-
Historické zábery hradu Lietava
-
“Kauza – kde stála predsunutá veža Lietavského hradu”
5. časť … “Obhliadka terénu v polohe “B” “.
Vďaka nefunkčnosti agregátu / centrály (či ako sa ten bazmek za funkčného stavu revúci na strednom nádvorí volá) som sa konečne dostal na túto “kótu”. Hneď to bola láska na prvý pohľad :-) . Ideálne miesto na niečo “predsunuté”. Kužeľovitý tvar s ufiknutým špicom. Bočný terén trávnatý, zalesnený. Skalnaté podložie len nepatrne vyčuhujúce. Najväčší (jediný?) v blízkom okolí “šuter” tesne pod južným okrajom temena (na obrázku nižšie). Horná plocha je rovná, mierne trojuholníkovitého tvaru s užšou hranou na JZ strane, len s jemne tvarovanou priehlbinou smerom ku stredu (takmer neviditeľnou). Po obvode žiadne výrazné hrádzky, taktiež na ploche žiadne stopy po murive či sutinách. Na západnej strane z plochy mierne klesá terénny stupeň (náznak prístupovej cesty na vrchol ?) … Na severnej strane nad cestou k hradu sa ťahá terénny stupeň (pozostatok valu?). Prázdne ale absolútne ideálne miesto …. Kto obsadil toto miesto, ten mal strategický tromf vo svojich rukách. Oblé nárožie Kinižiho veže odtiaľto je vzdušnou čiarou cca 230 metrov. Na postavenie kanónov útočníka – lepšieho miesta na okolí niet … Na severozápadnej až severnej strane cca 15 -20 metrov nižšie cesta k hradu. Hneď pod západným svahom križovatka chodníkov k “majeru” a do Lietavskej Svinnej. Vizuálna kontrola veľkej časti cesty od “majera” vrátane posledného úseku so zátačkou doprava (z hradu vizuálne nedostupná). Kontrola údolia od Lietavskej Svinnej po Kňazovu Lehotu i cesty z Lietavy od kríža …
(… sorry za primitívne zlepence obrázkov)
-
Len by som dodal … Dobroslava Menclová bola moja “pani učiteľka” a “nekritizovateľná ikona” v mojich “školských začiatkoch” záujmu o hrady … Doteraz ju z pohľadu spôsobu písania i formy prezentácie (kresliarska kvalita a precíznosť pôdorysov či rekonštrukčných nákresov (i keď neviem, či jej s tým nehelfol i pán manžel)) beriem ako neprekonanú … Je ale fakt, že veľa z jej zistení a interpretácii z terénu bolo “mladšími ročníkmi” od fachu časom popretých … Každá veda je v pohybe, takže kastelológia nie je výnimkou. Bolo by žiadúce, keby sa našli aj z iných zdrojov fakty a svedectvá o prípadnom zbytku muriva v “polohe A” … Tie pekné informatívne fotografie z prelomu 19./20. storočia i 1. polky 20. stor. nič relevantné nedokazujú (ani nevyvracajú) …
-
jozef, proti tvojej teorii stoji privela dokazov.
-
Tak nešetri a daj zopár …. :-)
-
dost uz bolo popisane o vezicke.. ja tu mam nakres hradu aha
-
Neuhýbaj (od vežičky) a daj dôkaz jeden … dva … tri … štyri … keď ich je “priveľa”. Nešetri (ma), lebo si ešte budem namýšľať, že som za 45 minút lozenia v okolí hradu na niečo prišiel :-) … Ja nechcem byť za “múdreho”, ja mám radšej pravdu …
-
nakres pôdorysu hradu Lietava, som našiel na webe od českých trampov, ktorí na hrede boli v roku 1983. tento nákres, hoci má české popisky, sa až nápadne podobá na ten, ktorý ma na webe obec lietavskasvinna, a uvádza ako autora Dr. Bukovinského z roku 1953 http://www.obeclietsvinnababkov.info/?section=44&id=82
čo ma zaujalo? suchá priekopa pred prvou bránou, viacerí autori ju spomínali, a tu je zobrazená hrubym kontraeskarpovým múrom. Ďalej sú zaujímavé objekty na pravouhlom bastióne, a členenie priečok v paláci.
