-
Google Earth Archaeology
-
Cavte
Pokladám za úspech predchádzajúci príspevok, aj keď bez komentára od pridania príspevku 16.10 sa z 19.482 zvýšil takmer o 200 počet prezretí., čo o niečom značí. Môj príslub do ďaľšieho kola by bol ten, že sám rozširujem danný súbor a som ochotný poskytnúť ho k dispozícií.
Takže nám narastie počet strážených GPS -SBS
Prajem pekný a úspešný večer
-
Dobrý Večer
Takže som sa troška pohral a posielam rozšírený súbor.
http://uloz.to/xE7JheUb/arch-ge-rar
pridal som aj čiastočný popis/aspoň niečo/, a naozaj som sa snažil aby tam aj niečo bolo vidieť.
a súradnice neboli na kilometre ďaleko.
súbor je v .kmz . Heslo na vyžiadanie
Prajem pekný a úspešný večer
-
Kiež by každé hradisko sa dalo pohodlne pozrieť z lietadla ako je hradisko Pobedim. Väčšina hradísk sa stratí v lese, ale Pobedim ten svieti na nás svojou 1000-ročnou stopou v ornej pôde neustále. Škoda, že bolo tak zrovnané zo zemou pred 60-timi rokmi. Na poslednom obrázku by sa hradisko nachádzalo presne medzi dvomi stohmi slamy. Azda si nájdem čas ho tam nakresliť.
-
Veľa sa popísalo o troch pyramídach v Gize, zoradených do jednej priamky. No a porovnáva sa to s pásom troch hviezd súhvezdia Orion, ktorých vzájomná poloha je tiež taká. A z jednej zo šikmých šachiet pyramídy (Cheopsovej) je možno vidieť v určitom čase tieto tri hviezdy opasku Oriona. Možno je to len náhoda, ale mnohí archeológovia v tom vidia zámer.
Podobnú situáciu som zistil u nás, keď som začal kresliť model hradiska Pobedim. Pri pohľade z hradiska smerom na horu Marhát (obr.1), je v strede na tejto ich spojnici hradisko (dvorec) Kostolec nad Ducovom (obr.2). A tak tu máme vlastne tiež pás Oriona, teda hviezdy Alnitak-Alnilam-Mintaka. Na miesto pyramíd: Cheops-Chufev-Menkaur si dosadíme tri hradiská: Pobedim-Kostolec-Marhát. Pravdu povediac, neviem, či na Marháte bolo naozaj hradisko. Skôr to môhol byť taký slovenský Olymp, miesto bohov. On totiž nejaký koumák (najskôr mních), po nejakom čase zistil, že ak stojí na mieste (neskoršieho) hradiska Pobedim, tak vždy na Božie narodenie, 25.decembra, svieti pás Orionu (hore spomenuté tri hviezdy) práve nad Marhátom -vychádza spoza neho (obr.3). V roku 800 AD (možné zakladanie hradiska) taký jav nastal krátko po zotmení (17,30 hod.) a dnes ho možno pozorovať o 19,00 hodine. Ja som to osobne neodsledoval, tú 19-tu hodinu treba brať s rezervou. Pri azimute spojnice hradísk Pobedim-Marhat asi 112 stupňov sa taká vec dá zistiť z “planetária v počítači” Stellarium. Ak niekto stojí mimo tejto spojnice, samozrejme to bude iný čas. Na dvorci Kostelec by mal byť tento úkaz výraznejší, lebo leží o polovicu bližšie (cez 7 km) k Marhátu ako Pobedim (15 km).
Orion je neprehliadnuteľné zimné súhvezdie, viditeľné na celom svete, lebo leží skoro na ekliptike a v Mliečnej dráhe. Jeho symetria bije do očí a dve z jeho hviezd patria medzi 10 najjasnejších. A v blízkosti je najjasnejší Sírius a Procyon. V lete ho neuvidíme, lebo v letnom slnovrate (na Jána) je v konjunkcii so slnkom.
