-
Historické zábery hradu Lietava
-
Keďže ookolnosti zániku tohto ússeku v osemdesiatich rokov nám už nedovoľujú nový prieskum a výskum, možme len vychádzať z pamiatkového výskumu 1972 od Zdenka Gardavského ktorý o tejto časti píše tieto nasledovné informácie :
Zaujímavé však ???
-
Trošku od veci, i keď v súvislosti s poslednou sériou príspevkov nie až tak, … Otázka? Možno, ale skôr len taký dojem … Keď som mal možnosť sem-tam zaťať krompáč do zeme pri “múre nárekov” pred 2 rokmi … v súvislosti s opisom stavieb na dolnom nádvorí (napr. Kočiš) … ma napadá postreh. Neviem o tom, že by si niekto robil záznamy “na papier” pri tom výkope “D1” o tých sem tam vykopaných a potom rozkopaných stopách po drevených “konštrukciách” … myslím tie “kolové jamky”, ktoré si spájam z tými dutinami v ílovitej hline v podobe čiernych – indigovo-čiernych dier vedúcich niekedy kolmo, inokedy šikmo … Prípadne tých “divných dier” prekrytých kameňmi … Či si niekto z toho niečo “zapísal” pre výskum – rekonštrukciu – prípadne interpretáciu, či a ak, ako bolo niečo pristavané v tých miestach … Asi nie. Minimálne tých pár, pri ktorých som bol. Vykopali sme … podumali chvíľu a išli ďalej (hlbšie) :-D ….
Na tej severnej strane boli tuším stajne pred “peréničkou”, možno až po ten východný priečny ex-múr. -
Napísal som tu (niekde), že po tom IT-tsunami, ktoré tak “pekne” “zvalcovalo” starú dobrú “obnovu”, sem nepáchnem … Ale, žiaľ, vyzerá to tak, že buď žiadna obnova alebo nová obnova … :-( Keďže niet inej alternatívy, poprosím (zase) tuná o radu, ak si bude niekto trúfať … :-)
Takto …
… toto je známy objekt na hrade, dobre datovateľný a veľmi dobre zachovaný … Pekné zachované omietky (ešte neskorogotické?) …
-
… otázka je, ale na toto …
… či je možné predstaviť si na fasáde veže dáke “gotické” kvádrovanie (nenanášané (neryté) do omietky, ale maľované), po ktorom z hľadiska prevedenia (maľovanie) niet dnes ani stopy … a či mohlo byť jeho súčasťou i maľbou prevedené nárožné kvádrovanie “prekryvajúce” to perfektne vytvorené kamenné armovanie oblého nárožia … ? V skicáre som sa pokúsil o niečo také (ako vidno nižšie). Rešpektoval som (ako tak ) rozmery tých armujúcich otesaných kameňov – čím vznikla značná nepravideľnosť (riadkovania) …
Ak sem ešte niekto chodí :-) dajte čo si myslíte …………
-
Ja si myslim, ze to co bolo na omietke nebolo viazane na tektoniku murovacieho materialu. To znamena ze omietka prekryvala aspon ciastocne narozie a kvadrovanie ak bolo v takomto rozsahu bolo pravidelne.
>Nerepektoval by som vysku kvadrov narozia pri rekonstrukcii kvadrovania na omietke.
-
Tiež som čítal v múdrych knihách, že to gotické nárožné armovanie bolo aj, aj, aj, čiže neprekryté maltou, čiastočne prekryté, alebo úplne omietnuté, príklady si už nepamätám, súhlasím s Harpom.
Akurát to kvádrovanie by som kreslil iba do výšky rímsičky renesančného atikového oblúčku, vychádza to aj do výšky vrchnej špalety okna, (viď aj inkriminovaný a diskutovaný obrážťok), samotné oblúčiky mohli byť tak ako na Spišskom namaľované na červeno.
Kezét csókolom.
