-
Historické zábery hradu Lietava
-
Vladislav II Jagelonský musel už v r.1490 zrušiť daň z komína. Zrejme komínová technika je stará ako je aj ľudstvo. Ináč, na tvojom obraze Jožo (čo mi visí na stene) som napočítal aspoň 10 komínov. Tie samozrejme "obsluhovali" kachle pre teplo. Ale kuchyne a pece na chlieb azda nemôžeme odsúdiť až do 19.storočia len na použitie sopúchov a digestorov (odsáv.nádstavcov). Digestor je v tých čiernych kuchyniach vždy vidieť, ale komín (ak je) je skrytý. Nevidieť ho už z podstaty veci. Preto všetky pohľady na "čierne kuchyne" spred 400 rokov nemusia byť príkladom bezkomínového riešenia. Digestor je povinná výbava aj v dnešných nerezových, elektrifikovaných kuchyniach. Dymník (digestor) v strednom hrade Lietavy vyzerá bez dechtových zvyškov, má dokonca omietku, nebodaj vedenú ako renesančnú, ako sa to zvykne povedať na hociakú omietku (viď obr.dole). Mýli ma aj tu vpredu v diskusii umiestnený pôdorys od Bukovinského, že v podkove veži bola kuchyňa (viď obr.dole). Aký máš Jožo na to názor?
-
"Ale kuchyne a pece na chlieb azda nemôžeme odsúdiť až do 19.storočia len na použitie sopúchov a digestorov (odsáv.nádstavcov). Digestor je v tých čiernych kuchyniach vždy vidieť, ale komín (ak je) je skrytý. Nevidieť ho už z podstaty veci. Preto všetky pohľady na "čierne kuchyne" spred 400 rokov nemusia byť príkladom bezkomínového riešenia."
– Nerozumiem. Normálne nerozumiem, čo sa chcelo povedať … (Ak aspoň aspoň trošku tuším, tak veža s kuchyňou na Jindřichovom Hradci mala "iba" 4 komíny pre tú "černou kuchyni"…)
"Dymník (digestor) v strednom hrade Lietavy vyzerá bez dechtových zvyškov, má dokonca omietku, nebodaj vedenú ako renesančnú, ako sa to zvykne povedať na hociakú omietku (viď obr.dole)."
– Má omietku, no a čo ako? Omietku malo všetko … Omietku na "dýmniku" v hornej časti ani na tej fotke už nevidno, lebo bola (už vtedy) v prdeli …
"Mýli ma aj tu vpredu v diskusii umiestnený pôdorys od Bukovinského, že v podkove veži bola kuchyňa (viď obr.dole). Aký máš Jožo na to názor?"
– Vôbec neviem, kto to bol, poznám len jeho pôdorys a dáke jeho fotky (?) … Keď povedal (napísal), že tam a tam bolo to a to … tak to nie je nič viac, než len jeho názor … Aj dnes prehodnocujeme svoje vlastné nápady … :-D
-
[quote=jozo]
Ešte jedna poznámka ku kuchynským oknám na Lietave … V jednom z projektov na tento rok bolo písané čosi o tom, že tie 2 okná osvetľujúce kuchyňu boli neskôr (v súvislosti so zriadením kuchyne …(?)) zamurované. Myslím si, že je to hlúposť. Tie okná vôbec neboli na prekážku funkčnému fungovaniu kuchyne v tom priestore na 1. podlaží, tobôž fungovaniu dýmnika na odvod spalín …
[/quote]
Súhlasím, že takto napísané to je prinajmenšom divné, iba by som sa možno spýtal ako to mysleli.
Jozef o osvetlení kuchýň prirodzeným svetlom, (oknami + prívod vzduchu) by som si veľké ilúzie nerobil. Veľakrát to bolo iba menšie okénečko + dvere, samozrejme záviselo to od veľkosti čiernej kuchyne a dispozícii v objekte.
Jozefovi rozumiem, naj – aj keď sa veľmi snažím, tebe nerozumiem. Sopúch, komínové teleso, či ako to nazvať slúži ako dymovod + nech je po tvojom aj ako digestor.
