-
Historická strešná krytina
-
Všimli ste si, že na drevených šopách a humnách je strecha na 99 percent škridlová, alebo eternitová? Šindeľ tam nepasuje. Spôsobuje to prirodzený cit pre architektúru u gazdov a sedliakov. Prirodzeným sa zdá vzťah:
kameň a drevo,
kameň a železo,
drevo a škridla.
Čiastočne ide k sebe drevo a kov.
Oku nelahodí: murivo a škridla, lebo sú podobných vlastností. Niečo, ako keby som jedol chlieb s makovníkom. Treba voliť jemný kontrast a doplnkovú farbu.
Otrasný je plech, ak nie je tvarovaný, napr. sedlová alebo pultová strecha. Plech vyniká len na zbortenej ploche.
U plastov záleží na dokonalosti imitácie. Ak plast oko neoklame, tak je to povrchné riešenie.
No rozpísal som sa hlavne preto, aby som tu môhol dať aj kontraobrázok k hore zbortenej šindľovej streche. Každý isto cíti, že zbortenej škridlovej streche stačí málo, aby sa zosypala – na nerecyklovateľný odpad. Preto chvála šindľu.
-
V stredoeurópskom kontexte ojedinelý príklad použitia “vlnoviek”. Tento druh pálenej strešnej krytiny je skôr záležitosťou európskeho západu a juhu. Túto inšpiráciu si priniesol zo svojich ciest Petr Vok z Rožmberka a použil na svojom zámku v Bechyni. Vlnovková strešná krytina sa stala charakteristická aj pre okolie tohto juhočeského mesta.
-
my nehladame pravdu, ale riesenie…
tento postoj sa mi zda byt najkatastrofickejsi. Hlavne ked na zaciatku sa hovori o najlepsie zachovanom hrade na slovensku. Ale treba ho cely podbetonovat aby nespadol, cely pokryt plechom aby nezhorel, cely prerobit…., lebo v minulosti to robili zle,
Koho zaujma pamiatka, ktora nie je autenticka a stavana povodnymi technologiami a nie su na nej pouzite povodne materialy???
sice vydrzi (aj to je vsak otazne), ale uz to nie je pamiatka.
nehovoriac o tom, ze pouzivanie inych materialov ako autentickych, dokaze casto pamiatke poskodit nielen ideologicky, ale aj prakticky (napr. staticky)
ja suhlasim s Naj, ze sindel bol oproti skridle technologicky jednoduchy a vedel ho urobit prakticky takmer kazdy chlap v dedine a teda bol zrejme aj lacny. myslim, ze s odolnostou voci delovym guliam sa neuvazovalo.
okrem ineho je sindel ako krytina velmi dobre tvarovatelny do akychkolvek ozdobnych oblukov a uzlabi, zatial co skridla tuto vlastnost nema…
-
Polemizoval by som s tým, že koho zaujíma pamiatka, ktorá nie je autentická. Väčšinu návštevníkov zaujíma čokoľvek a čím viac turistických gýčov a atrakcii, tým lepšie…
Nejaké pôvodné materiály, autentickosť…??? …o takéto pojmy bežný návštevník pamiatky ani nezavadí.
Nevadí…všetko sa podriaduje všeobecnému vkusu. Žiaľ…tak to vnímam ja a radšej si zájdem na autentickú zrúcaninu bez turistov, než do disneylandu. Ale tá väčšina má svoju predstavu o tom čo je to vyžitie sa na pamiatke.
Ano, aj z dobových záznamov vychádza, že šindeľ bol lacnešou variantou, než stavebná keramika. Preto bol určite všeobecne rozšírenejší a dostupnejší.
Delová guľa, v akomkoľvek období, napáchala škodu na akéjkoľvek strešnej krytine…preto rozmýšľať nad prednosťami šindľa v tomto kontexte je scestné.
V zárodku tejto diskusie som chcel poukázať hlavne na to, že vedľa šindľových striech sme sa v rôznych historických obdobiach mohli stretnúť aj s inou variantou strešnej krytiny a to aj na hradoch.
-
Pongrácovský kaštieľ v L.Lúčke. Ani na Ukrajine by ho nespravili pestrejším.
-
Plechová strecha nevábnej farby… a nejaká súvislosť s historickou strešnou krytinou???
-
Na ceste medzi Rožnovom pod Radhoštěm a Opavou vedie cesta cez Hradec nad Moravicí. V jednom hradnom areáli sa nachádzajú ako romantický zámok, tak aj tehlový stredoveký hrad. Ako strešná krytina je tu použitá bridlica. Pár kilometrov od Bruntálu je mestečko Břidličná, čo už svojim názvom napovedá, že táto oblasť je bohatá na bridlici. V okolí mestečka je niekoľko povrchových lomov a dediny v širokom okolí používali bridlicu ako strešnú krytinu nielen na domy a kostoly, ale aj hosp.objekty – stodoly, sýpky a pod. Dokonca v tejto oblasti sú často vidieť terasy v záhradách či ploty kladené nasucho z bridlíc. Pokutrem vo fotkách a pridám obrázky.
-
Ano antiK, ako zlý príklad použitia plechu na historickú stavbu. Jednoduchý tvar tejto strechy priamo vylučuje použitie plechu. Jednoduchý tvar sa má kompenzovať povrchom, ktorý trochu zaujme pohľad (štruktúrou i farbou). Vôbec, pásy plechu tu budia dojem, ako tepláky na ulici. Môhli to byť aspoň plechové tašky. Farba odtieňa egri bikavér je tam asi preto, že nič iné na sklade pokrývači nemali.
