-
Historické zábery hradu Lietava
-
A tak ešte jedno PS. Čističom tém odkazujem, nech si idú vyčistiť hlavy, keby som usporiadal referendum, tak bude úspešné a skončili by s dlhými nosmi.
Otázka na záver, viem, že z h…a sa bič upliesť nedá, ale v podstate ho pletú všetci, okrem Frigyesa, ten má servis o akom sa nám ani nesníva, pokračuješ alebo kašleš na to. -
Nemám síce čas, ale nedá mi.
Pokračujem, tak ako oňahdy Jozef v monológu, trochu obchvatom, cez Spišský hrad.V diskusii u bratov turulákov na torzsasztal.hu som nesprávne časovo zaradil tieto oporné stĺpiky palisádového opevnenia vstupu do hradu cez nádvorie zo 14. storočia do renesančnej prestavby z čias Thurzovcov.
Boli postavené neskôr, pri rozsiahlejšej Csákyovskej barokovej prestavbe zo 60-tych rokov 17. storočia.
Ale späť k renesančnej prestavbe hradu uskutočnenej Thurzovcami, píše sa o tom napríklad toto.
Na novostavbách, prestavbách a údržbe starších objektov sa však prejavovali nové výtvarné prúdy. Predprsne na korunách opevnení boli maľované na červeno, v podobe renesančných oblúčikových atík, aké mali pravdepodobne aj niektoré novostavby. Objekty na hornom nádvorí boli vybielené a ako dokladá polygonálny záver kaplnky, na nárožiach boli sgrafitá, ktoré napodobňovali nárožné kvádrovanie so striedajúcimi sa uhlopriečkami. Podobne boli lemované aj okná.
Jozef niekde vyššie spomína, že hrad bol do pol pása zmaľovaný sgrafitami, podobne ako Thurzovský dom v BB, ktorý má tie uhlopriečkové sgrafitá.
http://www.stredoslovenskemuzeum.sk/thurzovdom.htm
Jozef, na Hochosterwitz zabudni, ale to neskôr. -
Ahoj ty náš cezhraničný bádateľ, spýtam sa, na tú spomínanú stránku chodím očumovať častejšie než často, tak by som to využil – prečo ten XYZ, čo tam dáva v poslednom čase tie priehrštia fotografii z horných Uhier, tam má tak často prevrátené oné (negatívy)? :)
-
No ako vidím, už takmer celá strana je tu o tom „ako sa Vinco zaťal“ :) Tak aby sa to tu trochu uvoľnilo :), dám sem „několik vět“ …
Umenie odísť odtiaľto v správny čas ma minulo a hoci som už viac krát skúšal, nedal som si pokoj :) … A pritom o čom som to tu točil? Simona Stašová v tej pamätnej vete nad Kodetovým „pamätníkom“ v Pelíškoch to vystihla absolútne trefne …:)Milan z Lúky to postrehol tiež správne …, ako rojko – aj v tomto – som mal idealistickú predstavu, že to tu môže fungovať ako diskusia aj k veci nejakých „vizuálno-rekonštrukčných“ pokusov … Až na pár výnimiek (bohyňu vďaka za ne) sa drvivá väčšina z tých cca 50 tis. návštev (od čias čo som sem vhupol) do nej nezapojila … Keby pstrosek vedel koľko mne tých pár cm štvorcových zaberie času :) a ako „profesionálne“ sa s tým packám… Že keď sa pol hodiny cickám s dákym nárožiakom nemám často ani šajnu, čo budem robiť o pár cm vyššie :) … S nikým z fanúšikov hradov sa bežne nestýkam a keby som nechodil na Lietavu, tak sa nestýkam vôbec … a inými cestami (?) … Ináč v pohode, na nikoho nemám ťažké srdce (Rado ma môže n-a-s-r-a-ť jedine tým, že trvalé presťahovanie na Blatnicu myslí smrteľne vážne :-(), dokonca mám pocit, že to zaťukanie na čelo mi padlo vhod … – momentálne sa vraciam k mojej starej vášni – pod dojmom veľmi dobrej knižky (a strašnej knižky) od kol. nemeckých autorov – „Svědkové z továrny na smrt“ … táto oblasť ma akosi patologicky priťahuje od detstva :) A tiež, ako vymierajúci zberateľ orig. plastových krúžkov s muzikou, tento rok sa rysuje bohatá úroda, hoci ako prvé zvesti o rozhodnutí dementných starešinov v Queen Productions Ltd. to bude pre mňa absolútna Queen-kocovina, našťastie tých starých iných koní mám habadej … A hlavne! Zber 2% na hrady je aktuálne ako nič iné … Tak (hlavne) týmto smerom vykročme a nemeľme tu na Obnove prázdnu slamu :-)
A už len súkromne – čo máš Milan na mysli tým “na Hochosterwitz zabudni”? Žiaľ (súkromne) mal ten kopec už dáke trvalé následky, tak ma nenapínaj ….. lebo ja si (súkromne) ešte sem tam tú ceruzu do ruky zoberiem :-D
-
Serus Jozefe. Nenasieraj sa, nieje načo. Nesťahujem sa na Blatnicu trvalo, len som tam na jeseň pomáhal s jednou akciou. Chcelo sa mi popracovať aj na inom hrade a navyše Yvet tuším tri roky si dosť slišne mákla na Lietave, tak som si povedal, že by bolo možno aj fajn jej to oplatiť. Ešte pred dvoma rokmi som jej tam chcel pomôcť, keď som býval v susednej dedine, ale nedohodli sme sa, až túto jeseň. V nastávajúcej sezóne by som Blatnici opäť rád pomáhal, ale nielen tam. Trošku som sa rozhodol pracovať na hradoch inak a iným spôsobom. A chcem svoje zručnosti a znalosti uplatniť aj pri iných projektoch, skúsiť si aj niečo iné…Osobne ma “živelnosť” prác na Lietave moc nebere, neviem sa s tým stotožniť. Chcem mať prácu na hrade ako oddych, hobby, zábavu.
