-
Historické zábery hradu Lietava
-
Aj hrad Zniev mal “ježka”.
-
Bohužiaľ nemám čas si naštudovať čo a kedy bolo postavené, ale ešte jedna informácia
(ktorú som nikde nevidel, alebo iba nevšimol) od Frivaldszkého.
1539 – 1544-ben zsindelyezik a várat. Čiže v týchto rokoch pokrývajú hrad šindľom, mne z toho vyplýva, že určite opravovali, (nehovorím, že vymieňali) staršie, nejakým spôsobom poškodené krovy. -
Evi tých ježkov bolo viac, ale v gotike, v tomto období nie až také časté a určite nie na novostavbách a neviem nie úplne súhlasím s Jozefovou vetou
…ešte som chcel dodať, že ak takýto strešný ihlanovitý “ježko” skutočne na Lietave bol, ak vznikol v ére stavebného ruchu na hrade v 16. storočí, kľudne mohol byť prestavaný do jednoduchších (a praktickejších) stanových typov striech v priebehu 17. storočia …
Ak prestavovali, tak dali nový krov a pochybujem, že tohto typu, ježkovia v spojoch sú veľmi náchylný na zatekanie, podľa mňa aj preto, aj pre celistvosť a vzhľad sa nahrádzali “zložitejšími” kompaktnými krovmi.
A ak ten krov bol, tak potom preto, lebo ho nevymenili, resp. iba čiastočne opravili.
-
Nechcelo sa mi podrobne rozpisovať v minulom príspevku, ale v krátko predsa len k tým strechám musím podotknúť dve veci:
1. Nie je problém ani tak samotný tvar strechy nad kaplnkovým traktom, ako jej rozmer. Podobné zložité krovy sú iste doložené v neskorej gotike a u nás aj v renesancii (zdá sa, že najmladšie známe príklady by mohli byť až z konca 17. stor.). Problém je, že všetky spomenuté analógie sú postavené nad stavbami výrazne väčšími rozmermi a rozponom ako diskutovaná budova. Ako povedal vlčko, takýto krov musel byť v našich klimatických podmienkach výrazne problémový.
2. Ak tam tá ihlanová strecha bola, najskôr mohla vzniknúť sa Turzovskej prestavby, skôr nie. Na kresbe totiž kaplnkový trakt dosahuje výšku ako okolité budovy, čiže bol o podlažie vyšší ako jej dnes. No a zachovaná časť múru horného podlažia “kaplnkového traktu” sa javí súčasná s Turzovskou nadstavbou paláca. Tá má v múre osadený letopočet tuším 1566. Proti datovaniu tohto krovu k Turzovcom však hovorí celá koncepcia ostatných striech nimi postavených budovách, ktoré majú úplne inú koncepciu. Osobne pochybujem, že by celú nadstavbu paláca snažiacu sa zjednotiť palác ukončovali úplne typovo a výrazovo dolišnými strechami.
Mne z toho vyplýva, že ak tá strecha bola, tak by mala vznikať v rámci nejakých neskrších úprav. Ale to sú len predbežné dohady, je to na podrobnejší výskum. -
Dík MS, v snahe nejakým spôsobom Jozefovi pomôcť som sa dostal až tam, kam som nechcel, vyjadrovať sa k Lietave, ktorú naozaj poznám len veľmi, veľmi málo bola odo mňa hlúposť.
Maximálne sa budem snažiť zistiť niečo o tej kresbe, popritom sa podarí možno aj niečo iné. -
Milan necháp ma zle, ja som posledným príspevkom len chcel povedať, že je to zložitý problém a vôbec nie naznačovať, že sa k Lietave nemáš vyjadrovať.
