-
Historická strešná krytina
V komentároch k článku sa rozvinula zaujímavá debata o historických strešných krytinách.
Či už s nejakou dávkou demagógie, alebo bez nej, mňa táto téma zaujala. Tak dúfam, že sa bude ďalej na tomto mieste rozvíjať.
-
52 odpovede/odpovedí
-
ziegler napísal:
Dúfam, že požiar na Krásnej Hôrke konečne rozprúdi diskusiu o na prvý pohľad málo závažnej, ale z hľadiska funkčnosti stavby a jej vzhľadu najpodstatnejšej veci, akou je strešná krytina. Výdobytkom socialistickej pseudoobnovy honosných stredovekých a renesančných pamiatok bola šindľová strecha, ktorá je adekvátna na drevenici alebo drevenom kostolíku. V žiadnom prípade by ju nepoužili na renesančný dom v Banskej Štiavnici, či spomínanú Krásnu Hôrku. Veď načo by bol hrad, ktorý vypália, z prepáčením, dve malé cigánčatá. Ak už niekto investoval do stavby budovy toľko 1000 dukátov, dal si naňu i solídnu strechu. Zástanci šindľa často argumentujú neprítomnosťou škridiel napr. v archeologických nálezoch. Každý archeológ vám však povie, že ho ani nenapadlo taký materiál pri výskume brať. Je to proste súčasť hlušiny. V prípade Krásnej Hôrky máme i ikonografický materiál, na ktorom je jasne viditelná červená škridlová strecha. Ale možno to bol šindeľ z červeného smreku;)
jozo napísal:
“Trošku” demagógie nikoho nezabije ?
vlcik-tlcik napísal:
jozo napísal/a: “Trošku” demagógie nikoho nezabije ? Možno zneistí slabšie kusy. Ak si zoberiem Uhorsko, aj v oblastiach, kde o jedliach, alebo smrekoch nechyrovali, hrady, kaštiele a iné honosnejšie stavby boli zakryté šindľovou strechou, bola to vec nielen veľmi variabilných technických riešení, ale aj vec prestíže a to aj v Banskej Štiavnici. Podľa Zieglera boli komunisti už v stredoveku a gróf Csáky generálny tajomník, lebo na jednom zo svojich hradov mal na červeno natretú šindľovú strechu(17-18.st.). S úlomkom, ktorý by sa možno čiastočne dalo nazvať úlomkom škridle som sa stretol iba na Gýmeši a Plaveckom hrade, čo ale samozrejme nič nedokazuje, ani nevyvracia. http://hu.wikipedia.org/wiki/Fazsindely
ziegler napísal:
Ano gróf Csáky mal možno šindel natretý na červeno, robilo sa to, aby sa splnili podmienky cisárskeho protipožierneho nariadenia. Ja som však nespomínal 17.-18. storočie, ale stredovek a renesanciu. A ako sám píšete i na hradoch máte kúsky škridieľ. Myslím, že ak by sa niekto na to zameral, tak nájde škridlu, korýtko (prejz), plech alebo bridlicu pri takmer každej stredovekej stavbe. Vidím, že predstava šindľa na strechách je u nás zakorenená dosť hlboko. Počul som dokonca prednášku, na ktorej pracovníčka pobočky KPÚ, ktorej sídlo je priamo pod Krásnou Hôrkou, dokazovala na základe veduty Bratislavy z 18. storočia, že tu bol všade šindeľ, pretože sú tie strechy sivé. Myslím, že by mala vidieť škridlu po niekoľkých rokoch v meste, ktoré nemá ústredné kúrenie. Je sivá až sivočierna od sadzí.
jozo napísal:
Óóó, ťažký kaliber demagógie nebol dostatočne smrteľný, tak to pánešek skúša recesiou …. :-) OK, ja to kvitujem, trochu srandy po katastrófe ozaj nikoho nezabije, ba skôr poteší … a boľačky pofúka. Kategorické áno či kategorické nie …. môžbyť to niekomu chutí, mne nie, ale tá sranda z toho, tá je na nezaplatenie, dík.
