-
Historické zábery hradu Lietava
-
Jožo prečítal som si vzadu prvé 4 stránky. Všeličo som sa dozvedel, napr. aj postoj M.Š. ku ochodzi donjonu, a iné. Len s tým problémom detailov zápasíš aj ty. Niečo na hrade (hlavne v priebehu 16.stor.) bolo, potom nebolo. Keď sa tak dívam na rondelovú baštu (či dubovú, červenú -všeliako sa nazýva), a vidím tie premurované a domurované strielne a i celú jej upravovanú hmotu, tak je ozaj otázka, ako to kresliť a modelovať. Ak kreslím ochodzu na podkovke veži, tak som v čase niekde v roku 1550. To ale ešte nebol pentagonál bastion, nemal by sa kresliť. A niektoré okná zamurovávali isto až po roku 1650, aby sa tam niekto nevlúpal. Som si vedomý že modelujem nepresne. Ale je to akoby prvoplánové. Niekde vpredu si napísal: ” – láka ma tá predstava – vygumovať z plochy hradu dolný i stredný hrad, “rekonštruovať” konfiguráciu pôvodného terénu a implantovať tam niečo, čo aký taký stredný hrad tvorilo niekedy v polovici 15. stor. …”. To mi čítaš myšlienky! To je krásny cieľ – modelovať priebeh výstavby v obrazoch. V pôdorysoch sú horizontálne stavebné fázy načrtnuté, preto je to aj jednoduché, lákavé. Vertikálny stavebný postup taký jednoduchý nie je, ak má byť poctivo nakreslený. Treba vykresliť prvý nedotknutý terén – predstaviť si rok 1200. Potom asi stavby z dreva, ktoré po tatároch prestali mať význam. A predstaviť si, ako ktosi -azda Balassa- zarovnáva najvyššiu skalu (dnešná nivelita nula) a stavia na nej donjon. História sa zopakuje na papieri. No vidíš, nesnívaš sám.
-
Hmm, vidím promptnú zmenu bloku prvej brány, ba už aj prvý komín (hoci na zlom mieste). Je zrejmé, že si totál (takmer) zhodil zo stola teóriu skrytých striech za atikou … Do očí mi bije ten nešťastný BALKÓN a “novinková” “báň” nad objektom kaplnky … To by u môjho oka neprešlo :-). A až teraz som si všimol, že ti tam úplne chýba objekt Orlovej brány …
Takto by som … Skús zareagovať dákym spôsobom na tento prvý (nižšie) obrázok. Ja neviem, ale ak všetky tie naše pokusy nie sú úplné fantazmagórie, mohli by sme sa dohodnúť, že niečo z tých 3 použiteľných ikonografií z rozpätia 17. – 18. stor. budeme brať “trošku” vážnejšie. Iste je to dilema, do akej miery “vážnejšie”. V každom prípade ten nižšie zavesený vizuál (možno najstarší) ja beriem celkom vážne – hoci zase interpretácia a odhad zručnosti ruky autora a z nej vyplývajúcej miery skreslenia reality, je ďalší level pohľadu do kryštáľovej gule … Pre mňa je v každom prípade poučný fakt (a to nielen z tohto obrázku, ale i trebárs toho Willenberka), že hradné siluety na prelome 16. – 17. stor. boli veľmi pestré. Tú košatú pestrosť prinášal práve ten mix “nečakaných” (a dodnes často prehliadaných a ignorovaných pri rekonštrukčných interpretáciách) novinkových renesančných strešných tvarov, najmä na vežiach (polgulí, cibulí, lucerien, či ako sa to správne nazýva), spolu so staršími gotickými tvarmi … Akoby sme podvedome mali dopredu nalinajkovanú v hlave tú “gotiku” a účelovú jednoduchosť. V reále potom čumíme vyjavene, keď sa odniekaľ z archívu “vynorí” zabudnutá realita …
Jeden príklad “k veci”. Strečno. Akoby sa nám v hlavách asi javila jeho výstavná podoba zo 17. stor., nebyť priam reportážnych vizualizácii od Bouttatsa. Potom “znie” fakt čudne, ak aj tak seriózna (alebo aspoň tak pôsobiaca) “firma” Beatris vypustí “rekonštrukčnú” podobu s kontextom “Rekonštrukcia hradu podľa starých kresieb z obdobia pred požiarom v roku 1678” … Neviem ako vy, ale ja tam cítim prílišnú zaťaženosť autora gotickým “tvaroslovím” ….
