-
Hasenie vapna v zemi – postup
Ako sa ma hasit vapno v jame? Vdaka
-
21 odpovede/odpovedí
-
V jame nijako, stačilo si vygúgliť hasenie vápna a je to, ale niektoré informácie sa mi zdali byť neúplné, tak som to trochu doplnil.
Toto som si požičal z internetu, autor ing. Marta Bieleková, ale treba k tomu poznamenať, že ide o hasenie kusového CaO, pri vrecovanom práškovom vzdušnom vápne je to naopak, najskôr voda (môže sa hasiť aj v prebytku vody), potom vápno na cca 100 kg vápna od 200 do 330 litrov vody, spodná hranica sa viaže skôr k dolomitickému vápnu horná ku klasickému CaO, vlastne tak, ako uvádza autorka, od 250 do 330 l.
Hasnice si pamätám aj z plechu. Dá sa hasiť aj v sudoch, čítal som aj také, že sa to neodporúča (hrozí výbuch, pri opačnom postupe vápno-voda), zatiaľ som sa našťastie s takým nestretol, ale opatrnosti nikdy nie je dosť.
Ešte k hasnici a sudu, záleží, koľko toho potrebuješ, aj keď hasnica je v každom prípade pohodlnejšia a bezpečnejšia, ale chce to minimálne okuliare.Hasenie za mokra (bežné mäkko pálené vápna)
Na stavbe sa vápno hasí v hasniciach, ktoré sú ručné alebo na veľkých stavbách mechanizované. Ručné hasnice sú nádrže zbité z fošien o pôdorysnom rozmere 2,0 x 2,0 m a výšky 25 až 30 cm. V jednej zo stien hasnice je uzatvárací a vypúšťací otvor.
1 – hasnica, 2 – jama na odležanie vápnaVápno (kusové) v hasnici sa rovnomerne rozloží, najskôr sa pokropí vodou a postupne sa pridá asi 1/3 až ½ vody za súčasného miešania. Až po hrubom rozhasení pridáme zvyšok vody a vápno dohasíme. Na hasenie vápna za mokra treba 2,5 a 3,3 – násobok vody (t.j. 250 až 330%) k hmotnosti vápna. Množstvo vody je pri hasení veľmi dôležité. Pri nedostatočnom množstve vody sa vápno celkom nedohasí. Nadbytok vody zmenší pevnosť vápna. Vápno sa počas hasenia musí premiešavať a po vyhasení sa prepúšťa cez sito do vápennej jamy na odležanie. Jama má nespevnené dno a steny (v súdržných zeminách), prípadne sa vymuruje tehlami alebo zapaží fošňami. Vápenné mlieko v jame hustne, zmení sa na plastickú vápennú kašu odparením a vsiaknutím časti vody. Aby sme zabránili vápennej kaši prijímať kysličník uhličitý zo vzduchu a teda jej zatvrdnutiu, posypeme ju asi 10 cm vrstvou piesku a jamu potom z bezpečnostných dôvodov prikrývame doskami. Čerstvo vyhasené vápno sa môže ihneď použiť na výrobu malty na murovanie (neodporúčam). Na omietanie sa môže použiť až po dôkladnom odležaní vo vápennej jame (aspoň mesiac).
A ešte dôležitá poznámka, ak má byť v jame aj cez zimu, horná vrstva vápna by mala byť pod hĺbkou zamŕzania pôdy, cca 80 cm, ale pri určitom vylepšení stačí aj trochu menej.A ako bonus, výroba horúcej malty, môžeš 5x hádať, kto je ten šarmantný pán s lopatou.
-
Tak som si trochu zaspominala.
Prvy krok ktory otec spravil, ked isiel stavat ,bolo hasenie vapna. My s bratom sme mali prisny zakaz priblizovat sa do tych miest.
Ako si pamatam ,bola to len obycajna jama, bez debnenia. Mala pre mna v tom case kolosalne rozmery, asi 3x 2,5 m. Dost som dufala, ze raz z toho bude bazen. Ale kdeze.
Priznam, ze som myslela, ze nehasene vapno uz neexistuje. Aspon take inf. mi dali v stavebninach.
Viete kde by sa dalo kupit? Na trase PN – ZH ? -
Tu som napriklad nasla, ale je to Nitra
http://www.stavebninylovas.sk/product/profi-feinkalk-201/http://www.dolvap.sk/index.php?name=pro_vap
http://www.e-kio.sk/vyhladavanie/?produkt=vapno+nehasene&krit_hladania=produkty
Aha co som este nasla, ale o to tu na obnove az tak nejde, i ked…
http://hrochot.hanusovci.sk/index.php/rady-tipy-skusenosti/58-ako-je-to-s-vapnomtrochu historie
http://www.dolvap.sk/index.php?name=vapTen google ma ale moznosti … a to som si nedavno tiez myslela, ze nehasene vapno ani nezozeniem.Ale nastastie mali v nejakych stredne velkych stavebninach. V malych ich nechcu drzat, lebo im vraj strielaju vrecia.
