-
Historické zábery hradu Lietava
-
Viete niečo nové o tej lavici, existuje ešte ? lebo vpravo to vyzerá na lietavu.
-
Patronátna lavica z Lietavského kostola by mala byť v Považskom múzeu no zatiaľ mi to moji znami nepotvrdili tak hádaj ju nikto nespálil tak ako slávny lietavský obraz. Ano vpravo na lavici má byť vyobrazený lietavský hrad.
-
Naj
Som rád že si na mňa nezabudol !!! Pošli mi na mail aj v menšom rozlíšení nech mám predstavu čo máš !!!
Dočasne som spustil ukážku nášho archívu kde by som to publikoval samostatne pod menom autora :
http://www.hradlietava.estranky.sk/
Tento archív bude fungovať len 29 dní lebo som to vložil na takzvaný web na skúšku.
Ale aspoň budeš mať predstavu ako si to do budúcnosti predstavujem :-)
No to som zvedavý od ktorého suseda to máš :-)))
-
„Čím víc se něčím intenzivně zabýváte, tím víc vidíte, jak tzv. „jasné věci“ vůbec jasné a jednoduché nejsou. Na jedné straně se s přibývajícím množstvím poznatků před člověkem otevírá i více otázek. Na straně druhé ale dochází k modifikaci obrazu dané problematiky." –Tomáš Durdík– (dík antiK za odkaz)
Jo jó, je to tak, len som v rozpakoch, či sa "niečim" nezaoberám doteraz dostatočne intenzívne alebo som (naopak) s tou "modifikáciou obrazu" nezašiel už príliš ďaleko :-O …
-
tá lavica sa mi páči
-
Možno je to zobrazenie len ďalším sklíčkom do zahmlenej (či zahmlievajúcej) zbierky "historických obrázkov" lietavského hradu … Ale takto s pasujúcou fotografiou (alebo len zdanlivo pasujúcou) sa môžu vypustiť hrádze nových vizuálnych predstáv a špekulácii … :-) Áno s týmto JZ pohľadom ten starý obrázok veľmi pekne pasuje. A ak stotožníme to naivné zobrazenie "mierne" komplikovanejšieho tvaru strechy tej vežičky naľavo s tou trojstupňovou renesančnou eiffelovkou na "mojom" prapôvodnom historickom obrázku hradu od S (tu vyššie) na SZ-bašte stredného hradu, tak by sme mohli začať špekulovať o revolučnom bonuse z tohoto obrázku na lavici … Ako vidno nižšie, napadá ma analógia s renesančne zdobivou poloobľúčikovou atikovitou "koncovkou" spojovacej hradby na Strečne, ktorá, pravdu povediac, by mi zo všetkých tých už niekedy prisnených i aktuálnych halucinácií pasovala najsamlepšie … tak zgruntu "františkothurzovsky" a **** jeho, normálne ma to v tomto okamihu mrzí, že sa v halucinovaní držím niekedy moc pri zemi …. :-) Ale iste, nič zaručene isté ani "z tej lavice" v tomto zmysle nie je …
-
ta lavica je ozaj pekna
-
"Ale takto s pasujúcou fotografiou (alebo len zdanlivo pasujúcou) sa môžu vypustiť hrádze nových vizuálnych predstáv a špekulácii …" , som napísal … a Jaro možno neuveríš, ale ako prvá "pasujúca" hradná strana ma napadla táto tvoja (ex-moja hehe) "alternatíva", ale však hrozba "ega" … Potlačím s radosťou ego a s prevahou pár % sa prikláňam na "tvoju" prvú JZ-alternatívu … :-) Mne sa proste páčia strečnianske oblúčiky na kinižiho hradbe …Ďokazy "in situ" nie sú, ale čo vieme, možno ešte dáka ďalšia "lavica" vystrelí. Aj na túto alternatívu sa dá v tej mojej "nekonečnej" rozbrblanej blbosti kedykoľvek v PC prejsť … takže pocit totálnej absolútnej márnosti je ešte stále za dverami (nevstúpila dnu) ….
