-
Historická strešná krytina
-
[quote=Miro Čársky]
Naproti tomu sa mi prichytavanie kazdeho kuska sindla drevenym kolikom sa zda byt nezmysel, cize som opat pri tych klincoch.[/quote]
Myslieť si samozrejme môžeš čo chceš, ale netolerantní rk veľakrát dali pocítiť evanjelikom svoju obmedzenosť, napríklad pri povolení stavať artikulárne kostoly.
Jedna z artikúl
musel byť celý z dreva a postavený bez použitia kovových prvkov, (a to vrátane prichytenia šindľov, boli používané agátové, dubové, gaštanové klince, (kolíky), nebožiec poznáme vyše 2000 rokov.
To čo napadlo nejakého ideológa koncom 17 storočia, mohlo napadnúť normálnemu človeku kedysi skôr, aj keď netvrdím, že to tak bolo.
Skôr si myslím, že ak poznali pred 4700 rokmi pílu, i keď bronzovú, v siedmom storočí slovania poznali klinec, napr. od keltov a aj ho mohli kľudne už vtedy použiť, hlavne na významné stavby.
-
a neboziec je pravdepodobne tazsie ukut ako klinec.
Lenze – toto su len take dohady, ja som sa kvoli tomu obracal na niekoho, kto je historicky vzdelanejsi, aby sme nesklzli do metafyziky
-
Odpoveď na používanie „kliniec kontra drev.kolík“ nie je potrebná. Používalo sa oboje, viac klince. Ak niet klincov pri vykopávkach, tak nie preto, že sa nepoužívali. Jednoducho preto, že tenký kliniec „odhnije“ za 200 rokov na nulu. Tam, kde niet smrekov ale dosť bambusu, strechu robia bez klincov, ako na obrázku.
-
Skvelý víkendový úlovok. Ďalším hradom ktorý mal evidentne pálenú strešnú krytinu je Pottenburg. Z nášho Pressburgu je to len na skok. Teda možnnosť inšpirácie v priľahlom regóne na našom území sa ponúka sama.
-
[quote=ivan_r]
Asi najlepšie zachovaný stredoveký hrad na slovensku ľahol popolom, lebo mal autentickú krytinu …
V súvislosti s hradom Krásna Hôrka nie je najdôležitejšie, či krytina na streche má byť autentická.
[/quote]
Pokial je mi zname, v dnesnych dnoch sa hovori skor o tom z e existuju veduty kde je zretelna skridla a pravdepodobne na cerveno natierany sindel podobne ako to bolo na Oravskom hrade. A zda sa mi to byt logicke. Predsa len na J slovensku bola skridla beznejsia, aspon v poslednych storociach.
-
Tie veduty sú utajený obrazový materiál?
-
Zistim viac a dam vediet. Pre tento krat cerstva fotografia z Rakuska.
-
Strecha vežičky sa dočkala opravy po viac ako 100 rokoch
TRENČÍN 28. mája (SITA) – Diery po streľbe alebo po výbuchu granátu, ktoré zrejme pochádzajú z druhej svetovej vojny, našli pri oprave strechy kaplnky na Námestí svätej Anny v Trenčíne. Strešná krytina na vežičke pochádza z roku 1889, odvtedy sa nemenila. „.Pri stavbe lešenia sme prišli až k vežovým hodinám, ktoré chceme taktiež opraviť. Pre nás bolo veľmi zarážajúce, že krytina na vežičke tohto kostolíka bola veľmi deravá, čo nikto nepredpokladal. Zistili sme, že v tejto vežičke sú diery, ktoré naznačovali to, že to môžu byť aj diery od nejakej streľby alebo granátu. Podľa toho, čo sme sa dočítali v minulosti, tak skutočne na začiatku druhej svetovej vojny tu pri kaplnke vybuchol granát. Koľko sa tu bojovalo alebo strieľalo, to nevieme, ale tie diery vo veži nám naznačujú, že sa do veže strieľalo,“ informoval trenčiansky farár Milan Kupčík.
Rekonštrukcia kostolíka stojí 10 000 eur, na opravu sa poskladali sponzori a veriaci prostredníctvom milodarov. Práce by mali byť hotové v júni, dovtedy by mal chrám získať novú fasádu aj strešnú pokrývku. Podľa Kupčíka sa nemusia rímskokatolícki ani gréckokatolícki veriaci báť, že im chrám zatvoria. „Myslím si, že tieto práce až tak nezasahujú do priestorov, aby sme museli kaplnku zatvoriť,“ potvrdil Kupčík.
Kaplnku postavili v roku 1768 Trenčania za jediný rok. Vznikol vďaka iniciatíve trenčianskych kňazov a vdove po richtárovi. Dovtedy mohli veriaci využívať iba kostol pod hradom. „Kostolík bol postavený pre veriacich obyvateľov predmestia, pretože v čase moru a chorôb boli mestské brány zatvorené, takže sa to vyriešilo tak, že bol postavený za mestskými hradbami,“ informovala trenčianska historička Jana Karlíková. Ako dodala, na konci druhej svetovej vojny tu zvádzali tuhé boje Nemci s Červenou armádou a kostolík bol ostreľovaný.
V interiéri kostola sa nachádza pozoruhodná rokoková krstiteľnica a neskorobarokový organ. V strede pruskej klenby je obraz Svätej rodiny, ktorý v roku 1886 zreštauroval viedenský maliar Emil Czech.
Fajn článok, len čitateľ sa z neho nedozvie o akú strešnú krytinu sa jednalo a či bude nahradená krytinou z toho istého materiálu. Že by sa jednalo o plech? Poznáte niekto trenčianske reálie?
-
V zozname hradov, ktoré mali pálenú strešnú krytinu sa posuniem zase trochu ďalej. Vrátim sa na Moravu. Podľa mojich posledných konzultácií strešná keramika našla uplatnenie aj na hradoch Lukov a Křídlo.
Z včerajšej návštevy prikladám pár fotiek keramickej krytiny z hradu Templštejn. Rôzne kusy sa nachádzajú v hornom templárskom hrade, tak i v mladších prístavbách.
-
No nebol ten Červený Kameň “červenší”, keď mal miesto plechu ešte keramickú krytinu?
-
Pozrime sa ako to francúzi vedia s bridlicou ;)
http://www.youtube.com/watch?v=95-QiDtj9x4&list=PL8BEC6F6D9C72EEA4&index=5&feature=plpp_video
-
Celkom rád by som s tými Guédelončanmi podebatoval na tému, použitie stavebnej keramiky na stredovekých hradoch. Všeličo by sme sa asi dozvedeli…
-
Takto to vyzerá, keď škridle robia hrnčiari.
http://csinyalohaz.hu/index.php/orsegi-jelkincs/225-velemeri-rajzos-sinduek
-
Vďaka za tip VT :)
No keď už niekto začal robiť tetőcserépek, tak to robil naplno a na hrnčiarinu nostával čas. Pojem hrnčiari treba v tomto prípade chápať tak trochu ako eufemizmus.
-
Anglická firma Keymer Brick & Tile Company, ktorá vyrába ručné strešné škridly, sa hlási k tradícii založenej roku 1588. V súčasnosti zamestnáva 75 ľudí.
Factory tour from Keymer Tiles. Creating handmade clay tiles using 400 year old techniques. For more info please visit http://www.keymer.co.uk .
Log in to reply.