-
Historické zábery hradu Lietava
-
A predsa len sem dám čosi, čo pôvodne malo byť obranou proti tvojmu prvému “asteroidu”, a čo vzápätí spôsobilo, že z “jozo” sa musel stať “bulsara” :-) …
Ja aj keď pri mudrovaní väčšinou sedím za stolom, niekedy “neortodoxne” zdvihnem zadok a poberiem sa “do prírody” … A keď som raz tak chystal porobiť zase dáke kraviny na papieri, “trošku” som si po tej prírode pochodil, aby som bol “hodnoverný” :-D … Terén sa možno vydaril, ale zbytok (nižšie na výseku) bez komentára …. Ty si tam niekde vymyslel cestu k hradu … Aj keby som ako vymýšľal, mňa by to nenapadlo … Slabo vymýšľam. Napravím to ? …
-
Jediné miesto na mini-pinčes som vtedy “objavil” tesne pod polygonálnym bastiónom … ale fakt len na mini …
-
Nemám proste guráž na “asteroidy” … Ja riešim len také “trochariny” :-) . Stále mi motá v hlave rébus, tak zľahka načatý šplechom o datovaní dostavby ochodze západnej hradby stredného hradu … Tým rébusom je usporiadanie poradia jednotlivých stavebných etáp, identifikovateľných na dnešných ruinách stredného hradu s ťažiskom na SZ baštu … Dlhá veta, nebude jediná. Ako “poučený” laik, pamätám si z múdrych textov, že ak samotné holé múry nič neprezrádzajú o svojom veku, hilfnúť by mali kamenárske arch. prvky (ak sú vôbec dáke) … K dispozícii tu máme (na Lietave) kopu jednoduchých kamenných ostení drobných otvorov (okien, prieduchov, strielní …). Jednoduchých v zmysle žiadnych okosení hrán na lícnej časti (exteriérovej). Z vnútornej strany sú identické aj s tými náročnejšími (s okosenými hranami v nadpraží a cca v 2/3 bočných hrán) … Pozrime sa na malú selekciu … (zdatní isto trafia, čo je odkiaľ). Akoby ich jedna mater mala :-) … Podľa múdrych textov časť z nich je v thurzovskom murive a časť (identifikovaná datovaním v múdrych textoch) v kostkovom murive … A teraz si skúsme podla tejto pomôcky zadefinovať, či bolo najprv vajce a až po ňom sliepka alebo ….. :-D
-
A pritom by riešenie bolo úplne triviálne … Úplne by mi stačilo, aby niekto od fachu (Mišo Š. či vyššie menovaný žijúci) povedal – tá tlstá ropucha plná kamenného tuku – tá severozápadná bašta bola dotvorená do dnešnej podoby v polovici, či v druhej polovici 16. storočia …. A už by som prestal, už by som nelepil obrázky v skicári a neohrabane nečmáral farebné čiary bez ladu a skladu … :-D
-
… kým tak bude, ak vôbec bude, budú laické špekulácie. Špekulácie o tom, prečo etapa “C” “patrí do prvej polovice 16. stor.”, a teda je “Kostkova” … Asi niet pochýb (okrem naj-a samozrejme), že “A” je Kinižiho. Špekulácie o tom, či to tyrkysové je zbytok zaklenutia a z ktorej fázy pochádza mi už nechýbajú …
Ako sa dá tušiť, suťový zával vo vnútri SZ-bašty je slušná “kopa” …
-
