-
Historické zábery hradu Lietava
-
… ten Choustník takto …. http://hrady.dejiny.cz/choustnik/
-
Dík, aspoň sme sa chvíľu zabavili … :-) Aj to je niečo.
PS: Polohu A ako zmysluplnú by som chápal v ére vstupnej brány do hradu v predbrání VSB, t. j. na mieste neskoršej polohy južného bastiónu. To jest od Kinižiho éry (možno aj pred ním) až po “prenos” vstupu do severnej časti hradu (Kostkom) … Pri tejto zmysluplnej etape mohla veža (vežička) zabezpečovať nástup na dlhú vysunutú rampu mosta k prvej bráne ponad priesek (zabezpečený (neskôr?) priekopovou hradbou z východnej strany). Akonáhle bola prístupová cesta prenesená do zrejme pôvodne obrannej priekopy pred západnou frontou Kinižiho hradby s VSB a SZ nárožnou oblou baštou, k bráne pod ňou (dnes druhá brána, resp. tretia) pri neskoršom polygonálnom bastióne, funkcia ochrany prístupovej cesty z polohy A mohla mať už len doplnkovú funkciu. Po výstavbe južného bastiónu objekt v polohe A bol zbytočný. Ako vidno z Greischera (ak ho berieme vážne/vážnejšie) ten zobrazený vysunutý objekt je stále v 2. polke 17. stor. “pod strechou” … V polohe A nelogicky …. V polohe B by logika ešte “žila” ….
-
Páni jožo a tatar,
po očku sledujem Vašu diskusiu. Som na tomto fóre nový, takže nechcem veľmi mudrovať.
Podľa mňa sa existencia stavieb v obidvoch polohách nevylučuje. Objekt bližšie k hradu mohol byť pozostatok staršej obrannej koncepcie a neskôr mohol plniť určitú hospodársko-obrannú funkciu. V polohe B (ďalej od hradu) nepredpokladám kamennú murovanú stavbu. Jednoznačne strategická poloha nemohla však uniknúť vlastníkom – ostrieľaným vojakom, takže skorej by som tu očakával provizórny objekt a možno hľadal stopy po požiari (spečená hlian apod.).
Aby som prilial trošku oleja k ďalším témam, pripájam všeobecne známy text J. Kočiša, kde píše o padacom moste a o budove-krčme vpravo od brány. Sú tam niekde pivnice???
-
Myslím, že vo svojich príspevkoch 349 a 355, dokonca aj na http://www.torzsasztal.hu/Article/showArticle?na_start=60&na_step=30&t=9038753&na_order=
som sa vyjadril dosť jasne, zhodli sma sa na tom aj s Jozefom, ktorý tu kdesi nakreslil aj palisádu od brány až po Cibuĺník. Či už na Cibuľníku bola nejaká budova kamenná, alebo kamennozrubová (skôr) ma netrápi.
Samotný Kočiš ma nezaujíma, iba by si mohol zoskenovať tie jeho odkazy na zdroje č 217, 218 , 219 , trebárs aj celú stranu. Dík.
-
Dovolím si zaskočiť …
-
Zdravím jožo,ďakujem za záskok.
Veľmi rád čítam vaše diskusie, zaplietol som sa sem len tak nevdojak. Obdivuje jozefov zmysel pre detail.
Dúfam, že sa podelíte s novými info, nápadmi s ostatnými.
-
Požičiam si kúsok textu od Petra ôsmeho.
Pivo varili a držali v samostatnej budove, ktorá stála vpravo od hradnej brány, pod hradnými múrmi. Táto budova mala aj pivnice a bola v nej i krčma. (Budova bola na skale, pivnice sotva, iba ak niekde bokom).
Včera (dnes už predvčerom), som mal hektický deň, možno nie úplne najlepšia reakcia, pardón.
V mnohých súpisoch inventárov hradov sú spomínané „varne piva”- malé pivovary spojené s krčmou, ktoré boli v XVI. storočí zriadené pre potreby západoeurópskych žoldnierov.
Takže táto budova, pivnica v exteriéri hradu Šášov, (pivovar sa spomína aj na Vršatci,či zrovna v tejto súvislosti neviem), ako miesta budovania západoeurópskej kultúry?
Inak jedna z interpretácíí dôvodu výstavby dvoch kamennozrubových budov na Starom Zvolene, (sú to budovy hneď vedľa cisterny na západ, sú v nich naznačené krby, Jozef to určite pozná), je, že na valónskych žoldnierov sa sťažovali mešťanostovia, že im opití obťažujú manželky, tak ich dali ďalej od mesta.
Obom vďaka.
PS. Jozefa mám rád, aj preto, že nepreberá informácie mechanicky, ale rozmýšľa, autonómne.
-
Vidím (a zabúdam), že to tu celé “o vežičke” “zabil” sympatickým spôsobom (pre moje gusto :-) ) už dávno pradávno Chobi …
A pri tej príležitosti sme si spolu posrandovali na tému “Greischer” :-) .