Okrem komínových telies na ovod dymu z vykurovacích telies sa na hradoch vyskytovali aj prieduchy, komíny (digestory) na odvod spalín pri streľbe z kanónov, či ručných zbraní a tie prieduchy až tak neznečisťovali.
Inak tá kuchyňa v Jindřichovom Hradci je zaujímavá aj zo statického hľadiska, na vrchole klenby zrejme postavený riadny komín. Predpokladám, že aj na Lietave, ak sa tam piekol aj chlieb boli minimálne 2 komíny a súhlasím aj s tým, že to bolo na poschodí. Príklad, Jozef asi pozná, krčma bývalí Veľkí františkáni v Blave, dosť veľká čierna kuchyňa na poschodí, osvetlenie nič moc, jedno okno cca 1x1m druhé do svetlíka polovičné, dvoje dvere.
Čierna kuchyňa podobná tej v Moravskej Třebovej bola aj na Füzéri, (treba si domyslieť nejaké murované telesá ako v Jind. Hradci a odmyslieť betón).
Typický mohutný sopúch, (komín) čiernej kuchyne na jednom z Kinižiho hradov Doba – Somló vára. -
Len klídek (ako ma naučil Rado z MT). Pečenie chleba nie je ako variť guláš v kotlíku na trojnožke. Ba i barana upečiem na pasienku za dvorom. Na chleba potrebujem ale veľmi (veľmi) vyhriatú pec. Pre viac chlebov naraz (na hrade bývalo aj 300 vojakov) zrejme aj 2-3 pece vedľa seba. Bol som pri pečení chleba v "murovanom" sporáku, také pečenie vo veľkom prebiehalo na dedinách ešte v 50-tych rokoch minul.storočia. Keď v peci dohára drevo, žeravé uhlíky sa odhrnú dozadu ohreblom aby nezavadzali. Už takmer nečadia. Trochu sa rovné dno pece zametie. Na tak pripravené horúce dno sa zošupnú z drevenej lopaty bochníky cesta, predtým nakysnutého v slameničkách. Treba na to šikovné pohyby- potom sa už tá kôpka nedá hýbať. Už sa nekúri, pečie sa zo stávajúcim teplom v hmote pece. No a tu sme v prvej pointe. Podľa mňa sa pec nedá vyhriať bez ťahu komína. Ak by som dostal otázku, že ako piekli v "predkomínovom" veku, nuž bych povedal, že jedli posúchy z kovovej (kamennej) platne nad ohňom. Samozrejme počiatky pecí boli biedne (viď Curia Vitkov http://www.curiavitkov.cz/clanek23.html). Ale i tie chleby boli biedne. Ja mám pred očami fajnovú rodinu František Thurzo a syn. Mali vyberané oblečenie, komnaty, šperky a hlavne jedlo a pitie. K Tokajskému vínu (palatín ho mal najviac, veď tam mal hrad) jedol chutný chlieb z kvalitnej pekárne. Na tom nemal dôvod šetriť. A druhá pointa: Ten dymník bol asi bez dymu. Bola tam len pec, kuchyňa nie. Pec potrebuje ťah do komína. Sme v roku 1600. Cez ten dymník boli vedené aspoň 2 (drevené) komíny. Po čase sa môhli vymeniť ako žiarovka v lampe. Ja o oknách vôbec nedebatujem, tie sú nepodstatné. A tie pece (jedna pec) museli byť v suteréne. Nosil niekto z vás kopu dreva na poschodie? A chodilo by panstvo suterénom? Ale nehovorím, že mám úplnú pravdu, bohvie na čo natrafím.
-
Nechcel som zabiehať do detailov, lebo Lietavu až tak nepoznám. Čierne kuchyne predsa o čosi lepšie, aj pece dostatočne na to, aby som mohol povedať, že tvoje pointy sú na …….