Jozef, v príspevku #403 sa pýtaš, či mám prečítaného Gardavského či Menclovú. Gardavského Dolný hrad som si na KPÚ v Žiline vypožičal ešte v roku 2005. Ale neber názory všetkých “renomovaných” hradológov ako evanjelium. To by sme my amatéri už nemali k hradom čo povedať? Možno v tom miš-maš čo tu produkujeme si radi, niekedy s úsmevom nájdu nejaké hrozienko. Aj oni koniec-koncov s nádejou čakajú na to, či Chobi v tých jamách nájde nejaké prekvapenie, aby si upresnili vedomosti. Ako príklad uvádzam text z Menclovej Hrad Lietava. To, čo ona popisuje ako cestu, predsa nie je pre mňa cesta. Je to chodník pre peších. Ja som kedysi tade išiel po štyroch. Ty sám (prikladám tvoj obrázok) si zastavil tie kone pred zrázom. Alebo som Menclovú nepochopil lebo ide o inú cestu? Na hrad sa vozili stovky ton kameňa. Predstavujem si ťažké fasungy s robustnými kolesami, zapriahnuté 4 kone. Na to treba stabilnú cestu. Množstvo vozov so sudami vína i vody, proviantom, drevom, dosť často koče a tisíce konských kopít s vojakmi. Keď si odmyslím v rôznych textoch donekonečna omieľaný balast o majiteľoch hradu a obyčajný situačný popis veží, bášt a hradieb, tak zistíš, že skutočný popis hradných konštrukcií buď majú hradológovia v šuflíku a koluje ako samizdat, alebo sa práve pre neistotu v postupe výstavby i prestavby hradu často nevyjadrujú. Tak teda, ako vidíš, ďaľšia cesta na hrad nám odpadla.
-
Ak by si čítal všetko, čo som tu ráčil za tie roky “vystreknúť” :-) (asi nadľudský výkon, nuž tvorivý som, ale iba na sprostosti), tak by si chápal, že všetko, čo napísali hlavy pomazané, si dosť dlho v hlave preplachujem cez svoje závity … Takže nikto, tobôž Menclová, nie je pre mňa dogmou. Na druhej strane sa nesnažím vyslovovať revolučné závery len pre to, že mi logika uznávaných historikov nesedí … Iste v tej brožúrke Menclovej sú sem tam nelogické hovadiny, ibaže niekedy mám pocit, že jej slovník mohol byť zle interprétovaný samotným prekladom … (cesta hore k priekopovej hradbe je hovadina ako Brno, sám som zliezol a nevyzeral som po tom pokuse vôbec dôstojne …) Ona sama nám žiaľ už dávno nemôže dopovedať, ako to vlastne myslela … Gardavský detto. Jedna jeho “vývojová varianta” hradu vyzerá rovnako šialene, ako tie tvoje nápady. (Bez urážky naj prosím.) Ja len tie tvoje revolučné dedukcie … Proste nevidím v murive nič (ani len jeden kamienok, či zrnko piesku :-) ) čo by tvoje hypotézy stavalo na reálny základ … Tvoja varianta o bránke pre peších vo VSB a súčasnej hlavnej bráne na opačnom konci … No jednoducho – máš “mierne” netradičné nápady …
Hrad stráži svoje tajomstvá a občas to vyzerá, že na všetko úsilie bádateľov, či “bádateľov” odpovedá len tým známym (vulgárnym) gestom ……. :-)
-
Cesta na hrad vyzerá ako vedľajší problém. Pritom najprv musela byť cesta, až potom hrad. Bez cesty nepríde investor (Balassa). Ak nebola hrebeňovka, ani prielomovka, zostáva mi prekutať to severné predpolie hradu. Šturec je vyšší a je naň cesta. Čo by som pre svoje zdravie neurobil? Ak prenesiem prechodenú trasu z GPS do obrázka, bude to zaujímavé aj na uverejnenie. Tu, na tomto svahu (pred bránou) predpokladám, že zmlátili Kostkovci Lúkáčiho niekedy v 1538-om, a ešte v rokoch cca 1920 to bol najatraktívnejší pasienok pre lietavcov. Na obrázkoch je severný svah s predpokladanou cestou.
-
Amen, vzdávam to citujúc samého seba:
“Prečo by mala byť história “iba trochu” komplikovaná, keď si ju sami môžeme poriadne skomplikovať
…”,a želám veľa triezvej mysle pri prechádzke prírodou …
-
Cesty, cesty, cesty, archeológovia majú vo vás resty. Nehľadá lesnú cestu, kto dá prednosť mestu.