Naopak, vhodné použitie plechu je na nasledujúcom obrázku -Bojnického zámku. Maximálny sklon kuželových a ihlanových plôch zužuje výber krytiny takmer len na ten plech. Väčšie množstvo malých striešok zaujme pohľad na dlhý čas. Patina medeného plechu je vnímaná ako prirodzená farba.
-
Na streche chrámu sv.Theodora v Mistre vidieť, ako je pálená korýtková krytina strechy pokladaná. Je prispôsobivá ako naše šindle. Isto je aspoň 3x trvanlivejšia ale niektoré „lepené“ spoje môžu byť slabým miestom. (Lacika I.-Vančo M.: Grécko, 1992).
Na sépiovej fotke je záber na pražské strechy. Vyzerá to, že 90 percent striech starého mesta malo pred 100 rokmi korýtkovú krytinu. Nikdy ma tam nenapadlo, že také korýtko sa mi na Celetnej môže ocitnúť na hlave. Po prelistovaní krásnej obrazovej knihy: Praha vo fotografii Karla Plicky (1940), (z ktorej je fotka), pôjdem už radšej stredom ulice.
-
V poslednom čase som zostal asi o čosi pozornejší na historické strechy. Na ich celkový dojem estetický, ale i dojem vzhľadom k celku. A možno i na ich zasadenie v určitom regionálnom kontexte.
Dnešná momentka z Hainburgu a strecha mestskej brány Wiener Tor.
Hneď ma napadlo, že v tomto “rímskom” regióne, mohla mať teoreticy pálená strešná krytina nejakú tradíciu.
Vzhľadom k okoliu mestkej brány sa mi ani nepozdáva predstava, že by mala inú krytinu, než keramickú. To myslím teda v kontexte súčasnosti.
-
Pri troch zájazdoch som vlastne 6x išiel cez tú bránu a nevedel som, že idem pod múzeom. Z autobusa nevidím čo je vpredu. Dočítal som sa, že Heinburg mal ešte Maďarskú a Rybársku bránu. Hoci múry okolo Heinburgu boli niekde 12 m vysoké, Turci v roku 1683 (pri tzv.druhom ťažení na Viedeň) Heinburg dobyli a takmer všetkých obyvateľov tam zavraždili. To si aj Heinburgčania každoročne pripomínajú.
Pre tých, čo nevedia ako asi vyzerá konštrukcia krovu chrámovej veže, pridávam obrázok. Je tam len nosná konštrukcia. Konštrukcia schodov a zvonových stolíc chýba.
-
ja by som mal otazku na historicky vzdelanejsich ludi ako ja – aka krytina sa davala na hrady a dolezitejsie a vacsie stavby este pred drevenym sindlom. Dreveny sindel je totiz zjavne naviazany na spracovanie zeleza, cize kutie klincov. Ake strechy mali ludove staby u nas pred sindlovymi, to viem – trstinove a slamene. Ale co hrady???
pre mna je inak uplny fenomen ako stresna krytina eternit, alebo ludovo eternik. Vzdy ho pouzivam ako argument, ze nie vsetky moderne materialy a postupy musia byt dobre. Pozehnani ti, co nemali peniaze a nechali si na svojich strechach povodne stare krytiny…
-
Neviem, či som historicky vzdelanejší, s úplnými začiatkami to nemám jasno ani ja, ale použitie drevených šindľov by som nepodmieňoval klincami, ale skôr nástrojmi umožňujúcimi ho vyrobiť.
Pálená strešná krytina, škridle poznali už gréci pred 2300 rokmi pr. n. l, doba železná sa datuje cca od 2500 rokov pr. n. l., používanie a výroba železa slovanmi od cca 8-9. storočia.
Slovanské hrady resp. hradiská sa datujú už od 7. storočia. Boli to drevené stavby, pokryté ale mohli byť už dreveným šindĺom, alebo menšími latami, ktoré boli zrejme upevnené drevenými klincami, kolíkmi.
V Bojnej, pokiaľ si pamätám sa našlo dosť železných predmetov z 9 storočia, aj keď klince ešte mohli byť dosť vzácne, takže ich ešte vo väčšej miere používať nemuseli.
Najstaršie škridle nájdené na našom území sa spájajú s rimanmi, ale vyrábali sa už vo Veľkej Morave, čiže nejaké významné stavby mohli byť pokryté škridlou, alebo šindĺom.
Klasické kamenné hrady sú od konca 12 storočia, masovejšie od polovice 13. storočia, krytina striech, predpokladám, že v tomto regióne je to drevený šindeľ (pribitý klincom).
-
na vyrobu sindla potrebujes pilu (v primitivnejsej verzii hadam len sekeru), sekeru (alebo stiepaci klin) a pahovaci noz (ak ma byt sindel drazkou, ale moze byt aj bez drazky) , cize vo finale staci sekera, ktora pokial viem ma okolo 3000rokov.
Naproti tomu sa mi prichytavanie kazdeho kuska sindla drevenym kolikom sa zda byt nezmysel, cize som opat pri tych klincoch.
uvaha o “mensich latach” obstoji len ak islo o stiepane laty (cize v podstate vacsi sindel), rezane dosky boli vzacne, lebo sa rezali rucne a aj pila nie je az tak stary nastroj – alebo sa mylim?.
-
Drevené chalúpky sa nevyhnú starobe, v tom sú podobné ľuďom. A máme smútok v duši, že odchádzajú.
Log in to reply.