-
GPS vyuzitie k dokumentacii pamiatok
Tak som uvazoval: viete ako sa na SK, pripadne vo svet epouziva GPS pre dokumentaciu nehnutelnych pamiatok?
-
13 odpovede/odpovedí
-
Skusali sme zamerat a upresnit cez GPS podorys hradu Cabrad, ale nefungovalo to podla predstav – odchylka 2-4m je neprijatelna na takuto pracu…Cize tamto smerom skratka nepouzitelne.
-
Ake GPS ste pouzili? A aky softwra. FieldMap? Mozes nam do dalsej rubriky zapisat suradnice Cabrade.
PS: a co takto registracia bacil.
-
Robil s tym kamarat, tak aka masina to bola neviem. No tusim obycajna turisticka, co ma uz generovanu odchylku (vojenske tajomstvo… :lol: a td.)
Registrovat mozem…co za to? :lol: :lol: -
Zaregistrovanie dostanes to ze nik pod tvojim menom nenapise prispevok. :)
Dnesne GPS maju generovanu chybu. Ale niektore ta zameraju cca na 2m alebo aj na meter.
-
Nuz na zameranie podorysu je metrova odchylka vela. Ked nam nesedi 15cm, meriame znova…co sa nam stalo aj teraz na jar. GPS je dobra vec na orientaciu v krajine, ale na hladanie skrytej flasky piva sa nehodi – :lol:
-
Uz som sa za to oneee – registroval…. :wink:
-
pokial viem tak profesionalni geodeti by mali mat pristup k plnemu gps s milimetrovou presnostou. ale neviem ci to na Slovensku niekto robi a co za to pyta. My sme pomocou gps zameriavali sucasnu trat NKP lesna zeleznica vo Vychylovke pre porovnanie s povodnymi projektami z roku 1925. pristroj priniesol kamarat – kartograf a odchylka bola myslim 1m co pre nase potreby postacovalo.
-
Pôvodne som sa do tejto debaty nechcel miešať, i keď je nesporne zaujímavá. Dôvod príspevku je, že som bol inšpirovaný. Predpokladám, že “nepresnosť” GPS pre potreby archeologického, architektonického prieskumu a dokonca katastrálneho merania je známa a v súčasnosti neprekonateľná. Tak isto si myslím, že ani diferenciálny GPS (DGPS) nie je žiadnym tajomstvom. Problém spočíva v tom, že pokiaľ viem na Slovensku sa nikto touto problematikou vážnejšie nezaoberal, snáď s výnimkou informačného systému taxónov a biotopov. O skúsenostiach v zahraničí neviem nič, ale spracovať rešerš by snáď nebol problém. Predpokladám, že u nás v archeológii nie je spracovaná metodika a keď sa pozrieme na lokalizáciu v archeologickom výskume pred niekoľkými rokmi… Bolo by zaujímavé rozpracovať projekt a sprístupniť takúto službu. Predpokladám, že by nešlo o nič viac ani menej ako o vytýčenie východzích bodov merania, resp. bodového poľa, s následným podrobným meraním. Samozrejme sa to dá využiť nielen v archológii.
Informácie o milimetrovej presnosti nie sú nadsadené ale táto presnosť nesie so sebou dlhé observačné intervaly, cca. 40-45 minút a postprocesné fázové spracovanie. Kvalitný hard a softvér, ako aj primerané prostredie je samozrejmosťou.
Merania s jedným prístrojom a presnosťou do 20 cm (v postprocesnom fázovom spracovaní) sa dajú dosiahnuť s prístrojom Pathfinder ProXH vybaveným externou anténou. -
Novy navigacny system Galileo by mal mat presnost lepsiu. Mozno pockat nan. Presnost Galilea totiz vychadza z jeho komercneho pouzitia.
-
presnost klasickeho GPS urcuje najme prevadzkovatel…
GPS ako ho pozname je pod kontrolou americkej vlady ktora ho ciastocne zamerne zkresluje, taktiez je dolezite akym GSM recieverom sa meranie uskutocnuje, zalezi na pocte kanalov daneho prijimaca – ide o to kolko satelitov a tym pseudovzdialenosti dokaze zamerat…
presnost podla jedneho satelitu by mala byt +- 1 meter….
v nasich podmienkach su obycajne v dosahu dva satelity ktore umoznuju urcenie polohy s presnostou +-10cm
tri satelity urcuju presnost v radoch milimetrov….
taktiez potom zalezi od presnosti mapovych podkladov…. -
Tomboy (a aj ini), nemas celkom pravdu…
Signal GPS uz par rokov nie je nijako deformovany. Pripusta sa moznost jeho deformacie alebo uplneho vypnutia v kritickych vojenskych oblastiach, ale pokial viem, nie je dnes deformovany dokonca ani v Iraku a Afganistane, takze to nebude az take horuce…
Presnost je urcena pristrojom a lokalitou, kde sa nachadzas, teda kde su nad nou druzice (na Slovensku su prijimace presnejsie, ked je volny vhlad na juh) a aky jej jej pokryv (nizke budovy? vysoke budovy? listnaty les? ihlicnaty les? luka?). Bezne dnesne turisticke prijimace 2-4 metre, pricom najnovsie prijimace s novym procesorom SiRFstar III by snad mali byt este presnejsie, ale nie som si isty. Ich vyhoda je najma v ovela lepsej citlivosti na signal.