-
Kravina na N-TÚ …
-
Bulsara, áno, tá pohľadnica kaplnky by mala byť z roku 1943, keďže je na zadnej strane poznámka. Vydavateľ ani fotograf nieje známy- je ceruzou napísane “Burgruine Lietava 28. 8. 1943” Samotné odfotografovanie muselo byť zrejme o pár mesiacov skôr a zrejme ide o privátnu fotografu. Ešte uverejňujem druhú pohľadnicu, rovnako datovanú. Myslím, že tu tiež nebola uverejnená.
PS: Komentáre mám k tejto téme podrobne preštudované, dobre sa to číta a podnecuje predstavivosť.
-
Vraciam sa ešte ku “Greischerovej” rytine Lietavy. Podľa mňa je to vzácny dokument z doby Kinižiho. Niekto si pomýlil 4-tku so 6-kou a miesto 1480 napísal rok 1680 k tej rytine. Ako sa omyly robia aj dnes: prikladám fotku Kováčikovej, (myslím, že z knihy Od Čachtíc po Strečno), na ktorej je zamenené Strečno od Bouttatsa za Lietavu. Na ďaľšej (to je z nejakého plagátu) to isté. Môžem uviesť i ďalšie. Niečo také sa stalo, myslím si, aj pred pár sto rokmi s touto “Greischerovou” rytinou. Greischer podľa staršej predlohy chcel vyriť Lietavu. Vyril ju v roku cca 1680 podľa predlohy z 15-eho storočia, čo ale neuviedol. A hlavolam bol na svete! A že pohľad na hrad je zo severu, dokazuje niekolko záchytných bodov. Myslím, že v bastione bola nejaká stena-strednica, ktorá ho delila, bol to možno pozostatok podpory preklenovacieho mostu poslednej – “gotickej” brány. Ďalšie “záchyty” sú i z okolia (cesta, Hrubá skala…to som ale písal v predchádzajúcom). Nízky bastion-múr tam isto bol od začiatku, lebo ten most predsa nevisel na lanách. V bastione sú otlačky po murovanej priečke.
P.S. Ak je na Kinižiho veži erb Kinižiho, to neznamená, že tú vežu aj postavil. Peréniho bránu nazval tak napríklad až thurzovský provízor pri písaní urbárov, pretože tá časť (volám to Peréniho blok) bola pridelená v rámci delby Perényi Istvánovi, ktorý mal za ženu Thurzovie Zuzanu. Kiniži bol velký priateľ Zápolyi Istvána, ten prevzal hrad po zomrelom Kinižovi. Jeho erbom sa pýšil i odstrašoval. On ho podľa mňa aj osadil na dokončovanú vežu.
-
[quote=naj]
Vraciam sa ešte ku “Greischerovej” rytine Lietavy. Podľa mňa je to vzácny dokument z doby Kinižiho. Niekto si pomýlil 4-tku so 6-kou a miesto 1480 napísal rok 1680 k tej rytine. [/quote]
Eszterházy Pál szerezte meg 1681-ben. A nádor udvari grafikusa (Greischer Mátyás)
- Esterházy Pál (nádor) gróf, birodalmi herceg (1635–1713): katona, Magyarország nádora
- Kedy sa Greischer narodil neviem, ale zomrel v roku 1712.
- Potom z prsta cucať musel si, ale necucal videl to, čo videl léta páně 1680.
-
Týmto príspevkom si stratil u mňa zbytok rešpektu :-( …, ale trápiť ťa to nemusí, v tejto krajine nájdeš svoje obecenstvo … Desím sa, že raz sa zmocnia výkladu histórie tvoje klony, to bude jazda smrti a zbytkom historického povedomia Slovákov funus … Súdruh Hranol je so svojimi “starými onými” úplný trochár … Naj, daj sa na politiku, brána ťa čaká dokorán ….
Log in to reply.