-
pekne si to zakreslil, na tej fotke vidnov trave aj tri kopy, kde su priecky popadane.
ja som to doplnil, aby si nepovedal ze nepisem uz o vezicke
-
Tak nedáš o vežičke :-( ….
Pôdorys Bukovinského poznáme, takže netreba sa moc prekvapovať. Iste je zaujímavé, že tam tú priečku pred prvou bránou tak zvýraznil. Stopy po nej dnes nevidno, ak tam ozaj bola, môže to overiť len archeológia. Ako neskromne poznamenám, ja som s ňou pri tej nedokončenej (nekonečnej) veľkoplošnej blbosti (tam niekde vyššie …) alibisticky rátal, hoci tak divne “ošalovanou” drevom … Som bol vždy za padací most na jednotke (ako hypotéze). Ak by som bol na správnej strane pravdy, tak nič iné len suchá oná tam mohla byť … Mňa skôr zaujalo, že ak tam ten padací bol, nedopadal na tú Bukovinského priečku (ak ju správne autor umiestnil), ale mostovka od nej musela byť potiahnutá k dákej podpere (pilieru) tesne pred bránou v priekope. Mohla byť z drevených kolov … Na ňu dopadala hrana padacieho mosta.
Objekty na bastióne “kreslila” už Menclová. Mám taký pocit, že tá viacpriestorová “búda” stojaca v “jadre” bastiónu bola prilepená na tú skalnatú kolmú (pritesanú?) stenu pod oblým nárožím a črepom spojovacieho múru bastiónu na JV boku …
-
Srandičky, srandičky, to nám tiež ide :-D …..
-
Vežička stála tam, kde ju umiestnil Heretic. (a pred ním mnohí iní), podľa mňa ako priama ochrana vstupu do Kinižiho Lietavy, nepoznám presne terén otázka (drevený most?)
Jožova potreba podobnej vežičky na Cibuľníku je legitímna, viď hrady v tej dobe (Šášov,Vígľaš, dokonca Hanigovce, Kamenica…..) – aké také opevnenia na vyššie položených, pre obranu hradu kľúčových pozícií.
Kamenicu by som zdôraznil, pretože v blízkosti hradu je kopec, z ktorého by mali prípadní dobyvatelia hrad ako na dlani (tak ako na Lietave), to že na tom kopci dnes už nič nevidno ešte neznamená, že tam nič nebolo.
Zaujímavá z hľadiska delostreleckej obrany je konštrukcia a orientácia bastiónu na Tematíne. Je postavený tak, aby mu delostrelectvo z hľadiska obrany z takisto neuralgického hrebeňa čo najmenej ublížilo.
-
Milan, ty si pre mňa autorita, takže rešpektujem tvoje stanovisko, hoci by niečo rukolapné bodlo viac :-). Ja by som sem vycapil jednu vsuvku, citát staršieho príspevku nášho pána riaditeľa Ľubomíra, nie že by v ňom boli veci všeobecne objavné, ale len pre to pripomenutie súvislostí … :
“Osobnosť a životné osudy tohto typického kondotiera z konca stredoveku sú natoľko zaujímavé a jeho zásah do stavebnej histórie slovenských hradov taký ojedinelý, že určite nebude bez úžitku zmieniť sa o ňom podrobnejšie. „Syn chudobného mlynára z obce Kaniža v Biharskej stolici opustil otcove remeslo a dal sa najať do kráľovského vojska. Ako člen Čierneho pluku kráľa Mateja sa pod vedením Blažeja Madara, ktorého dcéru Benignu si vzal za manželku, zúčastnil v roku 1467 vojny proti Jiřímu z Poděbrad. Čoskoro sa však pre svoje vojenské schopnosti a telesnú silu stal samostatným veliteľom a od roku 1470 už azda nebolo väčšej vojenskej výpravy, na ktorej by Pavol nemal významnú účasť. V roku 1474 po víťazstve pri Vratislave (dnes Wroclaw) dostal od kráľa za zásluhy v bojoch – ako listina doslovne uvádza – „tak proti Turkom, najkrutejším nepriateľom kresťanského náboženstva a katolíckej viery, ako proti českým kacírom“ hrad Lietavu s 26 obcami a polovicou mýta z Kysuckého Nového Mesta (Nova Civitas) a to „iure perpetuo et irrevocabiliter“, teda dedične a neodvolateľne. Stal sa teda pánom Lietavy vtedy, keď jeho spolubojovník a druh, Štefan Zápolský, dostal od kráľa Mateja Trenčiansky hrad.”