-
Ďakujem Mohykáni …
:-)
Pravdu povediac s tými armovacími kameňmi (omietnuté či naopak) mám chaos, skôr by som ale bol proti, čo nepopiera, že mohli byť pomaľované aj tak ako harp píše …
K tatárovi …
… som síce otázku viazal na “gotické” kvádrovanie, ale pravdu povediac skôr som to mienil (mienim) “niekde” použiť v symbióze s turzovskými dostavbami, čo vec ešte viac komplikuje … pretože je kopa ďalších možností, či aj dáke kinižiovské maľovky ešte thurzovskí Taliani nechali na pokoji alebo prerobili na svoj obraz (estetiky) … Ale ak by som zvolil cestu, že za Thurzovcov bolo na fasáde veže niečo geometrické z éry pôvodného stavebníka, myslím, ak tam vôbec bolo niečo také (namaľované), lebo na druhej strane nemuselo tam byť nič a omietky mohli byť “čisté”, teda ak myslím, že tam z Kinižiho čias niečo také pretrvalo, tak to bolo až po horný okraj …. teda nejak tak, ako je tou červenou vyššie … Ono ak ma poznatky neklamú, fasáda (murovaná) celého tohoto západného priečelia bola výškovo “zanechaná” stavebníkmi “zakladateľa” (Kinižiho) na konci 15. stor. tak ako som toť modrou vyznačil … Nad tú líniu boli už len hrázdené nadstavby a strechy …..
Takúto “hmotu” potom to “gotické sieťovanie” mohlo pokrývať od vrchu až po spodok …
-
Čo sa týka gotiky Kinižiho, ak tam niečo také bolo súhlasím, tiež si myslím, že armovacie kamene boli prekryté iba čiastočne, ale za éry Thurzovcov sa prikláňam skôr k môjmu názoru a hovorím, že Thurzovci boli prví slovenskí (uhorskí) graffiti, dĺa literatúry a domu v BB. Ale samozrejme to je len môj názor.
Ešte k tej rovnakej (nevodorovnej) úrovni, meračka sa mi páči, je dobrá, iba pri strmších výškových uhloch pri triginometrickom meraní výšok môžu byť (nemusia) aj určité nezrovnalosti, (nie je to chyba geodeta)
-
Jozef Michal Šimkovic momentálne rieši architektonicko-pamiatkovový výskum Kinižijovky takzvanej Kaniže no sem asi tak často nechodí takže napíš mu otázky do mailu. Ináč po archeo vyčistení Kaniže sa v rohu pod schodiskom našiel vymurovaný výklenok a jedna Mišová teoria jeho vzniku je úsmevná no i pravdepodobná.
-
Pridavam jeden “historicky” z roku 2008.
-
Vždy keď sa fortieľne ruky Lea so Zdenom dotknú zbytkov “našej” atikovej hradnej pýchy, nájde sa pár rýpalov s prispením ktorých sa aj nevinná neha starých kriviek stane horúcou témou do diskusnej paľby :-) (na našom “domovskom fóre”)… A že som si aj ja sem tam zarýpal … :-( Možno je neškodnejšie dať na papier jednu z 30-tich možných verzii (u mňa klasicky “trochu” krivých), než len “kecať” … Ja ale uprednostňujem pokec (aj keď s nádychom rýpania) než absolútne ticho …
-
To bude asi tym ze tato dvojka nie je uplne 100% ako niekto tvrdi a aj v minulosti bolo vela veci ktore bolo treba prerobit a niekto to musle zplatit. Kazdopadne….
Akokolvek sa snazime priblizit tomu ako to mohlo vyzerat. Pokila nemam presne zameranie. Vzdy vzniknu drobne chyby za ktore nas historia bude kritizovat. Treba tomu vsak predchadzat.
-
Jozef mala by zapracovať na ukončení VSB viac tvoja fantázia však neviem či vieš ale v prameňoch sa píše že hore na VSB bol hodinový stroj !!! A ja ho tam nevidím :-))) Citujem z inventarizácie – zdroj spracoval Tomáš Janura :
Na západ od prevádzkových stavieb postavil Pavol Kiniži vstupnú vežovú bránu na stredné nádvorie z priestoru pravouhlého bastiónu. Po prestavbe Františka Turzu bola zmenená na obrannú vežu, ktorú v prvej polovici 17. storočia nazývali baštou. Je to dvojposchodová budova s tretím strešným poschodím, pôvodne s trámovými stropmi.. Celá bašta slúžila na skladovanie žita.[1] Na bašte sa nachádzal hodinový stroj. Z východnej strany pristavali po roku 1556 palácové stavby, kde mal svoju miestnosť provizor. Táto izba slúžila jeho deťom. Boli v nej 2 postieľky, jeden maličký stôl, nový lipový stôl a 2 stolice.
-
Pomohol, MS dík …
-
Hmm …
Log in to reply.