-
Všimli ste si, že do roku 1950 sa na hrad chodilo len v ancuku? Dokonca s kravatou, ženy v kostýme, alebo iných sviatočných šatách (teda, aspoň na Lietavský hrad). Potom (až do r.2000) už išlo všetko dolu vodou.
-
Trojdňový boj s tvarom strechy uviazol na pozičnom ostreľovaní … Straty = 1/5 gumy …
-
Až na ten polygonál a hodiny (?) (a možno ani ten polygonál by nebol na závadu) celkom pekný a vhodný kúsok tej hornej polky z toho bavoráka (tiež 16. stor.) na tú už "hotovú" spodnú tretinu predstavy lietavskej strešnej eiffelovky …
-
Polkruhový bolverk Lietavského hradu je jeho najcharakteristickejším (máme dlhšie slová ako Nemci) stavebným prvkom. Jeho 30 m vysoká stena u mňa vždy vzbudzovala údiv (donjon je proti nemu 20 m prcek). Ako by som rád potriasol ruku tomu staviteľovi. Oblúk si nemôhol na zem nakresliť, ale líce steny viedol cieľavedome a presne. Ináč nie je to polkruh, je to približne časť archimedovej špirály (zmenšujúci sa polomer krivosti pozdĺž krivky). Zodpovednosť a odvaha bola súčasťou jeho remeselnej zručnosti. Za tie sa musí aj dobre zaplatiť. Kto ho naverboval? Vôbec, ten nápad to tak genialne postaviť. Veď všetko ostatné je postavené na zarovnanej skale. Zarovnať do roviny sadaciu plochu bolverku môhol nanajvýš u najspodnejšej časti pôdorysu. Na obe strany potom možno zatesávali stupne. Nebyť tam ale ten skalný drúk (falus – preto to miesto vyhľadávala Lada) vysoký 15 m, nestavali by tam to múrisko. Ten drúk poisťuje múr proti nebodaj-nému posunutiu, veď gravitácia sa s tým bolverkom mocuje už 500 rokov a nedarí sa jej. Geologicko-statický posudok tiež nebol, lebo Dionýz Štúr začal skúmať skaly až o 350 rokov neskôr. Keď som bol malý, tak som bol dlho tej mienky, že tá zlepencová skala pod celým hradom je betón.
Z hľadiska obrany majú zmysel len tie tri dolné delostrelecké strielne. Keď to stavali, musel pán hradu už naháňať delolejárov, zvyčajne zvonolejárov. U nás sa na také novinky nabiehalo po roku 1450. Zaviedol aj výrobu pušného prachu na hrade. To vyžadovalo produkciu dreveného uhlia, po ktorej sú v chotári L.Svinnej aspoň tri miesta, kde sa to robilo. Umelo vytvorené plošiny (nápadne nahrnutá zemina vo svahu) ešte dnes poskytujú čiernu, zauhlenú hlinu do kvetináčov. Jedna väčšia plošina je v doline Uhliská, druhá menšia, priamo oproti hradu v kopci Skalky (ľudia kopec volajú Košariská, Skalkami je len na mapách). Dreveným uhlím kúrili občas aj v panských izbách, preto chlapi v dedine mali pri milieroch o robotu postarané. Hromadná výroba šindľov tu tiež prosperovala.
Vrchné dva rady strielní mali hlavnú funkciu púšťanie svetla a vzduchu do bolverku, pretože občas tam spali desiatky vojakov. Z týchto 30-tich okien nebolo na koho strieľať, cez priepasť pred nimi sa útok na hrad nedal viesť, zvlášť, keď na tej strane hradu boli všetky prevéty. Nakoniec, v prípade útoku je strielňou každé okno.