Kety, doluj v pamati, ako to bolo, nech este napraavim chyby :D
-
Vĺčik, čo máš proti teplému vápnu? :-) …my na Čabradi s horúcou maltou normálne robíme a je to v pohode. Keďže máme pórovitý kameň, tak sa to prípadne dohasí v múre. Drží to dobre.
Zarábeme to normálne vo fúriku – vápno, piesok, vápno, piesok nasucho – jemne premiešať. Po chvíli si vápno vezme vlkosť z piesku a domieša sa samo. Po vysyčaní sa zaleje vodou a domieša ručne. Nechá sa jemne vychladnúť, doleje voda a následne premieša a môže sa murovať. Malta je príjemne plastická plastelína, dobre lepí… :-) -
Tuto ma uz niekto o vapenkach pred stryrmi rokmi predbehol
-
Dalsie dokazy o haseni vapna v zemi :wink:
http://www.stupava.com/rocenky/11_2006.pdf -
Sklamem ťa apple, nie je to dôkaz. Je to iba dôkaz toho, že ak sa vyjadríš skrátene, čiže vynecháš podrobný postup prác, môže sa stať, že ľudia, ktorý ho nie úplne poznajú si ho môžu vysvetliť po svojom. Postup bol tak, ako ho opisujem, hasené v hasnici, z hasnice vypustené do vápennej jamy x iks.
-
pri vrecovanom práškovom vzdušnom vápne je to naopak, najskôr voda (môže sa hasiť aj v prebytku vody), potom vápno na cca 100 kg vápna od 200 do 330 litrov vody, spodná hranica sa viaže skôr k dolomitickému vápnu horná ku klasickému CaO, vlastne tak, ako uvádza autorka, od 250 do 330 l.
Hasnice si pamätám aj z plechu. Dá sa hasiť aj v sudoch, čítal som aj také, že sa to neodporúča (hrozí výbuch, pri opačnom postupe vápno-voda), zatiaľ som sa našťastie s takým nestretol, ale opatrnosti nikdy nie je dosť.
Ešte k hasnici a sudu, záleží, koľko toho potrebuješ, aj keď hasnica je v každom prípade pohodlnejšia a bezpečnejšia, ale chce to minimálne okuliare.Úplne potvrdzujem čo píše vĺčik-tĺčik.
Skúsenosť na Katarínke: hasili sme nárazovo 10 ton práškového vzdušného vápna zo Žirian (samotné hasenie trvalo cca 16 hodín. spotreba – na 10 ton vápna – cca 23-24 kubíkov vody – 4x sa točil traktor s cisternou).
Hasnice sme mali klasicé plechové s výpustom, ale aj drevenú napríklad. Z nich sa vyhasené (=dobre premiešané, rozpustené a “vybublinkované”) vápno vypúšťa do samotnej jamy.
Ochrana zraku je dôležitá.
Názorný postup/fotodokumentácia je tu :
http://picasaweb.google.com/benignus1/Velka_oktobrova_vapenna_revolucia_2008A ešte dôležitá poznámka, ak má byť v jame aj cez zimu, horná vrstva vápna by mala byť pod hĺbkou zamŕzania pôdy, cca 80 cm, ale pri určitom vylepšení stačí aj trochu menej.
Závisí pochopiteľne od nadmorskej výšky, klimatických podmienok, spôsobe zakrytia (či aj s nejakou medzerou, fóliou, drevenými dielcami a pod). V zásade na západnom Slovensku stačí 60 cm, ak je na vápne aj vrstva drevených dielcov.
-
Pár názorných ukážok hasenia v hasniciach (Katarínka – október 2008):
-
Niekto tu spominal, ze v malom mnozstve by sa dalo pouzit aj maliarske vapno. Nahodou som take vapno pozerala a oni tam pridali do vapna este aj nejake aromy :roll: Tak neviem, ci take vapno je este vhodne na murovanie, co poviete?
-
Maliarske vápno s arómami?
Nerozumiem, prečo nevezmeš normálne mleté vzdušné vápno a nepoužiješ to.
Táto maliarska “špecialitka” je určite zbytočne drahšia, minibalenie a ktovie aké ďalšie “fajnové” prísady tam sú.Ja by som to určite nepoužil, mi to pripadá akoby na murovanie som nepoužil normálny piesok-štrk, ale siahol po akvaristickom štrku, lebo ho majú v obchode za rohom…
-
Jedina a najkrajsia aroma v maliarskom vapne je trocha fermeze. Milujem tu vonu, pre mna to ma buket uhorkoveho salatu.