-
Z predbežných výsledkov archeolog. výskumu v minulom roku (Peter Bednár – Lucia Križková – Mário Bielich – Michal Šimkovic) :
"2. etapa: priestor tzv. pekárne
Sonda 10 bola umiestnená južne od piatej brány, v severozápadnej časti priestoru, ktorý spájal hlavnú vežu s Kinižiho palácom. Podľa fotodokumentácie zo 70. rokov 20. stor. na tom mieste stála pec, ktorej murovaný dymník je ešte zachytený na fotografiách. Býva označovaný ako pekáreň pri piatej bráne. Tento priestor býva na väčšine pôdorysných plánov zachytávaný ako nečlenený. Z pôdorysnej dispozície i konfigurácie terénu je zrejme, že tu existovali konštrukcie, ktoré ho členili.
Priestor (600 x 650 cm) bol skúmaný v mesiaci máj 2011. Priestor bol rozčlenený na 6 sektorov. V sektore A sme rozšírili sondu 8, ktorá bola začatá v roku 2010 PhDr. P. Bednárom. V sektoroch A a B, ktoré sa nachádzajú v západnej časti pekárne, sme skúmali priestor až po skalné podložie. V sektore A sme zachytili silnú deštrukčnú vrstvu (k 4), ktorá obsahovala veľké množstvo novovekej keramiky a zvieracích kostí. Pod ňou sa nachádza maltová vrstva (k 8), ktorá dokladá využívanie objektu pekárne ako stavebného priestoru. Podlaha bola pravdepodobne hlinitá (k 11) a nachádzala sa priamo pod maltovou vrstvou. V tomto období v prvej polovici 16. storočia, bol objekt využívaný na hospodárske účely (pekáreň). Pod vrstvou z prvej polovice 16. storočia sme identifikovali žltú pieskovú vrstvu, s ktorou súvisí aj múr 100 cm široký múr, identifikovaný v smere V – Z. Ide pravdepodobne o prestavby severného paláca z obdobia Pavla Kinižiho (1474 – 1494). Bližšie Viacej o datovaní múru a situácie povedia až keramické nálezy, ktoré budú postupne spracované. Vedľa tohto múru sme identifikovali zvyšky ďalšieho múru v smere V – Z, ktorý je položený priamo na skalu. Múr je evidentne starší ako druhá polovica 15. storočia. V sektore F v juhovýchodnej časti pekárne sme zachytili väčšie množstvo prehorených travertínových kameňov a s rovnakým materiálom sa stretávame aj za južnou stenou pekárne v priestore koridoru. V juhovýchodnom rohu pekárne sa nachádzalo schodisko do 1 podlažia stavebného objektu. Na východnej strane pekárne vystupuje kamenné podložie do interiéru miestnosti. Nálezový fond pekárne je veľmi bohatý tvorí ho hlavne keramika, zvieracie kosti a drobné predmety (minca, sklo, drobné bronzové a železné predmety)."V projekte zásahov na rok 2012 sa (tiež) píše:
"Objekt hradnej pekárne – kuchyne sa nachádza ako vstupný objekt do
stredného hradu a je napojený na piatu bránu hradu ktorá je objektom z ktorého sa
v minulosti dalo dostať do dvoch častí hradného areálu. V južnej časti brány bol
vstup do stredného hradu cez pekáreň – kuchyňu a vo východnej časti brány bol
vstup na drevený most ktorý bol komunikáciou s horným hradom (Thurzovým
palácom). Objekt pekárne – kuchyne je stavebne datovaný pred rokom 1512 kedy
bola medzi pekárňou – kuchyňou a hlavnou vežou postavená piata brána hradu. …… Je pravdepodobné že dymník bol vstavaný do objektu v neskoršom období a tak boli okenné otvory
v dymníku zamurované ako na západnej tak aj severnej strane. "Nechcem tu teraz polemizovať s týmito konštatovaniami (názormi) … O oknách som už čosi, … že …?
