-
Historické zábery hradu Lietava
-
jozo, ale prvu branu od severu vobec nevidno, hetno su budovy orlovej brany predsa. a k tomu bosovanemu naroziu na kresbe basitonu – to bol barokovy bastion, ako pisal MS, tak z inej etapy, preto narozie bolo urcite ine, mozno aj tehlove, ale skor tipujem na murovane z kamena, rovnako ako je aj polygonal.
-
Jaro píšem ja niečo o 1. bráne? O DRUHEJ ORLOVEJ píšem. Len reagujem na to, čo že tam Mišo vidí = “Tá špicatá strecha je polkruhová bašta pri veži starej brány…”, a to ma “trochu” zarazilo, ako to tam mohol niekto vedome kresliť a Mišo vidieť :) ….
K bastiónu – barokový bastión vôbec nevylučuje pieskovcové armovanie nárožia (skôr naopak) … a vysvetli, prečo na všetkých fotografiách z 19.-20. stor. je to nárožie “rozpadnuté”, hoci líca susedných stien hneď vedľa “negatívu” stáli nepoškvrnené … Nie že by to bol nespochybniteľný dôkaz, ale mne logika hovorí, že tam bolo nárožie z niečoho, čo sa cielene niekomu oplatilo rozobrať a zobrať preč … -
ok jozef, pises moc kvetnato, preto tomu nerozumiem.
druha brana je inde (gardavsky uvadza VSB, my uvadzame vyjazd z prvej brany ako2 tusim), orlova je az tretia.
a myslim to tak, ze pieskovcove armovanie na bastione mohlo byt, ale urcite nie ten bosazovy renesancny vzor. -
Mali ste pravdu chlapci, tie strielne mali hornú hranu rovnú, zaujímavé Jozef, že si to podľa mňa nesprávne zinterpretoval, ale dospel k správnemu výsledku. prišiel som na to ešte pred vstupom MS, poučil ma iba v tom, že išlo o inétypy, pre iné zbrane.
koľká je to brána, čo sa o nej bavíte netuším, povedzme druhá, maďari na popise majú vnútorná.
Hovorte si čo chcete, ale je to tam mätúce, je rozdiel, keď sa vyjadruje niekto, kto to nosí v hlave a niekto kto to síce pozná, ale má plnú hlavu iných vecí a do určitej miery MS nôže mať aj pravdu, tou jeho interpretáciou.
Veĺká vežička vĺavo je jasná bašta, malá k nej prifajčená je brána a tá tretia a strecha medzi nimi je potom čo.
V pokračovaní od bašty, je brána, vedĺa nej ešte čosi zhruba toho istého pôdorysu potom preluka a polygonálka.
Potom tá vežička úplne napravo je čo, nejaká “Jozefova” kikibúdka, či ? -
Jo … u mňa 2. = správne teda 3., hlavne, že myslíme na tú istú a že si rozumieme :)
Vzor môžbyť môj omyl… Otázka je v akých časových odstupoch vznikol objekt 1. brány a oba bastióny … a či Mišom uvedený známy fakt na spojnici fasády 1. brány a J-bastiónu (3. strielňa na 1. podlaží) nebol výsledkom len zmeny zámeru v krátkom odstupe – či teda museli byť (bastióny) čisto slohovo barokové, ak sa ich dožil (ak sa ich) ešte Juraj Thurzo … prechody slohov u nás doznievali dlhšie, než bol európsky priemer …
-
Milan skočil si mi do reči s Hereticom :), tak už bez ďalších slov – spoj si farby a uvidíš, ako to vnímam ja …
-
Nemusíš sa báť, už som skončil……………………..