Ak opasok Orionu hral takú velkú rolu u Egypťanov, tak možno zohral nejakú rolu aj inde vo svete, napr. na Velkej Morave. Po Slnku, Mesiaci, Venuši, Marse a Síriu bol Orion ako možný ovládateľ všetkého. Nečudujme sa našim prapradedom, lebo aj my dnes sa pachtíme po “teórii všeho”, čo by nám umožnilo rozumieť vesmíru a tým pádom ho ovládať -chceme vykopnúť všetkých predošlých bohov a doplížiť sa na ich miesto. Dnes je tým “bohom” napr. teória superstrún. Pri predstave ako sa naša Zemička rúti široko-ďaleko prázdnym vesmírom, sa vždy radšej obrátim s pokorou k nášmu jedinému Bohu.
V tej Gize mali napodobniť celé súhvezdie Oriona pyramídami. Neštudoval som to, tak neviem, ako to tam vyzerá. Ale musím si premietnúť súhvezdie do priestoru s našim “opaskom”, jestli sa tu nenájdu zástupcovia ostatných hviezd Betelgoise, Rigel, Bellatrix a Saiph.
P.S. Model hradiska ešte nie je hotový.
-
pise sa rok 3269. populacia Zeme davno prekrocila 30 miliard ludi. “nastastie” 5.svetova vojna to znizila opat na prijatelnych plus minus 20 miliard a ludia maju konecne o nieco viac jedla pre tych co prezili a teda sa z chuti najedia aspon kazdy treti den. Zem sa vdaka nadmernej tazbe scvrkla o sestinu a z odpadkov mame druhy mesiac. aspon veda pokrocila na nepredstavitelnu vysoku uroven, vsetko sa vybavi z domacej kancelarie a do terenu uz nikto nechodi. dvaja archeologovia si pocas bezneho badania vsimnu usporiadanie miest davno zaniknutej civilizacie o ktorej sa nezachovali takmer ziadne informacie, len trochu radioaktivneho odpadu a Leninovo mauzoleum. ked tu zrazu… jeden hovori druhemu: “ci pana, kukaj! tie mesta su presne ako ta cast suhvezdia na oblohe co bolo volakedy!! ten..ony… Orion to bol. to museli postavit podla teho!” ( pozn.redaktora: Orion uz neexistuje, bol zniceny v cinsko-ghanskej vojne v r.2945 ). co uvideli je na mape nizsie:
-
Ahoj naj, ešte raz ti doporučím pozrieť si
-
Tak dokončím, čo som načal: ak by sme napodobnili (či ukradli) egyptskú hypotézu o pripodobnení postavenia pyramíd v Gize tvaru súhvezdia Orion, teda aplikovali hypotézu na naše veľkomoravské pomery, tak by priemet hviezd súhvezdia do našich hradísk bol nasledovný:
Mintaka ………. hradisko Marhát
Alnilam ………. hradisko Kostelec
Alnitak ………. hradisko Pobedim
Betelgeuze ……….. hradisko Tunežice-Košeca
Rigel ……….. hradisko Majcichov
Bellatrix ……….. hradisko Hradište
Saiph ……….. hradisko Pohanská
Pri žiadnej inej konštelácii súhvezdia aplikovaného do priestoru Slovenska sa nepodarí dosiahnúť takúto uspokojivú (na 90 percent) synchronizáciu hlavných hviezd Oriona a veľkomoravských hradísk. Budem len rád, ak sa to niekomu podarí lepšie.
Hlavne som rád, že do “Oriona” patria také hradiskové “hviezdy”, ako sú Ducové, Pobedim, Majcichov a Pohanská. Nepresnosti môhol spôsobiť aj obrázok súhvezdia, ktorý nemusí byť vždy presný. Najviac nepasuje Majcichov, ktorého odchýlka je 6 km od ideálnej polohy.
Toto moje “odbočenie” od kreslenia modelu hradiska Pobedim treba brať ako duševnú rozcvičku. Zároveň taká úloha osvieži poznanie našich hradísk, pretože verím, že to mnohých zaujme.
No, a tu je obrázok, ako leží súhvezdie Orion na Slovensku. Všetko sedí lepšie ako v archeológom v Gize. Kto by to bol ešte včera povedal…..?