Na urcenie horizontalnej polohy treba najmenej tri satelity, ak chces aj vysku, tak styri.
Samozrejme, ze existuju geodeticke GPS s milimetrovymi presnostami, ale ako uz pisala kolegyna, su to dost narocne merania… ale treba sa spytat geodetov, mozno to nie je az taky problem.
Nie som ani pamiatkar, ani archeolog, ale viem si predstavit pouzitie GPS napriklad na zameranie technickych banskych a inych pamiatok vo volnej prirode, na rychly zaznam (relativne) presnejsej polohy pamiatok a lokalit do GIS, pri samosprevadzani navstevnikov a turistov (s tymto mame pozitivne skusenosti), na navedenie zaskodnikov pri ukladani bomb do zakladov novych megahotelov v historickych centrach… skratka vsade tam, kde staci presnost 2-4 metrov (v mestskom pripade pri pouziti SiRFstar III, pretoze bezne GPS tam budu vdaka tieneniu budov menej presne). -
Ja osobne vlastnim Mio168 PDA+GPS v europe sa mi nepodarilo chytit viac ako 9staelitov (Dialnica DE) data som vsak ziskal iba zo 6-tich. V banskej stiavnici chytim max. 5. Na kalvarii aj 6. V Bruseli medzi vysokymi budovami som stratil prijem uplne (kde-tu)
-
Ahoj HArp.
Dovolím si reagovať na staršie príspevky v diskusii na poblematiku GPS. Ako geodet pracujúci s touto technológiou myslím, že viem zaujať relevantné stanovisko.
Samozrejme dá sa použiť, ale na tú presnosť, kt. očakávaš musís mať aj správny typ meračského zariadenia. Lebo technológia GPS je sprístupnená na turistické využitie, resp. motoristrické, ale aj na velmi presné merania v odbornej geodézii. Ja so svojimi študentami na TU KE, FAkulte baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológii, Ústav geodézie, kartografie a GIS sme v posledných mesiacoch prevádzali zameranie asi 250x200m veľkého keltského hradiska – opiddum na Zemplíne. Dosiahnutá presnosť so zavedením korekcií permanentnej observacnej služby SKPOS – je platená! – bola cca 1.5cm pri meraní RTK technológiou dvojfrekvecným prístrojom Leica GPS 900.( http://www.geotech-progps.sk/gps/leica/GPS900CS.htm )T.j. bez obhého observačného času – teda do 5 sek. na bode sme získali body s touto pohohovou presnostou. Samozrejme, spracovanie je nutné previesť v nato určenom softvéri so znalosťou geodézie.
Vsetko závisí od prístroja. Proste ako ked máš auto. Odvezies sa aj v Skode 120, ale otázka ako pohodlne, a rýchlo. A odvezies sa aj v NAjnovšom modeli Rolls Royce.
My na skole máme dva pristroja, kt. su dnes na spici v spektre prístrojového vybavenia. Cena jedného je podla typu cca 750.000 Ska menej Pracuje na systéme blue tooth, kde komunikuje v teréne s pripojením na server Slovenského gedetického a kartografického úradu v BA. Uz som spomenula, je to platená služba, prevádzaná cez kartu mobilného operátora.
Viem ti odporučiť toto, čo som hore uviedla. Bezne ti takto vie – s takouto presnostou – zamerať len geodet, alebo geodet. firma, vlastniaca tento systém. V jednom príspevku sa uvádzala možnosť merania s touto presnostou – statického merania s observáciou 40-45 min. Ano, to platí. Ale toto meranie je dnes nevyhodné, nákladné na ludský aj prístrojový faktor. Trendy idu velmi do dopredu. Aj my v skole máme tento GPS pristroj – jednofrekvencny, ale uz sa moc nepouziva. Iba na velmi specialne ulohy. Bezne uz využívame dvojfrekvencné, s napojením na SKPOS, konkrétne Leica GPS 1200 a 900.
A este nieco: pocet chybených satelitov závisí od objektov okolo teba a od polohy satelitov hore. V tesnej blízkosti budov, zalesnenia atd. sa výzazne znehodnocuje meranie príjmom signálu z videných satelitov. Preto je pouzitie tejto technológie vhodné iba na otvorené priestranstvá, nie v hustej zástavbe, lesných plochách a pod.
Log in to reply.