vlcik-tlcik napísal:
ziegler napísal/a: Ja som však nespomínal 17.-18. storočie, ale stredovek a renesanciu. A ako sám píšete i na hradoch máte kúsky škridieľ. Myslím, že ak by sa niekto na to zameral, tak nájde škridlu, korýtko (prejz), plech alebo bridlicu pri takmer každej stredovekej stavbe. Nepovedal som, že som našiel škridlu, povedal som, že som našiel kúsky črepu, ktoré by teoreticky mohli byť úlomky škridle. Stredovek, renesancia – pokiaľ si dobre pamätám, tak za prvú renesančnú stavbu v týchto končinách by sa dala považovať renesančná prestavba-dostavba kráľovského paláca v Budíne, realizovaná Matejom Korvínom. Pri oprave po II. svet. vojne sa tam uskutočnil archeo prieskum, našlo sa všeličo aj z tejto doby, ale pálená škridla nie. Osobne som kopal ako besný na Starom Zvolene, zlatý prsteň by som ignoroval, ale škridlu by som si bol všimol, pretože ma zaujíma viac, určite aj chlapi v Kinižiho paláci na Lietave etc…………. Čítal som všelijaké archívne dokumenty, ak sa spomínala krytina, šlo o drevený šindeľ a to aj v stredoveku aj novoveku (aj renesancii). Samozrejme, že to nie je smerodatné, ale prvá písomná zmienka o pálenej škridle v Uhorsku pochádza až z roku 1637. Prinajmenšom to ale môže naznačovať, že nešlo o bežnú krytinu a to v tejto dobe renesancia “zúrila” aj na dnešnom Slovensku. PS. Tých zmienok o na červeno zafarbených drevených šindľoch je viac, napríklad aj v tom čase Thurzovskom renesančnom Spišskom hrade. Vedel som, že to nebude len tak, takže vďaka za informáciu o cisárskom protipožiarnom opatrení. http://vmek.oszk.hu/02100/02152/html/04/45.html#70
palo napísal:
Neviem, či mal cisár pán (resp. cisárovná) takých požiarnych inšpektorov, čo by nerozoznali červeno natretý šindel od červenej škridly… Ja som sa pred časom dostal k inej teórii: Červený železitý pigment v ľanovom oleji patrí k najstarším používaným náterom na ochranu dreva. Nie som chemik, ale funguje to nejako tak, že pridaním oxidu železitého dochádza k zmydeleniu oleja, čo zlepšuje jeho vlastnosti ako náterového spojiva. V hotovom náterovom filme oxid železitý chráni drevo pred UV žiarením a inými vonkajšími vplyvmi. http://www.corrosionist.com napísal/a: http://www.corrosionist.com/Pigment_of_Iron_Oxide.html Iron Oxide is a chemical compound composed by Iron and Oxygen. There are differet iron oxides with different chemical formula. FeO Wustite Fe2O3 Hematite (Red) Fe3O4 Magnetite (Black) FeO(OH)·nH2O Limonite Natural iron oxides pigments are derived from hematite, which is a red iron oxide mineral; limonites, which vary from yellow to brown, such as ochers, siennas, and umbers; and magnetite, which is black iron oxide. Prírodný železitý pigment má červenohnedú až oranžovohnedú farbu, je veľmi stály a odolný. Nakoľko je oxid železitý biokompatibilný a netoxický, často sa používa aj v kozmetike a medicíne, ale má aj mnohoraké technické využitie (výroba záznamových médií, plynových senzorov, farebných obrazoviek, …).
vlcik-tlcik napísal:
Dobre si sa dostal, Vďaka. PS. Preklad bude, našiel som si to iba nedávno.