-
boh, pardon Boh chcel, aby tisíc rokov pred príchodom Slovanov vznikli hradiska, ktoré i Slovania dokonca ani neobývali, ale v tvojej čokoládovej hviezde skoro dokonale sedia.
Ale si ma aspoň pobavil. Poloprimitivi Slovania z polozemnic poznali polku vesmíru, vlastne prvé mapovanie Slovenska dol projekt za peniaze VEĽKEJ MORAVY.
A pozrel vladika z Pohanskej na Pravdovú a povedal štyri hodiny koňmo týmto smerom zbudujte v Hradišti na kopci Pravdová, a potom pozrel smerom Košeca…
Proste boli to:
Já studoval a studoval
a budoucnost si budoval,
má máma chtěla, aby ze mě
zeměměřič byl.—
Promovaní inženýři,
sínus, kosínus, deskriptíva,
promovaní inženýři,
kdo je tu inženýr, ať s námi zpívá.
Promovaní inženýři,
sínus, kosínus, deskriptíva,
promovaní inženýři,
hlavy studované.Ako by mapu, mierku súhvezdia preniesli do života?
-
Naj…ty rojko jeden…stoji ti ten premarneny cas za to? ake suhviezdie si prosis aby som ti poskladal z tejto mapy hradisk???
http://www.hradiska.sk/search/label/Mapy%20a%20Zoznam%20Slovansk%C3%BDch%20Hrad%C3%ADsk#HTML6
a ci boli vobec nejake casove, vztahove, hospodarske atd suvislosti medzi jednotlivymi osidleniami co si tu spomenul ani nejdem pozerat.
ale paci sa mi ta predstava ze by zakladali tie hradiska stylom… ty pojdes hentam byvat, ty tam za styri kopce, dalsi sa zlozite tam krizom oproti… jasne seefe, ideme…ked mapka povedala tak to urobime.
-
Pre hlupáka je všetko nemožné.
-
[quote=naj]
Pre hlupáka je všetko nemožné.
[/quote]
. . . presne naopak: Pre hlupáka je všetko možné.
Tvoja teória je podľa príslovia “Čo sa babe chcelo, to sa babe snilo”.
Vlastne máš pravdu, odhalil si dôvod príchodu Slovanou na naše územie. Bolo to kvôli postaveniu hviezd.
Tvoj Orion je záhada typu prečo dve hradiská vždy ležia na pomyselnej priamke. No a keby si sa zameral aj na numerológiu, tak by si zistil, že nadmorská výška najvyššieho bodu hradiska je priamo úmerná druhej odmocnine plochy hradiska zmenšenej o jeho obvod.
-
…ale oni tie hviezdy nie sú na priamke… -)
-
Ak predĺžime spojnicu veľkomoravských hradísk Marhát-Kostolec-Pobedim hradisko, tak sa dostaneme o nejakých 70 km do hlavného mesta Veľkej Moravy, do Mikulčíc-hradiska. Iba o slepačí krok (500 m) od priamky je Kopčiansky kostolík. Minimálne, je to aspoň zaujímavé, nie ?
-
Zemepisný východ má azimut 90 stupňov (azimut počítam tak ako v Google earth -od severu na východ). Taký azimut (90) má aj východ slnka pri jarnej a jesennej rovnodennosti.
Ale východ slnka pri letnom slnovrate má azimut “len” 55 stupňov, čo je takmer severovýchod, krajná hodnota. A pri zimnom slnovrate má východ slnka až 125 stupňový azimut, zas krajná hodnota. Teda (astronomický) východ slnka pendluje v priebehu roka v hodnotách azimutu od 55 do 125 stupňov okolo zemepisného východu (zaokrúhlené čísla). Astronomický preto, lebo východ slnka počítame pri jeho nulovej výške, ktorá je viac-menej pod obzorom.
Hovorí a píše sa, že kostoly sa budujú oltármi (apsidami) smerovanými na:
1. zemepisný východ,
2. alebo na východ slnka v nejaký kalendárny deň.