-
Vrátim sa ešte ku Greischerovej kresbe. Pretože úplne napravo je Hrubá skala a reťaz hôr Patúcha, prípadne za hradom Skalky. dívame sa na hrad od Lietavy, za ním je Svinná. Teda dívame sa južným smerom, vidíme severnú stranu hradu. Vidíme teda Peréniho bránu. Naľavo polkruhový bolverk je poctivo nakreslený do oblúka, teda žiadny pentagonál. Rytina samozrejme neznázorňuje stav hradu v roku 1680, aj keď je tak uvádzaná. To sa muselo stať nejakým nedopatrením. Napríklad učeň to robí a majster je uvedený ako autor. Obrázok znázorňuje stav o 200 rokov starší, keď bol developérom Kiniži. Okrem toho svinianska strana je všade strmá, pri pohľade z Cibulníka by sa cesta musela točiť doľava, doprava sú len zrázy. Preto sa dívame na Peréniho bránu. Vo výstavbe sú bašty od nej napravo i naľavo, resp. ich nadstavovanie. Malá stavbička vpredu vpravo môže byť napríklad zrubový domček, ktorý bol neskôr preválcovaný pentagonálnym bastionom. Dnešné prvé nádvorie tam ešte nie je, lebo chýba múr nárekov. A Chobim dnes opravovaná (či podopieraná) severná hradba detto. Nakreslený je tam iba parkán. Kaplnka bola zo začiatku prízemná, tak tam ju nevidno, a bohvie či nebola nakoniec jej predchodkyňa pod tou najnižšou vežičkou. Prikladám 3 obrázky na ozrejmenie.
-
Wauu … tak toto je skutočne fičák … :-) Alias, ako keď niekto moc špekuluje až to prešpekuluje … Terén na horizonte je fakt berná minca. Na ňom sa “dá” stavať. Hrad si zinterprétujeme podľa vlastnej schémy v hlave. Reálny hrad a jeho stavebný vývoj je predsa nepodstatný detail :-DDDD …. Áno pochopil som čo tam vidíš a ako to vidíš a vnímaš … Šialené… :-(
-
Šialený by musel byť ten kreslič, ak by také niečo, čo je na obrázku, videl od Cibulníka. Tam predsa nič nie je na svojom mieste. Na hrad vždy viedla iba jedna cesta. Ešte prikladám mapu.
-
Preber si to v kľude v hlave naj … nemáš sa kam ponáhľať … Ešte som na tému Lietavský hrad nečítal nič podobné, ako tu prezentuješ … :-) No možno to ešte niekto prekoná. :-DDD Buďme trochu racionálni. Historické scifi nie je to pravé orechové … Ani by mi to snáď nemalo stáť za to, aby som ťa faktami presviedčal, pretože toto scifi je mimo mojich schopností pochopiť, ako niekto normáne môže na niečo podobné prísť … Ale, keď už Greischera povyšuješ na kastelológa 17. stor. a pridávaš mu čarovnú schopnosť vidieť do minulosti, daj si do súvisu, ako tento autor zobrazil Bytču a Strečno a podľa teba Lietavu … Ten borec bol teda nadčasový génius a mala by ho seriózna história vytiahnuť z prachu zabudnutia na piedestál … alebo žil 200 rokov a len dal “na papier”, čo z očumovania plynutím času na Lietave mal v hlave zapísané … Naj koľko máš rokov? +/- 10 rokov nehrá rolu, tak daj orientačne …
-
Pár momentiek z najom “odhalenej” prístupovej cesty na hrad … Prečo by mala byť história “iba trochu” komplikovaná, keď si ju sami môžeme poriadne skomplikovať :-) …
… Hehe koniec prispievateľa “jozo”, “jozo” bez obrázkov ako puška bez nábojov :-) … Bolo mi potešením!!! :
“Vybraný súbor S_ubocie__.jpg nemôže byť nahraný. Veľkosť súboru je 3.1 KB, prekročili ste celkovú veľkosť vášho diskového priestoru, ktorá je 100 MB.”