Ja ako “kališnický romantik” by som mal brať tohoto “lampasáka” Kinižiho v negatívnom slova zmysle. Iste podkuroval pod zadkom môjmu sympaťákovi http://cs.wikipedia.org/wiki/Ji%C5%99%C3%AD_z_Pod%C4%9Bbrad a škodil jeho záujmom, ako najlepšie vedel. Matyáš Korvín vedel, prečo si ho ceniť. Však jeho voje pôsobili ako mor na moravské hrady a iné oporné body Jiříkových straníkov. Iste v praxi Kiniži otestoval nejeden fígeľ ako zdolať dobové fortifikácie. Chcem tým len povedať, že pri výstavbe Lietavy nebol odkázaný na miestne “zadubené zvyky a maniere”. Očividne. Na Lietave uplatnil progresívne obranné prvky, akých v tom čase nebol v Uhorsku veľa (a ani si nespomínam na dáku slovenskú paralelu v hradných fortifikáciách z totožnej doby, ale hlava deravá, možno mi niečo ušlo).
Takže návrat k Milanovi … Mne odpočiatku v hlave trčala aj alibistická alternatíva 2 predsunutých obranných objektov na Lietave z konca 15. stor. … No guráž nebola, aby som ňou začal :-) … A keď už hľadám paralely na západ od Vlárskeho priesmyku …, trošku si pomôžem hradom z iného tábota Jiříkových neprajníkov …, hoc omnoho viac ako kúsok od vrcholkov Chřibov či Beskýd … Choustník so svojimi obrannými “novotvarmi” 15. storočia a 2 predsunutými vežami … “Kokotom” a “Sichrovom” :-) .
-
Trochu s meškaním (zareagujem) – tvoje postrehy na oba vizuály majú (ako sa hovorí) hlavu i pätu …, ale (žiaľ) nie sú to fotografie :-).
-
Díkys tatar (Milan) za prenesenie hľadania “pravdy” na medzinárodnú úroveň. Som zvedavý, čo z toho “vylezie” …
-
Jozef na pravdu sa už roky nehrám. Maďaríci nič nové, čo som aj predpokladal.
O Lietave som čítal čo sa týka maďarskej proveniencie dostupnej aj nedostupnej neúrekom, ale nič, čo by sa všeobecne nevedelo. Ani v jednom sa táto vežička nespomínala, ani Könyöki sa ňou nezaoberá, jedine žeby sa niekto prehrabal v maďarských, domácich? archívoch.
Ja by som veril Menclovej (& spol), nakoniec to miesto (tie miesta, poloha A, aj poloha B) sa dajú tiež overiť archeológiou.
Úprimne povedané, tiež sa mi poloha B, Cibuľník zdá byť jednoznačne výhodnejšia, významu vežičky v polohe A, veľmi nerozumiem, (ale to ešte nič neznamená, iba moju obmedzenosť), dá sa chápať tak, ako som už písal priamej obrane vstupu do hradu.
Chce to len čas, chuť a peniaze (na archeológiu). Ale aj tak je zaujímavé, že na oboch miestach už nič nie je, žeby miestni? Predsa len tá vežička bola menej autoritatívna ako hrad.
Log in to reply.