Jozef, zober ceruzu a kresli ďalej, si v tom super. Málokto má taký talent a trpezlivosť ako ty :wink: -
Szia József,
jelentkezik a szlovák kém a magyar internetes fórumokon.
Samozrejme, ten opis vyššie sa týka Spišského hradu, Tebe to vysvetľovať nemusím, len pre istotu.
Čo sa týka Hochosterwitzu, myslel som na ten lomený arkier, podľa mňa to bol tak trochu úlet, ale to vieš aj sám, a lepšie ako ja. V podstate nemám na to žiadny relevantný argument, iba aj Tvoje konštatovanie o nie príliš valnej kvalite múru nárekov, brány a mne sa tak javí aj tá západná stena renesančného bastiónu. Takže aj keď ste tam mali, čiastočne máte veľký arkier z čias Feribáčiho od Thurzov, tu bol navyše.
Ešte jeden postreh k oknám
Aj keď s Hereticom hovoríte , že boli rovné, myslím si podľa tvaru degradácie muriva, že tam boli skôr záklenky a to aj napriek tomu, že na tom vyobrazení z tuším 18. storočia sú tiež rovné. Ber to s rezervou, lebo naživo si to už nepamätám, ani som nevidel nejaké lepšie fotky.
Ak mi tu naozaj niečo chýba, tak presne takéto diskusie, aj keď dnes to mohlo byť odo mňa lepšie, nie som zrovna v ideálnej forme.
Někdy příště a ešte aj k Hochosterwitzu, aj keď sú tam rôzne dobré architektonické prvky, čo som si tak letmo všimol. Chce to naozaj trochu poštudovať, prehrabať v dobrej literatúre potom sadnúť a kresliť, mal som určitú predstavu napr. o Považskom hrade a rozprával som o tom jednej mladej pipíške a potom som to videl naživo od Peťa Gutekav Kamenn…… -
Chce sa to len nebáť. …………………
-
Ty si ale fiškus vlcik-tlcik alias Milan, azapádneky – tvoje vstupy pôsobia na mňa lepkavo ako mucholapka na to okrídlené otravné čosi :). Tuším si na chvíľu budem musieť šliapať po jazyku … ale len kvôli tebe … a len chvíľu …:-D
K tým nešťastným západným oknám na “jedničke” …. Ako tradičný podceňovateľ veci sa mi to zdalo ako no problem, ale keď som zdvojil dioptrie a dlhšie než chvíľu čumel na ten nákres pochádzajúci zo zamerania (neoceniteľná práca tých šikuliek čo to stvorili v tých začiatkoch sedemdesiatych rokov), tak mi bachlo do poloslepých buliev to ostro rezané ľavé zvislé ufiknutie špalety na tom ľavom okne dole (1. poschodie). Moje špekulácie viedli až ku chvíľkovému presvedčeniu, že to okno malo výnimočne široko roztvorené špalety voči svojmu susedovi napravo … V tomto zmysle išla prosba o radu na MS (aj so zákresom záklenku). Na rozhodnutie som napokon zostal sám. Asi v prospech veci som sa tak predimenzovanej šírky okna zľakol a urobil som redukciu (ako je vo finále vidno). To je tak, keď človek niečo rieši od stola a keď je na mieste v reále, tak si to ani “pre istotu” neočumí, veď “no problem” … I keď dnes tam už toho na okuk vlastne nič podstatné ani nezostalo …
No k tomu Šnúrkovmu prekladu … ja som inklinoval pôvodne a výsledne k záklenku. To zvláštne zvetranie (dolné okná – rozpad, horné okná – naopak) som si vysvetľoval tým, že si niekto “z dediny” v minulosti spakoval tie záklenkové klenáky (pokiaľ dočiahol :) ). Hereticov názor ma ale nakopol jeho smerom – aj so zreteľom na to ako boli poriešené všetky okná – strielne na susednej južnej fasáde totožného podlažia …No a to čumenie na cudzie vzory (Hoch… hoch…) malo na mňa neblahé následky … Hoci som si pri špekuláciách takmer vygumoval gumu na padrť, aj tak ma to “neuchránilo” od toho čo vidno nižšie … Ja to už ale beriem fatalisticky – dlabem na rady ku ktorým je aj tak cesta pridlhá a …. a ako Bielikov Jánošík zvreskol (teda takmer tak :) ) – čo som si upiekol, tak si aj zjem :), však na Obnovu už s tým nepoleziem :-D … Ono sa mi (teraz) predsa len hodí to, čo mi raz k tej informatívne cennej kresbe hradu z konca 18. stor. napísal MS :), reku, približne v zmysle, že je schematická a nemožno ju brať ako absolútne hodnovernú…