-
Vĺčko len sa vyjadruj – mám dojem, že si tu vecne prispel k poznaniu Lietavy viac. než ja so všetkým tým mojim čmáraním … A konečne to tu (aspoň teraz) nevyzerá ako “one man show” hehe …
-
Ako som vyššie povedal, ten typ krovov na Lietave spájam najskôr zo 16. stor. určite nie starším obdobím, keďže ako MS píše, na obrázku stojí na výškovo “zdvihnutom” kaplnkovom trakte …
Aj tak mi v hlave vŕta, ako bolo stavebne prevedené to horné podlažie, keďže okrem presbytéria stojaca južná stena pôsobí tak krehko, nehovoriac, že i dnešný, takmer akoby píľkou ufiknutý stav je pri predstave prirodzeného rozpadu zvláštny. Na mojich “pokusoch” som si to interprétoval ako dáke hrazdené – hrazdeno-murované prevedenie, teda nie plnohodnotno vymurované … K tomuto môjmu blúzneniu ma zvádza i stav tohoto traktu na tom obrázku z konca 18. stor., kde je trakt očividne nižší (ako v dnešnom stave), ale komín pevne stojí …
-
Hehe, pokus nacapiť tú dvojšpicu na pôdorys “kaplnky” … Ako kúzlim, tak kúzlim, ale ak sa “trápime” nad minulou realitou, tie strechy neboli rozmerovo/objemovo rovnaké …
Najlepšie by bolo rozísť sa s konsenzom, že ten snaživý “maliar” s brkom naškriabal tú Lietavu po pamäti, a hoci bola vynikajúca, došla mu pri dolnom a strednom hrade a už mala “okno” pri hornom, hehe …Páči sa mi ako “neštudovane” vyjadril v kresbe to zaoblenie fasády na konci “kaplnky” i polvalcovitej veže …
-
Ad fabulácia a dorovnanie krovu, aj taký podpriemerný tesár ako ja by to v pohode zvládol, netreba žiadne konzoly, stačí vystrčiť väzné trámy, pri šindli sa dá zvládnuť aj to vykrojenie, ale ja ako vyznavač čistých línií sa prikláňam k Tvojej previsovej verzii.
Ad hrazdené murivo, berme to ako jedu z troch alternatív.
Takže druhá, v neviem ktorej úrovni tuším nad druhým nadz. podlažím po obvode steny uložená pomúrnica, ktorá mohla byť buď zapustená v obvodovom murive, alebo zvykne (nemusí) byť vyššie podlažie uskočené, nemusí byť priamo v murive ale v rámci toho odskoku, na pomúrnici priečne stropné, resp. podlahové trámy, (z hľadiska ktorého podlažia sa pozeráme) a aj tie priečne trámy zasahujú do obvodového muriva, ktoré po odhnití trámov je v týchto miestach v lufte, takže aj toto môže spôsobiť “odstrihnutie”.
Tretia alternatíva, ešte extrémnejšie oslabenie múru, pomúrnica po obvode muriva, ale v jeho strede, priečne, stropné trámy prečnievajú cez pomúrnicu spojené nejakými skobami, takže to vytvára stužujúci raster (miečo ako kari rohož, potom sa ďalej obvodový múr vymuruje ďalej do výšky, krásny príklad je na Korlátke, dolu hospodárska budova nad prízemím. To drevo keď vyhnije ako tam, keby nebolo zviazané po obvode obdĺžnika, tak ho už dávno vyvalí.
Mohla to byť dovtedy aj klasická pomúrnica, na nej väzné trámy, iba odstránili krov a použili to ako podlahu (neviem do akej výšky to bolo postavené predtým, ber to s rezervou).
Ad MS, nebral som to tak, ale keď sa niekto vyjadruje o niečom, čo až tak nepozná, aj keď v dobrej vôli, tak je to, čo som povedal. -
Si šikulka Milan, normálne som si to dokázal predstaviť …
-
Neviem, či to patrí sem, ale z historickou podobou hradu to “trochu” súvisí. Administrátor to v najhoršom uprace … Chcel som sa spýtať (možno fundovaní zareagujú) na toto geometricky nakreslené čudo (na obrázku), ktoré odhalili minuloročné výkopy pri vnútornej bráne objektu 1. brány …
je to tuto…
Podľa Gardavského (aj v nadväznosti na tú strielňu) týmto priečnym múrom končilo pôvodne dolné 1. nádvorie. V ňom bola i pôvodná kulisová (?) 1. brána do hradu. Z toho mi vychádza môj subjektívny názor, že na tej odkrytej omietke je zvyšok nárožného maľovaného kvádrovania (?) t. j. sgrafita ….
-
Nikto by asi nič múdrejšie nevymyslel, iba ak Paľo, ale to by musel byť dobrej vôle.
-
Priatelia ked neviete tak sa ma spýtajte :-) Kedysi bol ten múr ked ešte nestála prvá brána vonkajším opevnením a to čo tam vidíte je zachovalé vonkajšie skrafito – kvádrovanie.
-
Niektorí jedinci sa radi pýtajú komplikovane – okľukou, že … :-) … Ináč ale – juj – strafil som sa …
Log in to reply.