A pre naja a jeho úvahy "zopár" pictures s tou referenčnou kuchyňou vo veži na Jindřihovom Hradci (ktorému už robíme neplatenú reklamu, ale prečo nie … mať takú architektúru na Slovensku, prsty by som si lízal …)
-
Pre naja Bukovinského dielo v lepšom podaní …
-
Pred niekoľkými "storočiami" som tu spriadal takéto niečo:
"Ešte k tej "kadibudke" či "holubníku" … (MS radšej nečítaj) …Jednotlivé detaily orig. kresby by som neposudzoval ako striktne nepriestrelné. Na detailoch vidno, že to nekreslil macher typu trebárs Willenberga … Tá laickosť je do očí bijúca na mnohých iných veciach a ja ju tak beriem. Viem, čo tým chcel autor povedať (laická ruka rada niektoré veci zveličí a iné potlačí – presne podľa návodu mysle = čo vnímam silne na to sa sústredím a čo nie, to buď potlačím alebo ignorujem). V tomto smere uvažovanie si to ja (laik) interpretujem tak, že dáka fyzická hmota zaujala autora na tom mieste nad severnou hradbou natoľko, že potlačila – pretlačila tú hmotu na papier v podobe, ktorá je neprehliadnuteľná … Otázkou špekulácie je, či laická kresliarska ruka to vďaka úrovni kreslenia podala nepravdivo alebo skreslene … Ten "holubník" ozaj vyzerá neprirodzene voči hmote hradby (akoby mal balancovať na hornej hrane hradby) bez zdanlivého previazania s ňou … Logika spájať to s telesom orlovej brány mi pripadne ešte viac úchylná … Logicky ale vnímam to "neznáme teleso" so špicatou strieškou a zdanlivo jedným zobrazeným okienkom ako potenciálne možnú strážnu vežičku na jednom zo (prvom od východnej strany) zalomení hradby na tomto mieste smerom k orlovej bráne. Ak si odmyslím polygonálny bastión, ktorý je zo zobrazenej hmoty hradu najmladší, tak na tom SZ-úseku hradby predhradia dáky pozorovací bod je – mohol byť – užitočný, a teda stojaci. Neriešim, či v priestore napojenia polygonáča na hradbu predhradia nebol v 16. stor. dáky flankovací predchodca. O tom nemám ani páru. Nemusel byť. Mohol byť. Až raz možno archeológovia povedia … bude jasno … "
MS ma vtedy "posunul" do poznania, že "búdka" na severnej hradbe je blbosť … Že ma táto "búdka" ešte potrápi som vtedy len ako-tak tušil … Cez Vianoce-nový rok, keď som sa dostal až tam po Orlovu bránu som "riešil" už len, či to čudo so špicatou strechou a tým špicom-tyčou na vrchole (ktorého účel okrem dekoratívneho mi všeobecne uniká – hromozvody vtedy ešte "neboli v móde") je niečo ako vikier, alebo dáka manzardová búda na rozšírenie podkrovných priestorov … :-) V prvej fáze bol z toho teda (u mňa) vikier. No vikier len na severnú stranu? V rámci "renesančnej" súmernosti – vikier precházal v celku hmotou krovu strechy aj na južnú stranu … Potom ale ďalšie problémy – na tej orig. kresbe je výška strechy "vikiera" zdanlivo vyššia než strecha samotnej budovy brány + potom logicky 2 tyče v špici strechy vikiera (na S a J konci) + základný problém – dostatočná výška strechy vikiera a šírka samotného telesa vikiera s ohľadom na extrémne malú (úzku) šírku telesa brány … Skončilo to pri gume a inej variante. Táto iná zostala a prešla pod fixative-sprejom.
Tento týždeň mi chobi poslal doposiaľ v najväčšom rozlíšení tú unikátnu kresbu hradu od severu … Veľká vďaka mu za to. Odvrátenou stranou tohto pravzácneho prírastku "do zbierky" je nový plameň pochybností o "konečnom riešení kadibúdkovej otázky" na Orlovej bráne … A priznám sa, že ma opäť máta aj varianta "búdky" na severnej hradbe …. :-D Ale máta ma aj pôvodne nakreslená vikierová alternatíva …
Ešte k tej samotnej originálnej kresbe … Vyzerá to tak, že autor najprv uhľom (dákou pseudo ceruzou?)