No problémov som si tam navaril aj iných dosť … Už len takú blbosť – mám stále nevyriešené, či tú trasu k bráne nechám odkrytú alebo ju niečim zakryjem (ako bolo vždy doteraz mojim “dobrým” zvykom). A keď zakryť. tak čím – na toto mám každý deň inú verziu v hlave … No a keďže tu teraz šliapem po svojom prezentovanom onom, tak ešte spomeniem, že pre tieto lietavské blboviny som si konečne niečo naštudoval aj o tak zdanlivo jednoduchej veci, ako sú tie šindle ako strešná krytina … (ešteže je ten internet :) ) … Napríklad až toť nedávno som zistil ako sú na takých strechách riešené vodo-odolné zlomy striech na horných vodorovných hranách … Nikdy doteraz ma ani nenapadlo si takéto detaily v reále všímať …
No a keďže na to, že už tu vlastne nie som, píšem už pridlho, tak …bodka konečne!…Výnimočne ešte raz obrázok (len pre Milana!):
-
Jožko , šak sa neondej! Ja som vždy čakal na tie kresby ako kura na s..
(to čo vychádza z nosa). Ja som sa mnoho krát snažil urobiť nejaké čiastkové rekonštrukcie na gýmeš, ale jednoducho na to nemám. Zašlo to tak ďaleko, že som si pred vianocami kúpil tlačiareň s kopírkou a skenerom s nádejou ,že si budem tlačiť fotky a dokresľovať do nich. Včera som na tom robil–a výsledok? Šak mi bolo do plaču keď som videl výsledok! Nechceš niečo nakresliť aj na Gýmeš?K tým debatám. Ťažko sa zapájať ostatným, lebo riešiš detaily často vychádzajúce z materiálov ktoré ostatný ani nevideli, a reálny tvar toho čo zostalo sa tiež často stráca v pamäti. Ja som bol na Lietave len dvakrát. Takže do toho moc kecať nemôžem. Ale predsa ma napadá jedna vec z Gýmeša. Podobné okná boli tam v niektorých prípadoch riešené tak, že zvonka bola osadená jedna dubová forštna/hranolček(prípadne dve )na hrúbku 15-30cm a dalej do vnútra okno pokračovalo normálnym rozširujúcim sa záklenkom. Ale to môže byť problém vyplývajúci z plentovej skladby väčšiny múrov. Nuž neviem- ako vidíš , ťažká rada!
Rakúsky Heinfels:
Ale ten Hoch… má asi ktej vašej najbližšie! -
Po dlhom čase vám do toho zase trochu vstúpim. Tieto diskusie sú veľmi prospešné a zaujímavé, pokiaľ s vedú na istej úrovni. A táto úroveň má a tak si dovolím pár pripomienok. Ako je mojím zvykom prejdem pripomienky v bodoch:
1. Je pravda, že Jozef sa ma na niektoré veci pýtal a ja som neodpovedal. Dôvod bol prozaický – sťahoval som sa na nete som bol len veľmi sporadicky. Nedalo sa.
2. Tie strielne 2. podlažia brány mali na vonkajšej strane rovné, drevené, hore stúpajúce preklady, to isté aj na bočnej fasáde. Z fotiek a meračky sa to môže zdať všelijako, ale minimálne na jednej strielni sú odtlačky trámov prekladu a zjavne to bolo pôvodné riešenie všetkých otvorov. Nie je veľmi pravdepodobné, že by takto deštruovali len záklenky a špalety by ostali. Potom je otázka prečo sú strieľne odlišne riešené. Treba povedať, že sú to typovo odlišné otvory. Tie spodné sú v podstate komorové strieľne, tie horné sú jednoduché dnu a von rozšírené otvory pre ľahšie brane.
