aktivita diskusia Hrady, zámky a kaštiele Historické zábery hradu Lietava

Tagged: 

  • jozo

    Member
    8. februára 2011 at 18:28

    asomtam pekne si to, dokonca takto, ako to vyzerá z tvojho priemetu 2 obrázkov, sa to zdá, že autor nemusel až tak moc “cestovať po krajine” :)
    Ja som sa ale pôvodne zapojil do boja “za moju subjektívnu pravdu” nie pre problém odkiaľ to autor pred cca 350 rokmi kreslil, ale pre tú MS poznámku o čomsi ním videnom pri VSB u toho pohľadu … Už dosť slov, stačí snáď vizualizácia, obraznosť je moja hobby :) “o tom potom” ….


  • tatar

    Member
    8. februára 2011 at 20:20

    Ak dovolíte, dal by som sem späť kúsok Paĺom presunutý.
    Vrátil by som sa k téme, aj keď to už nepovažujem, za velmi dôležité.
    Jožove, citácie, vlastne si sám dal odpoveď.
    Do pozornosti by som dal i to zobrazenie hradnej skaly
    , tak ten “majer” tam “preniesol” dodatočne.
    Samozrejme, že som presvedčený o svojej teórii, ale ak sa zamyslíte, tak asomtamova je nepriestrelná.
    O tom, že je Jožo dobrý, povedal by som, že medzi “amatérmi” zatiaĺ najlepší som nezapochyboval ani na chvíľu, ani o tom, že na obrázku je orlová brána dokonca ani o tom, že ten posledná jeho fotka je presne opačný pohĺad, o ktorom hovorím.

  • michal.simkovic

    Member
    8. februára 2011 at 23:41

    Prajem všetkým príjemné pokračovanie v tejto diskusii, ja osobne v nej pre túto chvíľu končím. Odznelo tu mnoho veľmi bystrých pozorovaní, ale mám pocit, že od istého momentu to ide mimo podstaty veci a obmedzuje sa to na obhajovanie svojho pohľadu na vec. Netvrdím a nikde som netvrdil, že moja interpretácia je bez problémov (ktorá je?), ale mám pocit, že pre túto chvíľu som vypovedal všetko čo sa dá hodnoverne z daných podkladov povedať.
    Vrátim sa k zásadnému problému bez ktorého to ďalej nejde. Od začiatku sa tu narába s nie celkom korektnými metódami porovnania. Metodicky z hľadiska argumentácie má zmysel tá vizualizácia, ktorá to bude konfrontovať s približne rovnakým uhlom pohľadu a jeho výškou. Teda nie porovnania s fotkou, ktorá je robená z výrazne nižšieho stanoviska, alebo ilustrácia na bočnom pohľade s kde je viac predpokladov ako faktov (konkrétne myslím výšku budov). Všetko sú to len veľmi hrubé ilustrácie s otáznou výpovednou hodnotou. Ja osobne mienim túto tému ďalej riešiť až budem mať zodpovedajúce podklady.
    Ale aby som to z mojej strany uzavrel:
    Uhol pohľadu z ktorého je kresba realizovaná je v Jožovej kresbe modrý, alebo ešte ako to upresnil tatar v príspevku 01. Feb. 2011 09:15 a k tomu niet čo dodať (z mojej strany). Mne sa javí to viac menej nesporné. Nie je to úplne dokonale v súlade s reálnou podobou hradu, ale vyhovuje to v najviac bodoch. Predstava, že ide o súkres dvoch (alebo až troch) pohľadov otočených viac na východ a viac na západ nie je podľa mňa dostatočne vyargumentovaná.
    Otázka vežičky nad strechou 2. brány. Dá sa to vymedziť aj negatívne. Podľa mňa nestála na severnej hradbe (to by to zakreslenie muselo byť úplne zlé) a predstava vežovitého prevýšenia časti Orlovej brány je (navyše tej pri bašte) je tiež dosť problematická. Ja som povedal svoj názor. Dúfam, že okrem dokazovania, že to tak nie je sa tu objaví aj hodnoverné iné vysvetlenie čo to teda je.