Existuje primalex s vonou citronu, abe zlozky su vsak synteticke.
-
Este k tomu haseniu vapna, ci v zemi alebo v haseniciach…
Tiez som sa, hoci v inom regione ako bolo v clanku, stretla so spomienkami ako hasili v jame v zemi.
Podla mna to nie je az take podstatne,kde. ALE, po praktickom cviceni :D mam takyto pohlad. Je to omnoho menej namahave, praktickejsie a bezpecnejsie hasit v hasenici. Nad jamu sa treba naklanat, mozno do nej spadnut- do horuceho vapna a nie je to uplne jednoduche lezat na zemi a miesat velku masu vapna. :wink:
Takze to vidim takto: Lenivejsi- alebo typy vsetko rychlo, len nech to uz je… hasili rovno v zemi-odpadla priprava nadoby, prelievanie,strata casu, ti ktori viac premyslali, v hasenici.
Ak nikto do jamy pocas hasenia nespadol :roll: bolo o kusok roboty menej, ale vysledok- vapno asi rovnaky. -
Apple,
odpovedal som Ti tak, ako som odpovedal hlavne z dôvodu, že keby si chcela náhodou hasiť vápno, aby Ťa ani vo sne nenapadlo hasiť vápno v jame, Nesie to v sebe priveľa rizík, mohla by si jedno podceniť a výsledok by bol …..nehovoriac o tom, že by si si musela zaobstarať kusové vápno, nie vrecové.
Asi by bolo naivné sa domnievať, že pri náhodnom objavení vápna už kedysi v 9 až 8 storočí predri Krstom začali vápno hasiť v hasniciach, ale to je príliš dávno aby sme si to vedeli vôbec predstaviť, presuňme sa do stredoveku, trebárs k výstavbe hradov. Ak si všimneš, malta je zvyčajne hrubozrnná a vyskytujú sa v nej v dosť veľkom množstve hrudky čistého vápna. Znamená to asi toĺko, že určite nepoužívali tú technológiu hasenia ako Benignus s chlapcami a dievčatami na Katarínke, ale priamo v jame. Koniec koncov, tohto roku také vápenné jamy vykopali archeológovia tesne pod hradom Füzér.
Predpokladám, že kusové vápno jednoducho nahádzli do jamy, (možno podľa únosnosti pôdy mohli použiť bednenie okolo ako katarínkáči) a vápno iba zaliali vodou, s miešaním sa asi veĺmi nehrali. Lenže, časť vody určite vsiakla do okolitej zeme, takže vápno sa nemuselo tak dokonale do hĺbky vyhasiť, možno preto tie hrudky.
Keď som nad tým tak rozmýšĺal, tak napríklad svokor na banke, alebo Csákiovci v Moravanoch, pri kopaní jám narazili na spodu na štrky a piesky, do ktorých môžeš liať vodu koľko chceš, všetko vsiakne, takže mohli hasiť buď mimo jám v hasniciach, alebo dali do jám striedavo ako Pali pri horúcej malte vápno s pieskom, ktoré zaliali vodou, vápno sa čiastočne zahasilo z naliatej vody, neskôr z vody vsiaknutej do vrstiev piesku, tu tiež môžu vzniknúť hrudky.
Samozrejme, sú to len moje konštrukcie, presne neviem povedať ani odkedy sú hasnice, ale predpokladám, že nástupom baroka, keď sa začali robiť na fasádach tie rôzne čačky mačky,
to si už vyžadovalo asi tú šĺahačku z Benignusovho vápna, čiže to čo bolo navrchu. Neviem.
Paľo, alebo Harp o tom vedia určite viac. -
… presuňme sa do stredoveku, trebárs k výstavbe hradov. Ak si všimneš, malta je zvyčajne hrubozrnná a vyskytujú sa v nej v dosť veľkom množstve hrudky čistého vápna. Znamená to asi toĺko, že určite nepoužívali tú technológiu hasenia ako Benignus s chlapcami a dievčatami na Katarínke, ale priamo v jame.
… alebo to môže znamenať aj to, že používali horúcu maltu, teda kusové vápno hasili v kope piesku.… takže mohli hasiť buď mimo jám v hasniciach, alebo dali do jám striedavo ako Pali pri horúcej malte vápno s pieskom, ktoré zaliali vodou, vápno sa čiastočne zahasilo z naliatej vody, neskôr z vody vsiaknutej do vrstiev piesku, tu tiež môžu vzniknúť hrudky.
Ja neviem, ale mne by sa nechcelo hádzať piesok najprv do jamy a potom ho odtiaľ vyťahovať, keď sa to isté dá urobiť aj na rovnej zemi (alebo v malom množstve dajme tomu priamo vo fúriku).
Log in to reply.