3. O tých streleckých vežičkách na čelnom bastióne nie som presvedčený, lebo napr. ani ten druhý, tzv. polygonálny ich asi nemal – viď kresba to 17. stor.
4. Medzi budovou 1. brány a priľahým bastiónom nie je možné robiť nejaké analógie, lebo tie stavby nie sú súčasné. Múr bastiónu čiastočne prekrýva jednu zo strieľní brány, čiže pri jej výstavbe sa s bastiónom veľmi nepočítalo. -
Ak by som mohol dodať …
… k tej vrabčej búdke, kŕmitku, kadibudky, hlásky, či ako to inak možno pomenovať…
Vec vidím v 2 rovinách.
1. – či tam a či vôbec niekde niečo také zdobilo hrad …
2. – ak som za, tak ako to mohlo vyzerať …1. Niekde iste áno. Hoci to, čo mi nikto ešte nespochybnil je z inej doby a veku (bolverk). Na tomto obrázku vidím možno duchov, ale ak nie, vidím tam dáku “budku” na zlome S-hradby predhradia. Iná vec je, že tá hradba je zo 16. stor. Iná vec je, že ak vidím, čo si myslím, že vidím, tak aj keď to vidím, nevidím, kedy tam tú “búdku” niekto postavil …:)
No k tomu nárožiu J bastiónu (JZ-nárožiu či Z-nárožiu) … Takto, ak pripustím, ak vôbec niekde by taká “búdka” mohla byť (a som náchylný očividne tomu uveriť :-D), tak som na celom dolnom hrade nenašiel vhodnejšie miesto, než je práve toto miesto. Dôvod – kontrolný výhľad na najcitlivejšie okolie hradu – prístupovú trasu (v celej doviditeľnej dĺžke) od juhu + priečna priekopa pod J bastónom s prípadnou pešou bránkou v prepažovacom priečnom múre (ako ju tam Gardavský predpokladal (hoci aj on sa často mýlil)) + kontrola “uličky” od prípadnej brány v palisáde v predpolí J-bastiónu až po reálnu 1. bránu … Ak škrtnem “búdku” a spoľahnem sa na vizuálnu kontrolu len cez otvory strielní, tak všetky tri body vyššie uvedené ani z jedného miesta súčasne vizuálne “neporiešim” … Takže racionálne dôvody. Nič viac a nič menej … Tým netvrdím, že toto musel byť užitočný dôvod, pre ktorý tam “istotne” bola. Ak je moja úvaha, že bola, akceptuje aj opak … a na Lietave je toto áno/nie časté aj inde ( a vlastne na každom inom pôvodnou s chudobnou obrazovou informáciou). Fakt, že na SZ polygonálnom bastióne nevidíme nič také, ma nepresviedča, že “jedna výnimka” nemohla byť … tobož ak na polygonáči sa nemusela riešiť kontrola prístupových trás …
2. No tuná je paletá široká až no… Moja posledná voľba je z môjho pohľadu najpraktickejšia pri zachovaní vyššie uvedenej funkcie a relatívne jednoduchej realizácii …. Ale biť sa pre “moju” nebudem :)
-
A ako dodatok, aj tieto zvolenské reálie od Willenberka, hoci o niekoľko desaťročí staršie než J-bastión na Lietave, hrali svoju rolu “na miske váh” :)
-
Ty si to vzal z toho najproblémovejšieho konca. Ja nesposchybňujem dobové analógie streleckých vežičiek na rohoch bastiónov, len si kladiem otázku či to bolo aj na Lietave na tom čelnom bastióne. Ale to sa nedá (zatiaľ) nejako exaktne riešiť.
Ale na základe veduty sa to tam podľa mňa dostať nedá, moja interpretácia je na obrázku. Tá špicatá strecha je polkruhová bašta pri veži starej brány, vedľa nej strecha brány a …???? možno priemet bočnej fasády brány s bočnou valbou strechy. -
“moja interpretácia je na obrázku. Tá špicatá strecha je polkruhová bašta pri veži starej brány, vedľa nej strecha brány a …???? možno priemet bočnej fasády brány s bočnou valbou strechy.”
Nemyslíš vážne Mišo!?
Z toho pohľadu nikto nikdy nemohol vidieť nič pri 1. bráne a v jej blízkosti, ibaže by lietal … :)
… takže jediný sporný bod môže akurát byť, či tá mnou videná “búda” je na tom severnom múre alebo je súčasťou krovu 2. brány … nič medzi ani nič iné tam nemožno vidieť, ten autor mal šikovnú ruku na to, aby si tam vymýšľal veci, ktoré nemohol vidieť, aj keď si iné (neviditeľné z toho miesta) časti mohol pamätať …
-
Log in to reply.