-
Historické zábery hradu Lietava
-
No a ešte, akými “zbraňami” narábaš, takými budeš … :-) Skúsil som sa na pár sekúnd naklonovať na tvoju vlnovú dĺžku – zadarilo sa a už sú mi tie (tvoje) mimozemské dimenzie jasnejšie … a toto som objavil, úplne výstižné, akoby z tvojej “dielne” vypadlo …
PS#1: “Onehdá” som skúsil dopyt na tvoj vek, nedal si, tak tipnem, viac ako 13 rokov ani náhodou … Trafil som? Myslím, že sa nemusím pýtať, s pomocou tvojej bohorovnosti to beriem ako tutovku …
PS#2: Dúfan, že ťa mojimi reakciami neurážam, však každý je dáky … :-)
-
Som už tretí týždeň na marótke a poväčšinou pozerám sci-fi filmy z posledných 20tich rokov až po to najnovšie…,ale z tejto strany témy ” historické zábery hradu lietava” som úplne vedľa! Asi sem preskočila stránka z paralelného vesmíru – alebo neviem. Ale vôbec netuším o čom sa tu už pojednáva.(Až na tú starú fotografiu- tá sa tam nejako pretlačila z našej dimenzie)
Ajo to “kvadříkové zdivo” je bežné aj dnes pokiaľ sa budova neokožuje a keďže nie každý vôbec na to má, tak budov z podobným “historickým LOOKom” pribúda… Sme bohatá krajina, mnohí nám môžu závidieť!
-
Sranda ako to tu stíchlo! To som bol až taký kritický?
-
Nový historický záber alebo rytina sa tu asi tak rýchlo neobjaví, ale historický popis je tiež prínos. Napr. Kavuljak píše:
„Bebkovcom patrí zásluha, že z Lietavy sa stala pevnosť a čiastočne i budova vhodná na bývanie. Myslím, že po Bebkovcoch nasledujúci hradní páni nepokračovali v diele zakladateľov… Z konštrukcie hradných múrov, vlastne ich zrúcanín, možno uzatvárať, že v druhej polovici 15. a v prvé desaťročia 16. stor.panovala stagnácia v stavebných prácach. Nepokojné časy, neistota vlastníctva, ale hlavne nedostatok pracovných rúk spôsobovaly túto stagnáciu. Nová éra v budovaní hradu nastala vtedy, keď Kostka dostal donáciu na hrad. On, najmä však po ňom nasledujúci zať, František Thurzo, sa pričinili o rozšírenie a prestavbu hradu. Prestavba bola potrebná nielen preto, že Kostka a Thurzo zariadili si v ňom stále bydlisko… Miesto dovtedajších, len pre ručné zbrane prispôsobených múrov, musely sa stavať nové silné bašty, … s rozšírenými strelnými otvormi.“
Tými nasledujúcimi pánmi boli (preskočím Kinižiho): Imrich, potom brat Štefan, a syn Ján Zápoľa, Kostka Mikuláš, na papieri aj Báthorovci. Okolo roku 1530 na hrade bolo 300 vojakov+osadenstva, ale dediny vyľudnené (ako píše Frant.Thurzo v liste 1556: „celé príslušenstvo tohto hradu malo iba 50 osadlostí, pri tom nikde nebolo nič, čo by k pohodliu hradu bolo zariadené, najvýš ak niektoré rybníky, ktoré však tiež veľké opravy vyžadujú…“).
Preto by som stagnáciu hradu posunul oproti Kavuljakovi, a to od roku 1490 (od Kinižiho) do roku 1560 (po Thurzu). Za týchto 70 rokov bol chaos v donáciach, vlastníctvo neurčité, niektorí bez nástupcov. Za takých okolností sa neinvestuje. Jediný Ján Zápoľa –syn mal pri zdedení hradu iba 12 rokov. Tento karierista neskôr vybrakoval a vyľudnil panstvo, pretože potreboval platiť žoldnierov proti cisárovi (s takýmito začína dlhová kríza). Pokiaľ za 70 rokov panovania Bebkovci založili takmer všetky dediny (jedna z nich Babkov nesie ich meno), 70 rokov (1490-1560) bolo ich decimovaním. Darmo, biblický cyklus 7 dobrých a 7 zlých rokov je nadčasový.
