aktivita diskusia Hrady, zámky a kaštiele Historické zábery hradu Lietava

Tagged: 

  • leguan

    Member
    1. marca 2012 at 19:26

    Na Úrade geodézie kartografie a katastra pripravujeme nový katastrálny zákon na základe ktorého chceme umožniť evidenciu ruín hradov a ostatných stavieb v torzálnom stave, ktoré sú kultúrnymi pamiatkami v katastri, ešte to nie je úplne dotiahnuté ( spôsob zamerania ) ale v zásade by malo platiť, že ruinu si môže do svojho vlastníctva zapísať na LV vlastník pozemku, ak ju podľa existujúceho právneho stavu a listín nevlastní iný subjekt. V zásade to bude znamenať že hrad, ktorý nie je zatiaľ evidovaný v katastri ( čo je väčšina ) si bude môcť do svojho vlastníctva zapísať vlastník pozemku. Ak by sa nám to podarilo presadiť  tak zákon bude účinný cca. od zač. roku všetko 2013, takže držte palce . 

  • chobot

    Member
    1. marca 2012 at 22:08

    Odpoved pre Naj :

    Škoda toho kufra nejaké nové ( nie romantické ) vyobrazenie vo farbe by bolo fajn.

    Čo ten rodostrom tam myslíš že Lietava je iná ako je známa nepresná rytina od G ?

    Odpoveď pre Leguan : To čo spomínaš že chystáte dať do zákona sme už na hrade reálne realizovali v roku 2008 takže ak  Vás zaujíma prax a nie teória viete kde sa máte obrátiť po rady, aby aj zákon fungoval. Teoreticky je to jednoduché no prax ukazuje mnohé úskalia. Peter pán z Lednice by tiež o tom mohol rozprávať romány.

  • leguan

    Member
    1. marca 2012 at 23:15

    Zo súčasné znenie zákona jednoznačne nevyplýva či je kataster povinný evidovať len holé múry, ako samostatnú stavbu, tak ako napr.  domy,  pričom rozsah múrov môže byť pritom od rozsahu lietavy po pozostatky napr. čierneho hradu, pariča atď  jednoducho v tomto je zákon neurčitý. Kataster ani naďalej nebude evidovať len múry presahujúce zemský povrch, výnimka bude len pre pozostatky kultúrnych pamiatok.  

    Ale základným problémom pri zaevidovaní hradu  je práve tá skutočnosť, že ak niekto chce zapísať takúto  ruinu nie je v zásade schopný preukázať k nej vlastníctvo, žiadna listina, že hrad patrí napr, urbáru alebo štátnym lesom, ktoré sú vlastníkom pozemku z cca 98 % neexistuje, lebo stavala ich šlachta a už sa ďalej po spustnutí nededili. Ak by chcel vlastník pozemku tvrdiť, že múry sú súčasťou pozemku a preto patria vlastníkovi pozemku, tým však zároveň poprie, že sú samostatnou vecou z čoho vyplýva, že potom hrad kataster nemôže evidovať, lebo netvoria samostatnú vec. Z tohto dôvodu uvažujeme o vytvorení zákonnej domnienky, že ruina patrí vlastníkovi pozemku ak sa nepreukázalo niečo iné.  Je tu ešte možnosť uvažovať o tom, že vec ruina  bola podľa občianskeho zákona opustená a patrí štátu o tom by však musel rozhdodnúť súd zároveň táto cesta určite nebude vyhovovať súčasným vlastníkom pozemkov teda ak nepatria štátu, preto touto cestou nechceme ísť.

    Ak sa nám to podarí nebudete mať problémy.  Ak máte hrad evidovaný v súčasnosti, nie je problém pozriem sa nato ako, lebo kataster musel mať s tým vyššie uvedené problémy.

    Otázka je ešte so zameraním či teda bude povinnosť oparcelovať všetky múry alebo oparcelovať len pomyslený obvod, prípadne iný postup. 

  • skalan

    Member
    2. marca 2012 at 15:02

    Leguan,

    sorry ale som skeptik. V tomto štáte je taký bordel, že to hádam nik nedá dokopy…Kto bude platiť tie zamerania? Vedeli sme sa sa aj súkromne porozprávať? Ja teraz vediem pomerne úspešný boj s touto mašinériou na Lednici ale za cenu niekoľko tisíc eur z našej a obecnej kasy…

    Moje číslo 0905 645 523

  • skalan

    Member
    2. marca 2012 at 15:02

    Leguan,

    sorry ale som skeptik. V tomto štáte je taký bordel, že to hádam nik nedá dokopy…Kto bude platiť tie zamerania? Vedeli sme sa sa aj súkromne porozprávať? Ja teraz vediem pomerne úspešný boj s touto mašinériou na Lednici ale za cenu niekoľko tisíc eur z našej a obecnej kasy…

    Moje číslo 0905 645 523

  • skalan

    Member
    2. marca 2012 at 15:03

    Leguan,

    sorry ale som skeptik. V tomto štáte je taký bordel, že to hádam nik nedá dokopy…Kto bude platiť tie zamerania? Vedeli sme sa sa aj súkromne porozprávať? Ja teraz vediem pomerne úspešný boj s touto mašinériou na Lednici ale za cenu niekoľko tisíc eur z našej a obecnej kasy…

    Moje číslo 0905 645 523

  • naj

    Member
    2. marca 2012 at 17:38

    Leguan a Skalan, máte nejaké historické zábery z Lietavského hradu? Veľmi radi si ich pozrieme!