Ale ten Greischer sa mi “účelovo” pre tú predsunutú nešťastnicu “hodí do krámu”, tak by sa patrilo “zareagovať” trošku “zo široka” aj na iný “detail” z toho jeho historického vizuálu. Tri veže! Tri veže na hrade! Sakra, čo ak by som sa prestal tomu celému moc smiať a zobral trocha serióznejšie aj samotnú podobu greischerovskej Lietavy? Niečo ma napadlo, a ak si zoberiem tento týždeň dovolenku a spravím si čas, vznikne možno niečo, čo sa Chobimu bude viac páčiť, než minule :-) … A budú aj “digitálky” na VSB …. :-D
-
radost pozerat na tieto “rekonsturkcie”
-
Náhodou som sa tu priplietol, lebo 4 mesiace sledujem tú väčšiu debatu o Lietave a som tu milo prekvapený. Tam som dával staré fotky, a oni vlastne patrili sem, do historických záberov. Robím model hradu, ale je na ňom ešte dosť chýb, lebo práce je veľa a robotníkov málo. Jožo, na pôvodných obrazoch máš VSB s valbovou strechou. Prečo si sa rozhodol tam dať zapustenú strechu? Dúfam, že ťa neprehovoril metodik. Asi to súvisí s ublúkmi atiky. Ja však stále myslím na haldy snehu a vodopád vody pri búrke. Bije sa tam funkčnosť a stavebný štýl. Čo sa týka Greischera, ten musel byť nachmelený práve z tej krčmy, o ktorej píše tu vyššie Peter ôsmy. Z pentagonálu urobil polkruh a z rondela hranol. Podľa mňa, on na tom hrade nebol. Niekto mu vo Viedni (pre vojenské účely) naznačoval ako hrad vyzerá, a on to takto pochopil a nakreslil, ako je to na obrázku. Ináč, v pozadí je chotár Svinnej, nie Lietavy a malo by to byť naopak.
-
Neviem, či ten model sa má podobať tomu priloženému obrázku. Dal by som len (v dobrom) k nemu (obrázku) pár postrehov. Ten “balkón” na polválcovej veži zrušiť. Ochodzu na hlavnej veži zrušiť. Tvar nadstavby na delovej (severozápadnej) bašte prerobiť. Počet a tvar strielní na spojovacom múre medzi ňou a VSB prerobiť (pozor je tam jeden chyták – nie všetky sú (boli) rovnaké). Počet strielní na “múre nárekov” prerobiť. Tvar strechy na 1. bráne – ako potenciálnych možností akceptujem viacero – tento však vôbec. Páči sa mi polygonálny bastion. Je však na základe najhodnovernejšej doposiaľ dostupnej historickej podoby možná dvojlínia strielní … A kde sú komíny?
-
Jožo, ten balkón na “podkove” sa mi ale celkom pozdáva (samozrejme, musí doznať konštrukčnú zmenu). Napríklad to má Orava na citadele. Môže poslúžiť aj pri obrane. Je známe, že František Thurzo sa nadchýňal okolím hradu, arkier kinižovky mu na výhľady iste nestačil. Sú tam aj nejaké stopy ktoré skúmam na priloženom obrázku. Čo sa týka donjonu, tam po ochodze niet stopy, máš pravdu. Tie strielne sa opravia. Mám problém porobiť záklenky.
-
Pár ukážok pestrosti hradných siluét z prelomu 16. a 17. stor. od spomenutého Willenberka. Na tom Vysokom Chlumci pekne vidno dočasnú symbiózu modernej renesančnej architektúry so zbytkami neskorogotického vkusu … A ešte jeden štýlový vizuál Pražského hradu zo známeho tzv. Sadelerovho prospektu z roku 1606, teda z éry sídelnej funkcie samotného cisára … Po gotických krovoch ani pamiatky (vďaka zničujúcim požiarom a radikálnym prestavbám v 16. stor.) … Jedna z tých veží sa strašne podobá na vŕšok VSB, ktorý nosím v hlave :-) ….
-
Som to tušil, ale som sa neodvážil spomenúť … Oravský zámok. Naj zabudni! Mám tiež sklony robiť občas “romantické úlety”, ale romatiku treba v maximálnej možnej miere v sebe potlačiť. Mám s tým iste sám problém :-). Jednoducho na polvalcovke nič nezavesuj. Balkón je proste gýč z Las Vegas. Nerob to … Všetky stopy na fasáde polvalcovky po hrazdení pochádzajú z Kinižiho éry. Vtedy vrcholila móda košatých vysokých krovov, hrazdených arkierov, vikierov, vežičiek, vysunutých ochodzí na krakorcoch, prekliato špicatých striešok, striech, až sa človek môže čudovať, prečo toľko tesárskej námahy za tak malý funkčný efekt (o údržbe takej “nádhery” nehovoriac). Iste, aj do 17. storočia tieto módne výstrelky na hradoch dožívali, ak skôr nezhoreli … Willenberk je poučný. Thurzovská Lietava ale v krovoch, ak nie všade, tak na väčšine starších objektov, zažila veľké upratovanie. Na polvalcovke starú hrazdenú vysutú ochodzu (horné podlažie) strhli a vymurovali…. a bez balkónov!
-
Niektorých prapodivností sa ale (na moju škodu) nevzdám …
Log in to reply.