Ešte k Bebkovcom: čelo hradu Krásna hôrka je také isté ako lietavské za ich panovania. Vľavo podkovitá bašta, vpravo rondel bašta, medzi nimi kurtina, vtedy iste s bránou ako na Lietave. V ich časoch to bolo nízke, s jedným poschodím strielní na ručné zbrane, tak, ako na Geischerovej rytine Lietavy.
Strombus72, zapochyboval si, o čom sa tu píše. Začalo to prvým uverejnením tejto rytiny Jožom. Ja som sa toho chytil ako ryba na červíka, a tými cestami a mapami dokazujem, že do roku 1480 bol sever hradu aj čelo hradu. Takto písomne je to ale ťažkopádne. Vo vzduchu visia tisícky slov na vzájomné argementy. Nakoniec to vyrieši aj tak Ľubo Chobot pri odkrývaní závalov, ktorých je tam neúrekom.
-
NAJ, NAJ !
Vieš v čom robíš chybu? Ty sa moc utiekaš k tým starým rytinám! Ale mnohé ba priam väčšina je detsky schematická s absolútnym nedostatkom perpektívy(u mňa je to podobné!). Navyše už vidím ako nejaký “Rytec z povolania” pobehuje okolo Lietavy so skicárom v ruke! Trt makový ! Ak nejakú rytinu robil, najskôr to bolo z pamäti a tak to aj vyzerá !
-
Po tomto poslednom (naj-ovom) „výstrele z Auróry“… som obetoval pár minút dumania nad tým, ako to tento „asteroid“ s nickom „naj“ myslí … Záver – 3 možnosti:
- provokuje a baví sa …
- vedome ašpiruje na titul Mr. Bean či inšpektor Jacques Clouseau Obnovy
- berie to úplne vážne
Ad. 1 – Čo na to povedať? Iste, spôsoby zábavy niektorých indivíduí sú súce na diagnózu …
Ad. 2 – Koniec kastingu! Naj, máš to. Titul je tvoj. Na Obnove doteraz nemáš konkurenta v podiele sprostostí na jeden príspevok …
Ad. 3 – Ak táto varianta je správna, tak ma priam oblieva studený pot :-D … Tento spôsob prezentácie sprostostí, tobôž seriózne sa tváriacich, nehovoriac o modernej lákavej forme podania …= nebezpečné. Ale v podstate na dnešnú dobu vysoko životaschopné. Spojenie ľudskej sebavedomosti a hlúposti je kombinácia, ktorá sa dobre „predáva“, kde sa len človek obzrie. Naj tá politika by nebola v tvojom prípade márna … Pidlujú sa volebné programy. Ty tým partajám akoby si z neba spadol … Ic tam…
No tu na Obnove? Zatiaľ tu debata pôsobila viac-menej seriózne … Ale asi som to sem privolal. Ja som tu začal potiť „historické rébusy“ netušiac akú Godzillu zobudím :-D . Sypem si popol (nie len) na hlavu.
Naj – som z teba proste paf … Čítať vieš, počítačovo si nadštandardne gramotný a predsa z teba vychádzajú „torty“, akoby ich psíček s mačičkou uplácali … Chlape, ty máš v hlave dáky mixér, ktorý tie historické fakty a dáta bez milosti zmixujú … Pracne by sa to dalo ešte zrekonštruovať a zlepiť dokopy, aby to malo hlavu i pätu. Ale lepiť aspoň super-attakom a nie ľudskou (s)prostotou …. Značka „naj“ ešte pred pár piatkami mala dáky cveng. Neviem čo sa stalo …
Mal by som tu dáko k veci argumentovať? Nevidím zmysel. Chobi by mohol aj kamióny nálezov voziť z hradu, bolo by to zbytočné úsilie, keby sa k ich interpretácii mal monopolne dostať naj. Našťastie to nehrozí. „Len“ naj hrozí. Bez varovania, kedykoľvek tu na tejto téme … Naj, čo takto „potešiť“ aj iné hrady, nech sa tá „dávka“ trošku rozriedi … Takto monotónne „lietavsky“ to bolí …..