  • jozo

    Member
    9. februára 2011 at 6:54

    Nooo tak presne, čo som nechcel som (zase) dokázal …
    Michal prepáč. Ja rád tvrdošijne búcham na nákovu “za svoju” pravdu, hoci tí čo ma lepšie poznajú vedia, že ja rád takto len v takých pre život nepodstatných blbostiach …
    Veľmi si vážim, že ty – profesionál – sa tu púšťaš do debát s laikmi “nevedkami” a prejavuješ tak vyššiu empatiu, než tvoji kolegovia od fachu …
    Ak by si mal teraz toto obanovať, tobôž vďaka mne, ktorý tu vlastne už ani nemal – nechcel byť, tak som … no slon v porceláne šuviks …
    Na druhej strane je zrejmé, že pochybovať o zdanlivo jasných veciach je pre výskumníka užitočnejšie a prospešnejšie, než vďaka “všetko jasné ako facka” prehliadnuť dáky detail, ktorý to “všetko jasné” môže prevrátiť naruby …

    Ešte k tej “kadibudke” či “holubníku” … (MS radšej nečítaj) …
    Jednotlivé detaily orig. kresby by som neposudzoval ako striktne nepriestrelné. Na detailoch vidno, že to nekreslil macher typu trebárs Willenberga … Tá laickosť je do očí bijúca na mnohých iných veciach a ja ju tak beriem. Viem, čo tým chcel autor povedať (laická ruka rada niektoré veci zveličí a iné potlačí – presne podľa návodu mysle = čo vnímam silne na to sa sústredím a čo nie, to buď potlačím alebo ignorujem). V tomto smere uvažovanie si to ja (laik) interpretujem tak, že dáka fyzická hmota zaujala autora na tom mieste nad severnou hradbou natoľko, že potlačila – pretlačila tú hmotu na papier v podobe, ktorá je neprehliadnuteľná … Otázkou špekulácie je, či laická kresliarska ruka to vďaka úrovni kreslenia podala nepravdivo alebo skreslene … Ten “holubník” ozaj vyzerá neprirodzene voči hmote hradby (akoby mal balancovať na hornej hrane hradby) bez zdanlivého previazania s ňou … Logika spájať to s telesom orlovej brány mi pripadne ešte viac úchylná … Logicky ale vnímam to “neznáme teleso” so špicatou strieškou a zdanlivo jedným zobrazeným okienkom ako potenciálne možnú strážnu vežičku na jednom zo (prvom od východnej strany) zalomení hradby na tomto mieste smerom k orlovej bráne. Ak si odmyslím polygonálny bastión, ktorý je zo zobrazenej hmoty hradu najmladší, tak na tom SZ-úseku hradby predhradia dáky pozorovací bod je – mohol byť – užitočný, a teda stojaci. Neriešim, či v priestore napojenia polygonáča na hradbu predhradia nebol v 16. stor. dáky flankovací predchodca. O tom nemám ani páru. Nemusel byť. Mohol byť. Až raz možno archeológovia povedia … bude jasno … Tak len tak …

  • michal.simkovic

    Member
    9. februára 2011 at 8:59

    Ale Jožo nedramatizuj to. Musíš ” …za svou pravdou stát….”, to je v pohode.
    A čo sa týka interpretácie – fajn, dal si jasné stanovisko, seriál bude pokračovať rozborom pohľadu z miesta kresby. A sa zhodneme kde vlastne je. :D

  • jozo

    Member
    9. februára 2011 at 17:40

    Michal k tvojmu mailu ….
    Týmto “bočákom” …

    … som sa len chcel vrátiť k argumentu, že severne od hradu niet dostatočne vysokého kopca, aby na ňom niekto stojaci videl polválcovku pri VSB cez “hmotu” na mieste Orlovej brány…
    … ale …

    … už to neriešme …

  • chobot

    Member
    10. februára 2011 at 18:46

    Vidieť POLKRUHOVU mohlo byť jedine z vrchu Cibuľníka kde stála predsunutá bránová veža. Neznámy autor vyobrazenia ju z dôvodu pravdepodobne toho že by bola ďaleko od hradu proste len prisunul viac k hradu na dnes omylom označované bralo ktoré nemá potrebnú veľkosť na stavbu a zároveň by bola z fortifikačného hľadiska nezmyslom na tomto mieste. To len tak mimochodom okrajovo k téme hradu Lietavského.

