-
Historické zábery hradu Lietava
-
No ak tie miniatúry majú byť trošku výstižné, tak s tým nič nenarobím. Tomu pánovi a jeho parťákom som venoval astronomicky viac času, prostriedkov a záujmu, než všetkým kameňom Lietavy dohromady … A medzi Farrokhom Bulsarom a Lietavou sú a boli kýble iných frontmanov, časopriestorov, ikón, faktov, artefaktov, decibelov a iných hovadín, pre ktoré je zrejme oprávnený úsudok, že my chlapi sme večné deti, ktoré sa radi hrajú až po hrob … Lietava je len taká, Chobi odpustí, malá bokovka :-) …
-
Teda Jozef, mať aspoň desatinu talentu pre kreslenie, čo máš ty, tak som spokojný! Chcel som si nakresliť trojrozmernú rekonštrukciu bývalej gotickej vežovej brány z Gýmeša bez akýchkoľvek umeleckých ašpirácií , ale aj tak bol výsledok katastrofa ! Myslím že ty by si to lepšie nakreslil aj v prvej triede základnej školy…Čo už, kto umí ten umí ! Som zvedavý s čím všetkým ešte prídeš! Nedáš sa aj na rekonštrukcie interiérov?(ja viem, že preháňam, ale no- zas ty by si niečo zmákol!)
-
Tatar, Bulsara,
napriklad polygonalna basta na hrade Velky Kamenec nie je nieco podobne, co hladate?
hmm, prekrocil som velkost diskoveho priestoru, nemozem pridat fotku… tak pridavam link na fotky:
-
Netrápi Jozef, už som zvyknutý, šlo mi skôr o to či veža, alebo bašta. Maďaríci ma úplne zblbli, pretože oni to nazývajú ágyú torony, čiže delová veža, ale ja tam vidím iba to čo Ty, delovú baštu (severozápadnú). Naviac som tvrdil, že my to nazývame bašta, chcel som to skontrolovať a bác rondelová veža, tak to som si myslel, že som už úplný debil, ešte aj v noci som nad tým rozmýšľal – ako blbec.
Netráp sa s tými baterkami, dáme to kamsi inam.
Karpatska, dík, nie to sme mysleli, ale veĺmi pekný príklad renesančnej polygonálnej bašty, dokonca s tromi palebnými poschodiami, ešte raz ďakujem, veľmi dobré.
-
Neskoro, moc som síce nehľadal, mal som v gebuli hneď adepta (adeptov), ale už som zlepil niečo dokopy … Myslím si, že najlepšie je “vytiahnuť z vrecka” pojem “bašta”, či to bude veža, rondel či torión je už druhotné :-), “baštou” nikto moc nepokazí … Ad “batériová veža” (teda k veci), aj keď to má v pôdoryse uzavretý zvar (prevažne), v bardejovskom “okruhu” ja vidím pár kúskov, ktoré moju predstavu o “batériovosti” v zmysle definície napĺňajú dokonale … Neviem, či mestské fortifikácie sú ináč ponímané … V každom prípade oficiálne mestské tabule to pomenúvajú univerzálne najlepšie – t. j. “baštovo” …. Ten posledný mastodont dole by možno hnidopich nazval “torionom” :-) ….
-
Hmmm, neviem v čom blbnem, ale za boha nemôžem ten ksicht vľavo od nicku zmeniť na to, čo tam má (definitívne) byť ….. :-(
-
Dík Jozef, východ je pre mňa terra incognita, mal by som to zmeniť. Neviem síce prečo tu zasa veže nazývajú baštami, ale….
Mňa to osobne štve, veci by sa mali nazývať správnymi menami, ak ich majú, ale zasa asi je doba, keď nemusí platiť už nič, potom to aj tak vyzerá.
A torión je torión, iný nebude, (dúfam).
Obnova blbne, nie Ty.
-
Zaujímavé foto, vraj 1943 ?, zdroj M. Toman, tu http://www.panoramio.com/user/33565 …
-
…………………………………………………………………………………
………………………………………………………………………………..