PS: No trebárs tú Krásnu Hôrku by si mohol ešte viac doraziť. Načal si ju teda pekne, až si ju takmer podrezal … Ale aj viac by sa dalo. Ty na to máš … Neviem, neviem, či by všetkých zopár profesionálnych historikov-hradológov nemalo vrátiť diplomy … V porovnaní s tvojim potenciálom by som na ich mieste o tom aspoň pouvažoval … :-D
-
Pre dobrý prehľad diania v okolí hradu sa ono udržiavalo ako pasienok. Prikladám obrázok, ako asi vyzeralo okolie Liethradu (v rámci daného rozlíšenia).
-
Neviem či tu táto staršia kresba je. Predávajú ju na http://www.antikvariatik.sk (B.Štiavnica).
-
Ešte podrobnosti:
Originál litografia Lietavského hradu z roku 1855 z knihy “Vágvöh, Vágvölgyi hét kép” od Csásár, vydal Szerelmei M. könyomd.Pestern, rozmer rytiny: 16,5 x 10,2 cm; Celkový rozmer: 30,5 x 26 cm.
-
Naj veľká škoda že tá kniha je už predaná pretože túto litografiu Lietavského hradu zháňam už dlho.
Nevieš o zdroji kde by sa dala naskenovať v slušnejšom väčšom rozlíšení ???
Možno by bolo dobré zistiť kto ju kúpil a jeho požiadať o sken litografie.
-
To je veru škoda. Ten litograf natlačil tých obrázkov viac, na nejaký ešte natrafíme. To vysoké bralo naľavo mám na 2 fotkách asi z r.1945. To je ale 100 rokov od tej litografickej. Veľmi zaujímavé miesto, keď prechádzam tade autom, cítim tam dobrú energiu, hoci v mojej predstave je to to bralo, na ktorom sa pri páde z neho zachránil lietavský farár pri vyčíňaní tatárov, keďže kostol nie je ďaleko. Pre zmenu – nemáš nejakú fotku z niektorého mlyna, ktoré tam (2) boli? Ten furman na litografii ide asi práve do toho dolného mlyna.
-
Možno by som len upresnil o čo vlastne ide.
Je to litografia z knihy od Császár Ferencz , Vágvölgyi hét tájkép,(Sedem krajiniek z Považia) vydaná Szerelmei(y) Miklós kőnyomd Pesten, (Pesten = v Pešti) v roku 1855
Jedná sa o sedem krajiniek z údolia Váhu, (Považia) od Thomasa Endera z roku 1845 so sprievodným slovom Császár Ferenca.
(Természet után rajzolva 1845-
ben. Magyarázó szöveggel kisérve Császár Ferencz által. Pest, 1855.) a ešte link na Endera
http://artcopy.atw.hu/?p=productsList&iCategory=29&PHPSESSID=d76a8c2e9992dfb95297befde799d13e
a ešte čosi, neviem, či poznáte
http://www.forumhistoriae.sk/main/texty_2_2010/lengyelova.pdf
-
Domáca “samozábava” funguje ako aktuálne sánkovanie na väčšine Slovenska, tak by som sem zase rád vstúpil so svojou “osvedčenou” “samomluvou” … No možno sa niekto chytí a pomôže – poradí …
Problémová kauza # 399 ( :-) ) = strielne na “múre nárekov” (počet, tvar, atď …)
-
Pán Gardavský sa venoval týmto partom hradu dosť precízne, takže prečítajme si niečo od neho o tom “spornom” múre…
-
Takže ešte raz otázka – aké, aký typ a koľko mohlo byť strielní na tomto, zo západu ohraničujúcom dolné nádvorie, múre? Relatívne hodnoverný obraz – vizuál spred vyše 200 rokov hovorí … Pravidelný “ozubený” rozpad koruny múru tiež “hovorí” … Ak by som sa držal (držím sa) interpretácie spôsobu rozpadu koruny, ako “kópírujúci” rozpad pôvodných otvorov v múre … počet odhadovaných otvorov sa dosť redukuje …
Log in to reply.