Neviete niekto, co sa tym myslelo? Ak
by to, co je v zatvorke, bola prezyvka alebo dvojite priezvisko, tak by tam hadam bola
pomlcka. Je to na vojenskom aj civilnom dokumente. Co to bol za zvyk?
Log in to reply.