nakreslil obrázok hradu. Dokonca aj s pokusom o plasticitu tieňovaním … No a na záver perom (brkom?) tušom (atramentom?) obtiahol kontúry a pre neho dôležité detaily … Že si dal občas záležať na presnosti vidno na SZ-"rondelovej" delovej bašte (ten ozdobný rímsovitý pás), hoci pri kolorovaní ho prehliadol … Niekde ale už presný nebol – napríklad pás okien na podstrešnom podlaží (dnes už takmer totálne rozpadnutom) traktu s Peréniho bránou odignoroval … Neviem, ako ten rubový nápis treba interprétovať, ale akoby autor kresby reálne hrad nevidel a "robil" ho podľa podkladov (?) …
-
Neviem dôvod, prečo Bukovinský situoval tú kuchyňu do Podkovy. Ale ja si myslím skoro to isté, čo on, snažím sa myslieť ako pán hradu. Vadilo by mi, že čeľaď cpe do stredného hradu kopy mäsa, zeleniny, zemiakov, múky. Vôňa kyslej kapusty, dymu a pečeného mäsa sa môže niekedy považovať aj za smrad. Tak, ako na hlavný dvor nepostavím maštale a ponechám ich niekde pred PerényiBránou, tak by som aj metráky proviantu a dreva odklonil trochu nabok. Ten blok s PerényiBránou, si myslím, že obsahoval kuchyňu. Bol komunikačne spojený s PodkoVežou, kde môhla byť jedáleň. Viem si jú predstaviť na podlaží, pod tým klenutým (zaklenutým?) stropom, ktorého zbytky tam sú. Pod takým stropom môže byť len jedáleň, alebo kaplnka (kaplnku tam naznačil myslím Konyoky). V tej Podkoveži si neviem predstaviť dymník, ani komín, samozrejme okrem vrchného podlažia. Viem si predstaviť, že v prízemí bola „mraznica“, lebo teplo cez 2 metrové múry nemalo v lete šancu. A je to severná strana. Ideálne miesto pre mäso, ryby a ľad. Inde na tomto hrade sa to nedá skladovať. Na opačnom konci PerényiBloku– v pivnici RondelBašty – bol ďaľší sklad (kapusty?). Víno môhlo byť v suteréne KinižVeže. V strednom hrade, v „pekárni“ , môhla byť pekáreň s kuchynkou pre panstvo a návštevy. Keď sa „dovalilo“ 8 detí palatína, zvláštne gurmánske priania sa uskutočňovali tam, mimo hlavnej kuchyne. Isto honosné, príjemné miesto aj na najedenie. Preto sa tu ani nenajdú haldy zuholnatených a dechtových zbytkov, tie sa nájdu až pod PerényiBlokom, naľavo od PerényiBrány. Ten „koridor“ od „pekárne“ ku KinižVeži slúžil len na donášku vína, nazval by som ho Vínna cesta. Píšem to preto, že veľa zostalo nedopovedané o kuchyni, pekárni, jedálni..
-
5. brána …
-
Ešte sa vraciam k historickým rytinám Greischera a Nypoorta. Preštudoval som si iné rytiny a nikde som nenašiel nejaký väčší rozpor medzi „predpokladanou“ stavebnou realitou a jej znázornením v rytine. Skrátka: rytinám sa dá veriť. Lietava je doteraz akási výnimka: budovy hradu na týchto dvoch rytinách „neštimujú“ s predpokladom. A ten „predpoklad“ je časové nastavenie ich vzniku – cca rok 1680. Noví a ďaľší autori tento rok k rytinám priraďujú. Pritom, už 50 rokov predtým (1630) bol hrad stavebne zavŕšený v inej dispozícii. V takej, v akej ho poznáme dnes. Na oboch rytinách je však niečo úplne iné a zastaralé. Pritom oba rytci naozaj žili v „predpokladanej“ dobe (1680).
Matthias Greischer (1659-1712) pripravil pre knieža (a už palatína) Pavla Esterházyho (1635-1713) v roku 1688 až 73 rytín, znázorňujúcich 53 hradov, zámkov, kostolov i dedín v ktorých mal Pavel majetky (tzv. Greischer-séria, jej časť s Lietavou je dole na obrázku).