Uf to bola slohovka …, ale mimo témy, tak preč s ňou …
PS: k obnove a tomu “avataru” – som z toho vedľa, na kompe v práci je to O.K., doma je tam dáka blbosť … Takže neviem, akí duchovia to ovládajú. Ak tam vidíte na vaších mašinách fúzatého pošuka, je to zle, ak je tam “šiška” robotizovaného kovového lebkouna z jedného kultového albumu, tak je to správne …. :-)
-
Som verný divák tejto diskusie a fakt klobúk dole pred jozom a jeho kresbami, ktoré naozaj verne približijú pôvodnú podobu hradu. V jednom z príspevkov padla reč o konfigurácií terénu a tak som si spomenul na svoju predminuloročnú a tohtoročnú povinnú školskú prax absolvovanú na Lietave a na každodennú cestu na hrad od fary popred kostol až po vyústenie lesného chodníčka na prístupovej ceste tesne pred prvou bránou. Práve v poslednom úseku lesného chodníčka sa nachádza niekoľko umelo vytvorených zemných terás, ktorén sa tiahnu v dosť veľkej dlžke po vrstevnici hradného kopca tesne pred prvou bránou. Možno slúžili len na upravenie okolitého terénu možno pri výstavbe prípadne na nejakú drevenú palisádku – to by som nechal na nejaké prípadné výskumy, no zaujali ma. Prikladám foto, neviem či to bude dobre zreteľné.
M. Martinák
-
Hm, dúfam, že si svojpomocne nepreskúmame ten hrad skrz-naskrz skôr, než nám dáky profesionálny historik-hradár vydá dáke poriadne analytické dielo o hrade … :-D (žartujem samozrejme).
No “riešil” som tu “onehdá” dýmnik, predsunutú vežičku, či dávnejšie padaciu/nepadaciu vstupnú bránu do hradu … Dám zase niečo :-) … Nebude to nič náročné, taký vychádzkový “nedeľný” rébus. Však je tak strašne vonku pekne (aj keď je útorok) na hlboký november, že by sa aj murovať dalo, tak načo trápiť hlavu “ťažšími kalibrami” …
Miesto deja – spojovacia (západná) hradba stredného hradu. Najväčšia a najkompaktnejšie zachovaná hradba na hrade (ak “veľký rondel” nie je hradba :-) – ten je síce kompaktnejší, ale pôdorysne menší). Na 100% jej hlavná hmota bola vybudovaná koncom 15. stor. (Pavol Kiniži). Vrchná časť so streleckou ochodzou je (asi?) mladšia … Tipujem na začiatok 16. stor.. A práve na tejto ochodzi máme malý rébus (skôr možno s ohľadom na dostupné fakty a obrazové zdroje malinkatý) … Je ním počet a tvar strielní v predprsnom múre hradby. Moje riešenie je v priložených “montážach” … Snáď jediné čudo, ktoré mi nedáva logický (a funkčný) zmysel, je ten prekliato nepraktický tvar strielne (?) číslo “5” (nič iné ako pojem “strielňa” ma nenapadá). Podobu zvyšných 8 môžeme odvodzovať zo zachovanej podoby strielne č. 2. Pravdu povediac aj výhľad z týchto zostávajúcich 8 nebol nič moc pre “kontrolu” (najbližšej) spodnej úrovne kurtiny (pod hradbou) a nebyť ZS-bašty vo svojom pôvodnom tvare – podobe – výbave, obranci na ochodzi by boli k uvedenej polohe “slepí” (strielňa na SZ-stene VSB síce je, ale na priestor pod soklom hradby je nepoužiteľná). Tá “5”, ale bola fakt divná :-) . Odhadujem, že spodný okraj vizuálneho výhľadu z nej končil ledva na úrovni ochodze dolnej hradby (“múru nárekov”). Čo bolo nižšie ju už “nezaujímalo” :-) . Prečo taká jedna výnimka? Prečo vôbec? To by mohli doriešiť iní … :-)
-