-
Nemám čas sa podrobne rozpisovať, ale v podstate to myslím vážne. Tá vežička určite nie je streleckou vežičkou severnej hradby a nemá s ňou súvis. Nehovorím, že je to celé jednoznačné, ale podľa mňa zatiaľ nikto zodpovedne neaanalyzoval stanovisko odkiaľ to bolo kreslené. Ty tú kresbu berieš tak, akoby bola kreslená zo severného výbežku hradného vrchu odkiaľ je fotka do ktorej si to naznačil. To je celé trochu z podhľadu a odtiaľ určite nie je vidieť prvú bránu. ALE tá kresba je naisto robená z druhej strany údolia (asi ako Enderove akvarely) – dokazuje to budova hradného majer zakreslená pod hradom. Čiže zatiaľ presne nevieme z akého stanoviska je to kreslené, nehovoriac o tom, že to môže byť súkres viacerých pohľadov. V zásade a logicky ponúka možnosť, že nad severnou hradbou vyčnieva budova tzv. Orlovej brány, ale ťažko povedať či mohla byť na nej taká vežička. Stále je možnosť aj taká, že je tam v pozadí strecha bašty pri starej bráne a strecha prvej, alebo druhej brány. Tá bašta je totiž pomerne vysoko položená a takmer isto presahovala budovu prvej brány a pri diaľkovom pohľade z vyvýšeného stanoviska mohla vystupovať aj nad Orlovú bránu. Keď už máme tej kresbe tak do dôsledku veriť skús si porovnať zakreslený stav so severnou fasádou podkovovitej bašty – zhodu nájdeš len na najvyššom podlaží, inak okná nesedia. Takže treba s tým opatrne.
-
Takto, začnem od konca tvojho príspevku …
Ako kreslič amatér viem, že ak kreslím v krajine dáky objekt, prvotná snaha je zachytitť hmotu. Okná na tom objekte sú druhoradým detailom, obzvlášť pri pohľade z diaľky, tuná je proste pravdepodobnosť skreslenia skutočnosti vysoká … a stupeň schematičnosti je aj na originálnej kresbe v tomto zrejmý (minimálne pozri “rozloženie” strielní na severnom obrannom múre pred hranou zalomenia a za ňou – k polygonáču …Ďalším pozorovacím faktom je to, že ak aj by bol objekt polkruhovej bašty pri VSB vyšší než “orlová brána”, bol by musel byť pozorovaný s vyššej výšky než je samotný kopec nad údolím obce Lietava severne od nej.
Všetko podstatné, čo chcem k tomu povedať (ešte) je v priloženej schéme … Otázkou vkusu je, či moja (červená varianta) alebo tvoja (modrá varianta) má viac či menej zhôd s realitou … :) Ako je zrejmé ja verím “červenej farbe”:)
Súkres viacerých pohľadov to môže byť, ale jedine vďaka spôsobu zakreslenia hlavnej veže so západnou frontou horného hradu. Toto vidím ako jediný SKRESLENÝ fakt na tej kresbe. Ak by som mal naznačiť z akého miesta by ten pohľad mohol byť (so zreteľom na pôdorys) – viď oranžové šípky = tak je to úplne úchylný severozápadný uhol, ktorému ale potom nezodpovedá nič ostatné na tej pôvodnej kresbe.
Súhlasím s tým, že “kreslič” sa nachádzal niekde na pohľadovej úrovni “majera”, tak ako to namaľoval spomenutý Ender. Či už stál viac naľavo ako Ender nie je v probléme o ktorý sa preťahujeme podstatné. Ak by autor kresby stál na úrovni “modrých šípiek-čiar”, tak ten “majer” tam “preniesol” dodatočne, pretože v reále by bol o pár 100 metrov vľavo od jeho (kresličovej) polohy, a teda by ho v reáli obrazu nevidel…
-
Dobrá analýza, bystré postrehy, súhlasím. Každý nech si urobí úsudok sám. Len ešte doložím jednu vec. Ak skúsiš použiť skutočné zameranie hradu a nie Menclovej skicu, ktorá je priestorovo deformovaná tak sa podľa mňa dá nájsť reálnejší uhol pohľadu bez toho, aby sa ten palác kreslil v iného pohľadu. Vychádza na viac-menej frontálny pohľad na severnú stranu v pozdĺžnej osi podkovovitej bašty, alebo možno kolmo na hradbu. Čím viac ten uhol pohľadu točíš na východ tak sa celý palác a veža dostáva do zákrytu za podkovovitú vežu a nevidno ich vôbec. A vzhľadom na to, že bašta je rovnako vysoká ako palác a prevyšovala ho o výšku strechy tak by ho v pohľade prekryla úplne. Pri spomenutom pohľade približne z osi bašty či možno hradby naopak palác a veže vystúpia takmer tak ako sú zakreslené. Čiže naznačené 2 okná môžu byť schématicky zachytené okná na severnej a nie východnej, ale možno západnej strane, ale ani to úplne nesedí. Toto je pekná debata, ale stále hovorím, že stálo by sa to pohľadať reálne miesto odkiaľ to bolo kreslené.