antiK napísal:
Možno by stálo zato vytvoriť diskusiu o historických strešných krytinách. Na našom území by zrejme ako prvý príklad použitia pálenej strešnej krytiny mohli poslúžiť rímske stavby. V Kelemantii pri Iži sa zvyškov škridiel váľajú hromady. Ako ste sa dohadovali či stredovek, prípadne novovek a pálená krytina idú k sebe, tak mám jeden príklad, kde by som v žiadnom prípade neváhal. Hrad Cimburk u Koryčan mal strechy pokryté keramickou pálenou krytinou. Aj dnes je možné na hrade i v jeho okolí vidieť jej zvyšky. Niekedy sa dokonca nájde aj celý zachovaný hrebenáč. Bližšie datovanie určiť neviem, ale isto sa budeme pohybovať už v novoveku. Nemyslím si, že by Cimburk bol tak výnimočný, aby sa pálená krytina nemohla vyskytnúť aj na inom hrade. Aj keď je fakt, že sa v stredoveku a novoveku používala určite menej než šindeľ. Ostatne archeológia pri každom objekte môže spoľahlivo potvrdiť z akého materiálu bola strešná krytina. Bolo by zaujímavé zistiť o tejto problematike viac.
Viac na: http://www.obnova.sk/clanok/poziar-na-hrade-krasna-horka?page=4
-
Toto je časť tlačovej správy z roku 2004:
Výber pálenej strešnej krytiny na strechu historickej budovy typu kostolík v Kopčanoch má svoje opodstatnenie. “Pálená škridla naozaj vydrží na streche dlho, aj niekol’ko storočí. Tajomstvom dlhovekosti a kvality páIených škridiel je fakt, že boli spracúvané z kvalitne vybranej hliny, ktorá mrzla niekol’ko zím,” hovorí Mgr. Peter Horanský, pracovník Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave. “V podstate na každom významnejšom historickom objekte na celom Slovensku sa aj pôvodne nachádzala pálená škridla. Prikladom jej dlhovekosli je napríklad zachovaná pálená škridla z roku 1648, osadená na strechu bratislavskej Segnerovej kúrie na Michalskej ulici. A predstavte si, že spol’ahlivo plnila svoj účel takmer 350 rokov – až do generálnej rekonštrukcie Segnerovej kúrie v roku 1997 !” poznamenáva P. Horanský.
“Na streche kaplnky Zapoľských v Spišskej kapitule bola pri rekonštrukcii identifikovaná ešte staršia pálená
škridla, ako na streche Segnerovej kúrie. Zistilo sa, že je ešte pôvodná, z konca 15. storočia – to znamená že na streche vydržala až 500 rokov!” dodáva P. Horanský. -
V prílohe nájdete príspevok zo Zborníku SNM z roku 2004.
Názov príspevku: Stredoveká a včasnonovoveká pálená strešná krytina na Slovensku.
Autor: Mgr. Peter Nagy
-
Asi najlepšie zachovaný stredoveký hrad na slovensku ľahol popolom, lebo mal autentickú krytinu …
V súvislosti s hradom Krásna Hôrka nie je najdôležitejšie, či krytina na streche má byť autentická. Bol tam šindeľ a zhorel. Dáme ho tam zase? Tých rómov nikto nepresťahuje a môžu to zapáliť znova. Nehľadáme pravdu, ale riešenie. Krytina musí byť z iného materiálu – nehorľavá. Či to bude betón, keramika, plech atď je skoro jedno, lebo formát, štruktúra a farebnosť sa dá prispôsobiť. Debaty o historickej pravde patria na papier, na steche musí byť krytina ktorá kryje a chráni pred všetkými nepriaznivými podmienkami, teda aj pred požiarom. Rovnaká chyba sa nesmie opakovať …
-
Antik dakujem za tento presun diskusie.
Odo mna aspon prehlad temy:
http://www.obnova.sk/diskusia/slate-roof-sludova-stresna-krytina
http://www.obnova.sk/diskusia/stresna-krytina-bratislavskeho-hradu
http://www.obnova.sk/material/sindel
http://www.obnova.sk/diskusia/impregnacia-sindla
http://www.obnova.sk/diskusia/doskova-strecha
Zo slovnika:
http://www.obnova.sk/slovnik/heslo/sindel
http://www.obnova.sk/slovnik/heslo/krytina-lepenkova
http://www.obnova.sk/slovnik/heslo/sindel-lepenkovy
http://www.obnova.sk/slovnik/heslo/krytina-sindlova
http://www.obnova.sk/slovnik/heslo/krytina
http://www.obnova.sk/slovnik/heslo/krytina-azbestocementova
http://www.obnova.sk/slovnik/heslo/krytina-bridlicova
http://www.obnova.sk/slovnik/heslo/krytina-doskova
http://www.obnova.sk/slovnik/heslo/krytina-plechova
http://www.obnova.sk/slovnik/heslo/krytina-lepenkova
http://www.obnova.sk/slovnik/heslo/krytina-sklena
http://www.obnova.sk/slovnik/heslo/krytina-slamena
http://www.obnova.sk/slovnik/heslo/krytina-trstinova
Ak najdete chybu vo vyklade hesiel. Upravte prosim podobne ako pri pamiatkach.