Základné podlažie s hrúbkou múru vyše dvoch metrov je v protiklade s hrozivo tenkým murivom tretieho podlažia. Tam sa už medzi dva lícne kamene dá vložiť takmer len štrk. Toto podlažie už ani nebolo treba. Doplnili ho kvôli proporcii vzhľadom na palác. Fero Thurzo mal cibrený vkus v Padove, Viedni, Budíne i Nitre – čo môhol tak dopĺňal na svoj obraz. Aj tak ma napadá sarkastická myšlienka, že podlažie malo slúžiť ako zdroj kameňov, ktorými v núdzi hádzali na nepriateľa.
Pokus červenými pálenými tehlami zablendovať okná poukazuje na to, že po roku 1700 sa snažili v miestnostiach uschované veci ešte chrániť.
Teda jeho výnimočnosť je nielen v jeho výške, ale aj osadení do terénu, perfektnej murárskej práci na lícnej strane, nepravidelnej krivke steny, harmonickom rozmiestnení strielní a okien podlaží. Udeľujem mu max karmu. -
Ty si naj hotový literát … ako som sa do toho pekne začítal … A máš pravdu v jednom (nielen) … Hrad so svojim telom do svojho okolia bombasticky "napína svaly" … Múriská vežiská, baštiská … "nedobytná ozruta" akej široko-ďaleko niet páru … Keď sa ale človek dlhšie zamýšľa (špekuluje), pomeriava, kreslí schémy, cibrinkuje s uhlomerom a po tom, či predtým, si niečo prečíta o vojenskej histórii, tak mu niektoré "v kameni" vymurované ozrutné obranné hmoty hradné priopadajú, ako nezmyselné plýtvanie prácou a materiálom … :-)
Tak napríklad – balistický dostrel palných zbraní v 16. stor. versus fortifikačné hradné prvky … Názorný príklad – "rondelova veža" alias SZ bašta stredného hradu … Tak nám ju Kiniži vystaval a kľúčovými strielňami obdaril, aby s tými hákovnicami a menšími "kusmi" aspoň kurtiny "pokryl"…. A potom nám v jednej fáze niekto nadstaval horné podlažie, vybaviac ho 4 strielňami s ledva cca 40 cm šírkou otvoru v ostení a značne nízkym stupňom sklonu sokla, aby nám vzápätí ten istý (?) v ďalšej fáze (či mikrofáze) obmuroval celú baštu obrovskou plentou, zrušiac tak väčšinu pôvodných strielní a ponechajúc pre praktické použitie voči bezprostrednému okoliu 3 spodné flankovacie strielne … Načo tá plenta, keď sama bašta možno súčasne (ak už nestála predtým) skončila za hradbou dolného severného nádvoria …? Čo z tých horných 4 strielni strelec videl? Iste "do krajiny" videl, ale pri účinnom dostrele z pevnostnej muškety s hladkou hlavňou cca 250 – 300 m a malého dela do 500 m … Nič väčšie tam "nenandali" … Svah od bašty klesá (miestami dosť prudko) všetkými bránenými smermi … Ledva hornú časť ochodze hradby dolného nádvoria mohli guľou "pokryť" … a iste jednou z nich "pokryli" dolné nádvorie s prvou bránou … Na to ale nemuseli "ocápať" pôvodnú baštu tou masou kubíkov muriva … "Napínanie svalov", nič viac … :-) Ažeby to všetko len pre poriadny "základ" toho košatého krovu nad ňou?
-
A je to … :-D
-
Na košaté krovy horného hradu i baštičku nad WC treba ďalšie plochy papiera + novú dávku fantazmagórie. Taktiež zopár retuší a opráv v blikajúcej kovovo-plastovej búdke pod stolom, do ktorej treba nejako napchať tie desaťtisíce dotykov ceruzy a papiera v podobe núl a jedničiek … Na to treba čas, chuť a technickú pomoc. Ničoho z toho sa mi aktuálne nedostáva, takže bude i prestávka v miestnom zahlieňovaní témy o skutočných historických oných … Na rozlúčku jedna staronová (primitívna) fotokoláž …
Log in to reply.