Kniežaťu zrejme nestačilo, že 20 rokov predtým (1670) mu rytec Tobias Sadler (Sattler) vypracoval v medi vyrytý rodostrom (105×75 cm, čo je poriadna tabuľa), kde pod medajlónmi členov rodiny je 49 pohľadov miest v ktorých mali Esterházyovci majetky (Forchtenstein, Eisenstadt, Deutschkreutz, Lackenbach, Kittsee, Landsee, Lockenhaus, Galánta, Biccse, Lindva, Varano, Belatincz, Koppány, Devecser, Pápa, Végles, Simontornya, Ugod, Hegyesd, Várda, Schintau (Sempte), Kapos, Kalastrom, Gesztes, Letava, Csobánc, Beczkó, Sáros, Tata (Totis), Ozora, Berencz, Léva (Lewentz), Tamási, Teplitz, Buják, Szádvár, Rozgony….). Škoda, že som zatiaľ tento rodostrom nezískal vo väčšom rozlíšení. Prikladám iba snímku z webu: http://wwwg.uni-klu.ac.at/kultdoku/kataloge/56/html/3812.htm.
Z „greischer-série“ 73 rytín z roku 1688 predpokladám, že Greischer vypracoval asi polovicu. Na pomoc si totiž prizval rytca Jacoba Hoffmanna. Matthias bol človek veľmi zaneprázdnený, pre Esterházyho začal pracovať iba 21 ročný v Kissmártone (Eisenstadt). Narodil sa v Slovinsku (Slovinci ho považujú za svojho), ale celý život potom prežil vo (pri) Viedni (Rakúšania ho považujú za svojho), zomrel v Budapešti.
Pavol Esterházy mal ešte jednu zaujímavosť: v jeho zbierkach z hradu Forchtenstein (Fraknó) je velký „vojenský“ kufor (122x85x88 cm), ktorý má na všetkých plochách olejomalby jeho (nie všetkých) hradov. Je tam Strečno a Bytča až 2x – pohľad z východu a západu . Lietava, ak bola, tak na vrchnej strane veka, tam sú ale obrázky prakticky zničené. Pretože kufor nemaľoval Greischer, nemajú múzejníci jasno, či maliar kufra vychádzal z „Greischer-série“, alebo naopak, Graischerovi slúžili obrázky z kufra ako predloha pre jeho „sériu“. Vraj to nie je možné zistiť. Je tu stále možnosť, že Greischer „opajcnul“ vyše 100 rokov starý pohľad na Lietavu z toho kufra. To by som musel ale preskúmať ten dekeľ kufra.
Inou predlohou mu môhol byť ten spomínaný rodokmeň kniežaťa od Sadlera, kde má byť vyrytých do 40 Esterházyovských hradov.
Tomu Pavlovi (de Galanta) netreba toľké hrady závidieť. Väčšinou v nich mal len podiely. Zažil už úpadok hradov. Z dvomi ženami mal 25 detí. Pravdaže, žil si nad pomery. Bol predsa vnukom Juraja Thurzu –palatína, a synom Mikuláša Esterházyho –tiež palatína. Sám sa stal palatínom (1681) ako 46 ročný. Rytec Mattias Greischer bol v jeho službách minimálne v rokoch 1680-92.
Pavol Esterházy mal ešte jeden (maľovaný) rodostrom od neznámeho maliara (208×200 cm, tiež poriadná plachta) a na ňom je zrejme tiež veduta Lietavy. Obrázok tabla rodostromu mám tiež len malý, nedarí sa mi „vygooglovať“ lepší.
Teda je tu možnosť, že získame 2 obrazy (veduty) Lietavy z dvoch tabuľových rodostromov rodiny Esterházy, a jeden obraz z maľovaného kufra. Greischerov obraz poznáme, je možné, že z nich vychádza. Tak hurá do Forchtensteinu.
O historickej rytine od Justus van der Nypoorta (1625-1692) zas nabudúce, lebo vraj dlhé články sa dnes nečítajú.