-
Pre všetkých pochybovačov prikladám fotku pálenej strešnej krytiny z hradu Cimburku u Koryčan.
-
Š i n d e ľ ako strešná krytina bol pre naše hrady priam osudový. Oprava šindľovej strechy bola taká bežná vec ako občasná výmena podkovy u koňa. A lacná. Remeselník vtedy neprišiel na opravu strechy na Volkswagene ako dnes. Na 50-cm šindle prichycované klincom nepotrebovali presnú a silnú konštrukciu krovu, resp.nosného laťovania, ako by to bolo u škridle. A u veží by každý padajúci kus hrozil nešťastím.
Šindľa bola nadprodukcia, ako sa to spomína u hradu Lietava. Neviem si predstaviť tú spúšť, ktorú by spôsobila delová guľa pri náraze na škridľovú strechu. Naopak, priklincovaný šindeľ pôsobil ako „tmel“ pri takom náraze. Niečo ako u automobilového skla, ktoré len popraská. Nezabúdajme, že aj plechová strecha zhorí ak má drevený krov, a dôsledky pre posledný strop sú horšie, prežije väčší tepelný šok, ako u slamenej, či šindľovej strechy, kde odhorenie rýchlo prebehne a teplo má dokonalý odvod. Šindľový „priemysel“ sa vytratil (tak ako výroba farmárskych kolies, či oprava topánok), preto sa nám to dnes s tými šindľami zdá také komplikované. Drevo a kameň – to je pre mňa priam harmónia, zároveň nevyhnutnosť.
-
Tvrdenie, že šindeľ je odolný voči delostreľbe a že len popraská ako sklo na aute sa tu muselo ocitnúť náhodou. Skôr by patrilo do diskusie “vtip dňa” :D
-
antiK
príklady niekedy pokrivkávajú, tak sa mi to asi teraz stalo. Pravdaže, po niektorej delovej guli nezostane nielen strecha, ale ani veža, ide o to, či je to guľa v 15. alebo 17. storočí.. Netvrdím, že šindeľ je odolný proti delostreľbe, čo mi prisudzuješ. Doplácam na stručné vyjadrovanie. Bolo to na podporu šindľa. Aj Ježiš povedal prisilný príklad (podobenstvo): skôr prejde ťava uchom ihly, ako sa dostane boháč do neba. Neuveriteľné, ale veríme tomu. (Dúfam, že aj on považoval za boháča iba človeka so zbytočným nadbytkom ktorý mu je už na ťarchu).
Pretože som z rajeckej doliny, pochválim sa tu drevárskou tradíciou (citát z Kavuljaka):
Šindle vyrábaly sa ručne. Najzručnejší šindliari a drevári vôbec boli obyvatelia Frývaldu a Fačkova. To dokazujú účty z roku 1539. Frývaldci za užívanie lesa platili šindľom. K roku 1544 je zapísané: „Frývald, ssindla dali na horu za 1 fl. – Item Frývald ssindel dali na horu swu za 1 fl. Frývald, wyrazí se za ssyndely czo dali na mlyn 2 fl“. Okrem Frývaldu i Ďurčina sa rozumela drevárskym prácam. Roku 1544 na Ďurčinu „wyrazi sa za ssindely czo dali na mlyn 39 den“. Poddaní boli povinní oddávať desiatok od šindľa. Keď panstvo nepotrebovalo šindeľ, dávku in natura prepočítalo na peniaze.Píly boly obyčajne zariadené pri mlynoch. Kde bol mlyn, zpravidla tam bola i píla. Píly teda sú takého starého pôvodu ako mlyny. Na lietavskom panstve boly píly v Rajeckých Tepliciach a v Rajci. Roku 1607 „we mlyne raieczkem bola pyla ze wsseckym strogem zuplna… Na Teplicich pyla ze wssetkym strogem zuplna“. Panské drevo pílilo sa nielen na panských pílach, ale i na pílach šoltýskych. Roku 1621 pre potreby panstva napílili na teplickej píle 1071 dosák, na píle rajeckej 859 dosák, na píle konskej a stránskej 200, úhrnom 2130 kusov. Časom píla v Tepliciach bola zrušená, vlastne preložená do Frývaldu.