-
Ahojte prispievatelia,
môj skromný názor je taký, že rytina o gejšera je podľa mňa pohľad jednoznačne od skaliek alias hrubej skaly a označenie od jezefa mi sedí ako riť na šerbeľ. “Naj” odpusť ale tvoja teoria je tá rytina je pohľad na peréničku je veľmi mimo a nesúhlasím s tým. Tá rytina ešte nemá vystavený Polygonál a ukazuje na hrad v stave za Frantu Thurza. Okéneček je tam síce požehnane moc no vieme že autor to pravdepodobne kreslil nie ako portrét – kukal a maľoval ale skôr tak že to čo si zapamätal z návštevy to kreslil a preto to vyzerá tak biedne. Mňa osobne fascinuje tá predsunutá bránová veža na cibuľníku s 3 oknami a 2 oknami po stranách. Juj už sa teším ako georadarom a sondou potvrdíme to že predsunutá veža tam fak stála. Momentálne ma však viac fascinuje sklad piva a hospoda po južným múrom pravouhlého bastiónu – doteraz táto časť nazývaný priekopová hradba, kde sme začali s čistením priestoru od náletovej vegetácie aby sme si zoči voči mohli kuknúť priestor spomínaný naholo a načisto.
-
O.K. Chobi, presvedčil si ma. I keď tú cestu točiacu sa vpravo do zrázov svinianského chotára (kde by som veru furmana s vozom veru neposlal), mi budeš musieť ešte niekedy vysvetliť. Ináč ten hrad je iste prvé panelákové sídlisko na Slovensku. Už vtedy to chcelo poctivého majstra-rytca, aby to nevyzeralo ako králikárne. Kopec oválnych múrov, veľké výškové rozdiely, rozviklaný skalnatý grunt, to je poriadná výzva pre kumšt maliara. 400 rokov sa taký nenašiel, až kým pred hradom (predpokladám) s úžasom nezastal Jožo Hochel. A géniusa loci, ducha miesta, tu počaroval -cez nové pohľady na ruinu hradu- z negatívneho do pozitívneho levelu. To ozaj muselo pre taký výkon prejsť 400 rokov? A stačil grífeľ a papier, čoho bolo dosť už pred tými 400 rokmi. No, ak obrázok mal výjsť v knihe, musela to byť rytina. A tá je prácna.
No, derú sa do popredia v kreslení nové technológie. Ja kreslím skrz mačkania PC myši. Výsledok má strojovo presné hrany a farba spôsobuje gýčovitosť. Obrázok pôsobí ako trpaslík v záhrade. Pár pohľadov na hrad 17.storočia azda nezaškodí aj v tomto štýle.
Teším sa na tú krčmu.
-
O.K. Chobi, presvedčil si ma. I keď tú cestu točiacu sa vpravo do zrázov svinianského chotára (kde by som veru furmana s vozom veru neposlal), mi budeš musieť ešte niekedy vysvetliť. Ináč ten hrad je iste prvé panelákové sídlisko na Slovensku. Už vtedy to chcelo poctivého majstra-rytca, aby to nevyzeralo ako králikárne. Kopec oválnych múrov, veľké výškové rozdiely, rozviklaný skalnatý grunt, to je poriadná výzva pre kumšt maliara. 400 rokov sa taký nenašiel, až kým pred hradom (predpokladám) s úžasom nezastal Jožo Hochel. A géniusa loci, ducha miesta, tu počaroval -cez nové pohľady na ruinu hradu- z negatívneho do pozitívneho levelu. To ozaj muselo pre taký výkon prejsť 400 rokov? A stačil grífeľ a papier, čoho bolo dosť už pred tými 400 rokmi. No, ak obrázok mal výjsť v knihe, musela to byť rytina. A tá je prácna.
No, derú sa do popredia v kreslení nové technológie. Ja kreslím skrz mačkania PC myši. Výsledok má strojovo presné hrany a farba spôsobuje gýčovitosť. Obrázok pôsobí ako trpaslík v záhrade. Pár pohľadov na hrad 17.storočia azda nezaškodí aj v tomto štýle.
Teším sa na tú krčmu.