Neviem, či sa u nás takouto problematikou niekto zaoberal, ale inšpirovali ma takéto výsledky skúmané na Pražskom hrade. Koho to zaujíma, môže si pozrieť článok (.pdf) na:
http://casopis.vesmir.cz/files/file/fid/4430/aid/7059Väčšina stredovekých kostolíkov má svojho patróna-svätca. Ale napríklad rotunda (má len základy) na Kostolci-Ducové nemá patróna (neviem, či nemá teraz patrónov Cyrila a Metoda, keď sa tam začali konať na ich sviatok slávnosti). Os rotundy má však takú výchylku od zemepisného východu, že ma to zaujalo, prečo. Buď si ten východ tak zmýlili, alebo to bol zámer, aby os smerovala práve do asi vtedy aktuálneho východu slnka. Alebo naozaj je to náhoda.
Azimut rotundy na Kostolci je 55 stupňov. Pre východ slnka je taký azimut krajná možná hodnota, dosiahnuteľná iba v deň letného slnovratu, 24. júna, ako píšem vyššie. Okolo tohto kalendárneho dňa majú sviatok títo svätí: sv.Ján Krstiteľ (narodenie), sv.Peter a Pavol apoštoli, sv.Cyril a Metod vierozvestovia, prípadne ešte sv.Vít mučeník. Teda je to dosť prehustené možnými patrónmi (rátam plus mínus 10 dní od slnovratu).
Najpresnejšie určenie patrocínia by bolo pre sv.Jána Krstiteľa, ako jeho rotundy na Kostolci, a to totálne presne.
Ovšem, ak na ten dvorec po víťaznom ťažení (cca rok 850) vstúpila noha moravského vojvodu, mohla stavaná rotunda klidne niesť meno patróna sv.Víta. Ako obraz a odraz toho, čo sa vtedy práve dialo (pol. 9.stor.) v Mikulčiciach -preč od Byzancie. Svätý Vít by bol aj vztýčený prápor na znak toho, kto tu vládne. Kostol zasvätený tomuto (sicílskemu) mučeníkovi bol v blízkosti Mikulčíc už v dobe veľkomoravskej, kalendárny deň jeho sviatku je 15.jún.
Tak toľko k veľkomoravskej rotunde na Kostolci, nezvykle nasmerovanej takmer na severovýchod. -
Do rany mi dnes padol blog:
http://mancelova.blog.sme.sk/c/234270/Fakt-sme-divni-Stonehenge-mame-aj-na-Slovensku.htmla veru som sa potešil, že niekto má podobné myšlienky ako ja. Očakával som podobnosť Stonehenge a Kostolca v rovine astronomickej, ale aj ponuka pekného zážitku z Kostolca je príjemná. Vo veľmi bohatej diskusii pod článkom nikoho nenapadlo, že Stonehenge (Kamenná šibenica) a Kostolec majú rovnaké stavebné nasmerovanie, resp. že okato ukazujú na letný slnovrat. U Stonehenge sa deň slnovratu ráta medzi hlavné jeho atribúty. A rotunda na Kostolci? Tá priamo do východu slnka v deň slnovratu ukazuje smerovaním celej svojej hmoty a možno aj podstaty.
Ak nad apsidou rotundy bolo okienko, tak si môžme predstaviť, ako cez takéto okienko sa v ten deň dostane lúč slnka na zadnú stenu “lode” rotundy. Ponúka sa nevšedný výjav – a začatie svätojánskej slávnosti. Od tejto chvíle stačilo urobiť 180 čiarok na tabuľku za každý deň, a vedeli, že nastal zimný slnovrat, -a narodenie Ježiška (veď pre neho je ten kostol vystavaný). Deň zimného slnovratu sa dá tiež odsledovať pozorovaním východu slnka, lenže na konci decembra slnko málokedy vidieť.Mimochodom, v predchádzajúcom príspevku som omylom zaradil medzi možné patrocínium rotundy aj sv.Cyrila a Metoda. To samozrejme nie je možné v 9.storočí.
Spojenie Stonehenge s našim priestorom spomenul aj historik Pavel Dvořák v jednom diele seriálu Stopy dávnej minulosti (zmienka o tom začína až od 8,30 minúty prehrávania):
https://www.youtube.com/watch?v=PLX5aRRT21I
Log in to reply.