Každá druhá dedina vyrábala šindle. O výrobe dreveného uhlia pre výrobu pušného prachu na Lietavskom hrade pomlčím. Neviem si predstaviť, že by sa do tohto „dreveného“ prostredia dotieral niekto s ponukou pálenej škridly ako náhrady za drevené šindle. Tú môhol ponúkať tak na dolniakoch, azda po Hlohovec.
-
Naj, nič ti neprisudzujem…sám si si napísal túto hlúposť
[quote=naj]
Neviem si predstaviť tú spúšť, ktorú by spôsobila delová guľa pri náraze na škridľovú strechu. Naopak, priklincovaný šindeľ pôsobil ako „tmel“ pri takom náraze. Niečo ako u automobilového skla, ktoré len popraská.
[/quote]
Apropo, si si istý, že to podobenstvo naozaj Kristus povedal takto? Že to nie je iba zlá interpretácia? Skús si trochu o tom niečo viac zistiť…
-
IN ALIO PEDICULUM, IN TE RICINUM NON VIDES
-
No na Čabradi na vstupnej bráne máme archeologicky nálezmi doložený šindel – okrem pár zuhoľnatených kúskov je tam kopa klincov…ale pálenú škridlu som nevidel…a podobne aj inde po hrade..a nie len na ňom, to ale neznemená, že inde nemohla byť použitá
-
Nuž neviem do akého obdobia si niektorí dávajú obdobie socializmu, ale ja mám dosť tvrdé presvedčenie, že následovné fotky sú zo staršieho obdobia. Nuž, a škridla(tá predsocialistická predchodkyňa pseudo- renesančných a -gotických šindľov) akosi nikde…..
-
Ďalší príklad použitia pálenej strešnej krytiny dokladá hrad Karlštejn. V tomto prípade išlo samozrejme o prestížnu kráľovskú stavbu, teda použité materiály nemuseli byť bežné.
Táto problematika bola živá aj pri regotizácii hradu na konci 19. storočia…
“a z popisů vědělo se o dřívější krytině z prejzí zeleně polévaných a bylo také rozhodnuto, že při restaurování má se použiti této krytiny. Při ohledání základů hlavních zdí kaple Sv. Kříže a při kopání v zemi kolem zdí pod okapem nalezeny v horní vrstvě zbytky prejzí barevných a pod nimi zbytky krytiny břidlicové. I soudilo se, že nejdolejší nález jako nejstarší ukazuje k době karolinské, kdy hrad aspoň v této části byl kryt břidlou, kdežto vrchní čásť nálezu, prejze zeleně polévané, svědčí o době mladší, přestavbě v době Rudolfinské v l. 1579 až 1597”
Dnes zachované zvyšky prejzovej strechy prekvapujú väčšími korýtkami, než na aké sme zvyknutí napríklad z baroka.
-
Pokud vás napadne, že název Červená Lhota má svůj původ v barvě zdiva a střechy, máte pravdu. Do červeného se dřívější Lhota oblékla na začátku sedmnáctého století, kdy šindelovou střechu nahradily pálené tašky. Je to vysvětlení pravdivé, ale poněkud nudné. Mnohem zajímavější jsou pověsti, které charakteristickou barvu zámku přisuzují.
http://www.obecolbramice.cz/turista/turistika/zamky-hrady/nejpohadkovejsi-hrady-a-zamky-v-cr/
Log in to reply.