-
Ahoj Jozef vidím že Greischeruješ, som zvedavý koľko vydržíš s druhým nickom. Ale iné som chcel, rondelová veža, prečo veža, aj keď som sa pozeral na Tvoje rekonštrukcie, veľmi nevytŕča z davu, (priľahlých múrov).
Podobné čudo svojou mohutnosťou a funkciou na Plaveckom hrade nazval, tuším MS, ale to neviem isto, delovou baštou, tam sú dokonca dve v úrovni priľahlých múrov. Hľadal som v slovenskej terminológii a našiel som iba baštu, vežu,
delovú vežu vôbec. Jediné čo som našiel, samozrejme u čechov je batériová veža. S týmto termínom som sa stretol aj v Encyklopédii hradov, ale treba povedať, že tam išlo o skutočné veže, Šášov, Šomoška..
definícia od čechov
bateriová věž součást pozdně gotických dělostřeleckých opevnění umožňující aktivní dělostřeleckou obranu. Nejčastěji okrouhlá či polookrouhlá věž se silnými zdi značně převyšuje hradbu a umožňuje velkou koncentraci děl. Ve větším počtu může tvořit hlavní obranné stavby objektu (Doubravská Hora, Hartenštejn) či jeho části (severní fronta Pražského hradu). Mohla také přestavovat hlavní objekt předsunutých bašt (Český Šternberk, Vimperk, snad Libštejn). Nejstarší užití známe z přestavby nárožní věže hradu Hradiště (Kotnova) v Táboře. Povedzme, že ten rondel bol trochu vyšší, ale aj tak…
Mám v tom icehockey, dúfam, že mi to niekto vysvetlí. Vďaka.
-
Ráno múdrejšie večera, takže za Kinižiho, alebo Kostku sa dá hovoriť povedzme o delovej bašte, po prestavbe Františka Thurza sa hore tuším dostaval byt provízora, čím vlastne vznikla veža, keďže hore sa priestor uzavrel, aspoň takto som to pochopil. Len potom neviem, či to možno považovať za batériovu vežu, to už asi nie.
Vedel by mi uviesť príklad batériovej veže v teritóriu Slovenska, ale myslím tým iba vežu v rámci opevnenia ako povedzme táto rondelová,čiže nie s pôdorysom uzavretej veže. Dík.
-
Tak teba trápi pojem “rondelová veža”? Ja ti priateľu mám tú lietavskú hantýrku až tam pod kostrčovou kosťou :-) … Ak si dobre spomínam, naposledy som použil pojem “…delovej (severozápadnej) bašte …” a to slovo “rondel” ani mne nejde moc do úst … “rondelová veža”, tiež tu máme ” veľký rondel” … Severozápadná bašta a hotovo! Čo tým môžem pokaziť? A na nej byt toho “úradníka” nebol … (jestli se nepletu, doufám, že né). Nech je tak či onak, hlavné aby sme vedeli o čom (o ktorom objekte) hovoríme … Ja mám častejšie chaos či je vhodnejšie hovoriť o Kinižiho paláci, Kinižiho palácovej veži, či Kinižiho veži … :-)
Jo a ty chceš príklad niečoho, čo je spravidla viacposchodovo vybavené strielňami a nemá to “interiérovú” do vnútra hradu, pevnosti, mesta … stenu (priečku)? Keby to mohlo byť s tou “stenou” by nebol problém. Bez nej to bude na “pátranie” …
-
Očumiac tie české príklady “batériových” oných, myslím, že by “priečka” nemala vadiť … Dám ti čosi, ale až večer, teraz nemám u seba “archív” … A ináč nebudeme už moc offtopic?
-
Veža (hradná) je (i samostatná) stavba, ktorej výška je spravidla niekoľkokrát väčšia než rozmery základne. Podľa účelu možno rozlišovať obytné (donjon), vstupné, delové, …
Bašta je fortifikačná stavba vystupujúca z línie hradby. Na rozdiel od veže len málo prevyšuje pripojenú hradbu a umožňuje aktívnu obranu hradby.
Jozef, fandíš viac freddymu než nášmu hradu? Očakával by som napr. Kiniza a jeho erb, keďže Thurzu už má Ľubo.
Log in to reply.