No napísal som (tipoval som), že horná ochodza hradby so strielňami pochádza zo začiatku 16. stor.. Ak tú jedinú preživšiu strielňu (jej ostenie) “chvíľu” očumujem, môže mať niečo spoločné s typom ostenia okenných otvorov (strielní) na hornom podlaží VSB či SZ bašty … Môžbyť teda pochádzajú z totožnej stavebnej fázy … z éry Františka Thurzu (3. štvrtina 16. stor.) … a možno strielne boli v tejto ére len upravované a samotná ochodza bola vymurovaná za Kostku … Už sa v tom motám, tak radšej končím …
-
Nechcem tu moc múdrovať (aj tak sa mi iste darí tak pôsobiť), len som posledným obrázkom vyššie chcel naznačiť, že v rámci “chaosu” identifikácie jednotlivých fáz (mikrofáz) stavebného vývoja v tejto časti stredného hradu v priebehu 16. stor., ma prvotne “zaujalo” opakované konštatovanie (aj na stránke nášho združenia), že: “rondelová, delová veža získala podobu v prvej polovici 16. stor za panovania Mikuláša Kostku” … Môžbyť to tak aj bolo, ale s ohľadom na zrejmý fakt, že obmurovanie SZ bašty hrubým plášťom bolo posledným stavebným zásahom v tomto “kúte” stredného hradu, nadstavba hradby na severnej strane (druhé podlažie, dnes takmer bez zbytkov zrútené) ako súčasť vybudovania obytného traktu s prejazdom Peréniho brány, bola (možno o chlp) staršia než dostavba SZ bašty do dnešnej “tlstej” podoby … Ja len, že som v encyklopédii sl. hradov videl datovanie tohoto severného obyt. traktu do 2. pol. 16. stor.. a teda do thurzovskej éry (samozrejme samotné prerazenie Peréniho brány spadá do Kostkovej éry)…
-
bulsara, aké prerazenie brány? Od počiatku hradu bolo predpolie na tejto strane najnebezpečnejšie. Preto sú tu dve najväčšie bašty po stranách tej brány. Keby tam brána nebola, bašty nemuseli byť tak “odstrašujúce”. Na priloženej mape (cca rok 1800) ešte hrebeňová cesta nebola. Teda ešte ani Ďuro Thurzo po hrebeňovke nechodil, čo mi vadí, lebo pátram po “logistickom” spojení Bytče s Lietavou, ktoré muselo byť časté. A pasovalo by mi, že by na hrad letel s kočom (s ôsmimi deckami) už od Podhoria, odkiaľ je do hradu hrebeňovkou skoro po rovine. Na starej mape je vidieť, že hrebeňovka v jeho časoch neexistovala. Tá zaniknutá stena Peréniho bloku bola podľa mňa prvou severnou hradbou (preto to dodnes nevydržala). Kiniži pristavil ďaľšiu rovnobežnú a poriadnú, napojil ju na zosilnené rohové bašty. Čo je pevné, je Kinižiho.
-
naj, naj ty si hotová neriadená strela … :-D
O sebe si myslím, že občas “vypustím” až pridrzlé myšlienky na to, že som laik totálne najlaikovitejší, bez odborného vzdelania … Napriek tomu ale vždy vychádzam z odborných textov už publikovaných … a len vlastným špekulovaním občas dospejem do bodu, že logika odborníkov nie vždy zodpovedá mojej logike. Nemám za sebou roky vedeckého štúdia a výskumnej praxe v teréne, tak radšej vždy “v tom bode” stiahnem chvost (hoci niekedy veľmi pomaly :-) ) … Ale proste to, čo tu tak bohorovne vycapíš … a už si sa nedávno tiež predviedol …. to je fakt ako dopad asteroidu. Otázočka: máš prečítaných Gardavského, Bónu, Menclovú … ?
Možno zabŕdli do omylu oni a ty si ten ozajstný vizionár. V každom prípade, sánka mi spadla ……
Log in to reply.