-
Jo jo ten pôdorys rotáciu horného hradu skresľuje … a keďže som v práci (to je ale práca. keď si tu môžem takto … :) ), nemám po ruke svoj archív, použijem toto – časť diela pána Bónu (nech ma nezabije prosím), kde je to správne … Tuná je zrejmá vec, že “tvoj” “modrý” smer je vo vzťahu k hlavnej veži a západnej strany paláca hor. hradu bližší k tej origoš kresbe … Ale “len” k uvedeným častiam (donjon+Z-strana hor.hradu) … Ako vidno “k niektorým” častiam je v nesúlade … Do pozornosti by som dal i to zobrazenie hradnej skaly – takmer totožná s pohľadom “od majera” …
Pri cucaní z prsta ma napadá jedno zdôvodnenie … autor pri polohe “od majera” nakreslil čo videl, ale chýbala mu tam hradná dominanta (veža), tak sa presunul “kúsok” na západ a dokreslil, čo zdôraznené tam vidieť – nakreslené chcel mať …
Už som to tu raz poznamenal … Zaujímavé, ako presne chcel autor zobraziť na plochej ploche papiera (pergamenu ?) plasticitu plochy zobrazených oválnych častí … Toto mohol vidieť jedine od “majera” …
-
Myslím, že tá kresba z druhej polovice 17. storočia bola kreslená niekde z tohoto miesta. Niekedy na jar sa tam pôjdem pozrieť, nafotiť a konfrontovať to so spomínanou kresbou.
Thomas Ender 1858 -
Riešenia aj tých najzložitejších vecí býva jednoduché. Pri porovnaní skutočnosti a obrázku najmenšie skreslenie dostanete pri pohľade kolmom na severný múr.
Kresliar sedel na zadku na jednom mieste. Jožo to nakreslil správne, len neviem prečo sa ťahal na východ a červenou, čo si komunista. Modrá je dobrá, aj keď ju nevolím.
Problém nie je s vežou, tá je zhruba dobre, nesedela mu tá bašta severného múra, tak aby neporušil kvádrovanie či čo, tak to šibol doprava vedľa podkovitej, či čo to je Malá bašta sev. múru je podľa mňa najmenej dôležitá.
A to miesto, Brapi na to išiel dobre, ale podľa mňa je to už viac na východ.
Najlepší je 26 stupňový uhol od severu od stredu hradu, vychádza to na miesto 49 10 37.48 sš
18 41 51.54 v.d alebo pod tým uhlom nižšie.
Pri čarovaní ako médium mi trochu pomohol jeden neznámy známy, za čo mu ďakujem, pomohol by som si aj iným médiom, ale to by trvalo dlhšie.
Aspoň vidíte, že vieme aj niečo viac, ako len lúpiť a vraždiť.javascript:emoticon(‘:D’)javascript:emoticon(‘:D’)javascript:emoticon(‘:D’) -
Kreslič kreslil s istotou z viacerých polôh,ktoré nemali ani rovnakú vzdialenosť od hradu a ani výšku.Jozef vie čo píše.Keby sa obrázok rozdelil na časti,podľa toho odkiaľ ktorá kreslená a následne by sa “napasoval” každý presne a propočne tak by vzniko čosi ako čiastočne panprámatický pohľad,
Neviem či som sa vyjadril tak,aby ma niekto pochopil. -
Nakoľko diskusia značne odbočila od témy, niekoľko príspevkov som presunul SEM.
Log in to reply.