-
No, neprešlo ani 24 hodín a trochu som pokročil.
Na http://picasaweb.google.com/lh/photo/odsdXMJjPLj1t0NsqeON5w
som našiel trochu väčší Esterházyho maľovaný rodostrom. Trochu je k upotrebeniu.
Na http://www.panoramio.com/photo/39002603 som našiel trochu väčší Esterháziho do medi rytý rodostrom. Ten vôbec ešte nie je k upotrebeniu. Ale na oboch je aspoň vidieť kompozícia hradov, pre akú-takú predstavu, čo sa od toho dá očakávať. Lietava je označená šípkou. Na druhom ešte nie je rozlíšitelná. -
Naj to sú veľmi zaujímavé informácie.
Kde by sme mohli kufor ako aj rodostrom nafotiť vo väšom rozlíšení ???
-
Chobi, oba rodostromy a kufor sú v múzeu hradu Forchtenstein (kraj Burgenland), v zbierke kniežaťa Esterházyho. Možno ich občas zapožičiavajú aj do zámku Esterházy v Eisenstadte. Majú web: http://esterhazy.at/de/burgforchtenstein/index.do
Neviem, či je tam vôbec dovolené fotiť. V cenníku na internete nevidím príplatok za použitie fotoaparátu. Vstupné je 9 eur. Nemáš známeho a obetavého bratislavčana, ktorý by tam skočil? Ja bývať v na Dolniakoch, tak neváham. Zo Žiliny je to 2x 300 km. Ináč, spred Opery vo Viedni chodí denne špeciál Esterházy autobus o 8.00 hod do hradu Forchtenstein, návšteva trvá hodinu, potom do Eisenstadtu na zámok, a vráti sa do Viedne o 13.00 hod. Ešte som nepozrel naše cestovky, či nemajú taký zájazd, napr. 2-3 dňový do Viedne, to by som si aj rád naplánoval. Píšem to preto, lebo je asi nemožné získať detailné zábery hradu z tých tabulí rodostromov na internete. To treba fotiť zo vzdialenosti 20 cm v makro režime. Pritom by to môhlo zaujímať aj iných, pretože sú tam hrady ako Beckov, Ostrý Kameň, Strečno, Hričov, Šintava či Orava. Alebo to zadaj ako diplomovú úlohu, ak sa ti ponúkajú zo škôl. Môhla by mať názov: Analýza historických zobrazení hradov Lietava a Hričov.
-
Tak sorry, z kufra nič nebude, akosi som predtým prehliadol, že aj dekeľ je v článku popísaný. Lietava tam však nie je. Celkom 24 hradov má akosi súvisieť s Greischerovou sériou 74 hradov. Majú rovnaký rok dokončenia 1688. Týchto 24 hradov akoby bolo cennejších pre Esterháziho, a patrili k cennostiam v kufri. Pre úplnosť ich vypíšem, ak sa niekedy k tomu niekto bude vracať:
Ľavý bok má tieto 4 hrady: Körestur (Deutschenkreutz), Czikles (Sigless), Arx Leka (Burg Lockenhaus), Tabor (Burg Mannersdorf).
Pravý bok 4 hrady: Bicze ad orientem (Bytča z východu), Bicze ad occidentem (Bytča zo západu), Harthensein (Hartenstein), Feketvar (Schwarzenbach).
Čelo má 8 hradov: horný rad-Lackenbach, Kismarton (Eisenstadt), VI Köpczen (Schloss Kitsee), Szamosfalva (Sammerdorf), dolný rad- Frakno (Forchtenstein), Lansee, Streczen, Szadvar.
Na dekli je 8 hradov: O Köpczen (Burg Kitsee), Tata (Totis), Czobancz (Csobánc), Czinfalva (Siegendorf), Nagy Heflain, Nagy Marton (Mattersburg), Feheregyhaz (Donnerskirchen), Szent Miklos (Neudörfl a.d.Leitha).
Krásu exponátov z hradu Forchtenstein možno vidieť aj na (včetne dole kufra):
Log in to reply.