  • jozo

    Member
    11. februára 2011 at 6:24

    He he, už som mal pocit, že na lietavskom fronte bude zase trochu kľud ,,,, ale naopak, náš šéfino zase naládoval a vypálil z kanóna :)

  • chobot

    Member
    11. februára 2011 at 17:41

    He he, už som mal pocit, že na lietavskom fronte bude zase trochu kľud ,,,, ale naopak, náš šéfino zase naládoval a vypálil z kanóna :)

    Odpovedám s citátom :-) Jozef ja som chcel hlavne poukázať na to aký boli kresliči v dávnych dobách povrchní, a že si proste vežičku len tak hodili o cca myslím že 50 metrov inde lebo by mu to proste na obrázok nepasovalo. A my dnes v súčastnosti sa haluzíme a oni to možno kreslili po dvoch litroch červeného.

  • jozo

    Member
    11. februára 2011 at 19:45

    Takí sme i dnes (kresliči) :) …. Ale ináč, niektorí tie hrady aj v reále videli, iní ich snáď hyzdili len podľa opisu “očitých svedkov” …

    Ten “náš” Greischer bol ale skutočne hodnoverný :) … Ja (dnes) neverím, ani že sa volal “Greischer” :) …

    Len pár jeho známych diel …


    U takého Bouttatsa je to (u mňa) iné kafčo … o Willenbergovi už bola zmienka … Škoda, že Willenberg skonal tak skoro. To by bolo, keby ešte aspoň ďalších 10 rokov pochodil svetom a potvoril (zachytil) čo to aj z “našej hrude” … o Lietave ani nesnívajúc. …

  • chobot

    Member
    11. februára 2011 at 23:52

    Tiež si myslím že tá naša ževraj rytina je hodnoverná asi tak ako keď Titanic doplával do New Yorku :-) Podľa mňa to kreslil niekto z rozprávania asi nejakého takéhoto: Počuj Gejšner :-) bol som Ti na Lietave a to ti bol veľikánsky hradný objektisko. Kopec jako sviňa, vežičisko v popredí a more objektov v pozadí. Nenakreslíš mi to ??? Genšer hovorí jasné šup sem šups tam a dotyčný čo Lietavu videl hovorí : No nieje to ono úplne ale snažil si sa !!! Následne To ten Gejšner chcel zahodiť no dostal zraníka a jeho potomkovia si hovoria : Bohvie čo to je radšej to nevyhadzuj, starký pekne kreslil.

  • brapi

    Member
    12. februára 2011 at 22:21

    Chobi, už dlho som sa tak dobre nepobavil. :lol: Si hotový bájkar ako Ezop! Tiež sa pridávam k názoru, že naše rytiny sú na … Jedná zlá a tá druhá ešte horšia! Včera som písal priamo do fotoarchívu v Budapešti. Zatiaľ ani obraz ani zvuk.

  • chobot

    Member
    23. februára 2011 at 21:10

    Priatelia toto je veľmi zaujímavé porovnanie ako za 30 rokov niečo úplne sa stratí. Zaujímavé je to okno v tej východnej hradbe, ktoré mi naznačuje že je to len jedna stena budovy ??? Nezdá sa mi dosť pravdepodobné, žeby takéto veľké okno nohlo byť na hradbe s ochodzou.

  • tatar

    Member
    23. februára 2011 at 23:37

    Terén nenaznačuje, že by tam bola budova, tiež na stene podkovitej nevidno odtlačok strechy, ktorý by tam podľa mojej skromnej mienky byť mohol. Inak to okénečko má v pôdoryse zakreslené v encyklopédii
    aj pán Bóna. Lietavu poznám viac menej len z tejto témy, môj názor treba brať s rezervou, na čo slúžilo netuším.

  • jozo

    Member
    24. februára 2011 at 20:47

    Som momentálne v nasadenom útlme, tak sa mi nechce moc kecať :-), len jeden fakt, tie diery v starých múroch sú ako šibnuté, majú neobyčajnú chuť “rásť” do šírky i výšky časom, potom (časom) klamú “telom” ….

    … možno okno, možno strielňa, možno niečo iné (napr. na vylučovanie) … :-)

Page 18 of 45

Log in to reply.

Začiatok diskusie
0 of 0 odpovede/odpovedí June 2018
Súčasnosť