  • vlcik-tlcik

    Member
    3. marca 2012 at 9:38
  • jozo

    Member
    4. marca 2012 at 20:04
  • harp

    Member
    5. marca 2012 at 9:44

    Prosim o katastri diskutujte uz iba vyhradne tu

    http://www.obnova.sk/diskusia/doporuceny-postup-zakladnej-konzervacie-hradu

    Vlcik tlcik tam presunul uz aj vase prispevky.

  • naj

    Member
    18. marca 2012 at 21:50

    Predstieram tu zas obe, zatiaľ „najstaršie“ rytiny Lietavy – (alias) Greischera a Nypoorta.  Obe vykresľujú ešte neskorogotický pôdorys. A to nie v širokom časovom rozpätí. Podobnosť oboch je narušovaná tým, že „Greischer“ je vtáčí pohľad, kým „Nypoort“ je žabí pohľad. K tomu ešte „Nypoort“ je o nejaké desaťročie neskorší. Je tam totiž na konci vľavo už i vežička (kaplnky?), vpravo zas o hradbu naviac, zakončená vežou (starej brány?). Tá hradba môhla byť už i na hornom obrázku, je tam možno len nezvýraznená. Je tam aj preto, lebo spodná Nypoortová rytina je kreslená pri premiestnení sa pozorovateľa asi o 70 stupňov okolo „Greischera“ proti pohybu hod.ručičiek. Synergia vtáčo-žabieho pohľadu  a tohto 70°-ového pootočenia nám zamení aj poradie a veľkosť veží 1 a 2.
    Pôdorys (neskorogotických) budov na rytinách je úplne nekonzistentný s dnešným (renesančným) pôdorysom. To súhlasí s tvrdením (v knihe Slámka a kol.: Kamenní strážcovia,2010, str.258), že: „…František Thurzo…..Povolal z Talianska najlepších kamenárov a murárov, ktorí celý hrad rozšírili a prestavali. Členité stavby horného hradu zjednotili do nového výstavného hradného paláca a rozsiahle zmeny sa dotkli aj opevnenia, ktoré prebudovali na obranu proti palným zbraniam…“ 
    Hrad na obrázkoch môžme „dátumovať“ do rokov: horný cca 1490,  dolný cca 1530. Ideálne by bolo, nenazývať tie obrázky Greischer a Nypoort, ale rytina 1490 a rytina 1530. Alebo “zaokrúhlene 1500 a 1550. Thurzovci zmenili tieto veduty na nepoznanie. Mali z čoho. Nakoniec sa na prestavbách (samozrejme nielen Lietavy) aj vyčerpali.

     

  • mirto

    Member
    19. marca 2012 at 21:27

    jožo – 4. marec 2012 – 20:04 #536

    Tak tie sú z môjho archívu pohľadníc..

  • jozo

    Member
    19. marca 2012 at 21:53

    Bez pochýb … prepáč tú drzosť …

  • naj

    Member
    20. marca 2012 at 10:49

    Vzhľadon na hore napísané je jasné, že skutočný vývoj pôdorysu hradu od r.1300 sa nemôže podobať na ten, ktorý nám narysoval Z.Gardavský v r.1975 v jeho štúdii. On si zakreslil jeho posledný (terajší) pôdorys, a z neho pridelil každému z jednotlivých majiteľov hradu niekoľko múrov. Pôdorys hradu sa však vyvíjal nespojito, ináč povedané: práca niektorých majiteľov vyšla aj nazmar. Gardavský možno nepočítal s búraním múrov. Prípadne len považoval za zbytočné kresliť to, čo už nemá význam. Tak či tak, Kostkovi prisúdil priveľa stavebnej činnosti, viac, ako F.Thurzovi, ktorý nemal problém zaplatiť stavebné práce. Kostka nemal peniaze a viac staval na Strečne ako na Lietave. Traja vojenskí velitelia (Kiniži, Zápolský a Kostka) vyľudnili (1474-1554) Lietavské panstvo. Urobili z Lietavy kasárne, ktoré vidíme na „Nypoortovej“ rytine. Tie nemohli nijako poslúžiť kultivovanému Thurzovi. Nanajvýš, ako zdroj stavebného materiálu.
    Verím, že archeologický výskum ukáže na zaniknuté múry, hlavne na hlavnom nádvorí. Pretože múry sú zakladané na skale, je možné, že pri prestavbe ich rozobrali až po tú skalu, a nezostane po ňom ani stopa. Považoval by som to ale za zaujímavejšie, ako vykopanie hlineného krčaha.

  • jozo

    Member
    20. marca 2012 at 16:33

    No aby tu nevznikli zase dojmy o bitke dvoch ég, nechcel som reagovať, ale nedá mi  aby som nepriložil jedno “malé PS” :-) … Naj som rád, že tak neotrasiteľne a vytrvalo sa držíš nápevu “historické zábery hradu Lietava” a že si prevzal štafetu po mne … :-)

    Len pri tom tvojom bádateľskom snažení stále dookola krúžiš po slepej uličke a vybíjaš sa na mŕtvom bode … Šetri sily a vráť sa na križovatku …. Riešiť tu tie dve “krajinky” v tvojom predposlednom príspevku a stále sa motať okolo Greischera je proste strata času. Iste je zaujímavé, ako sa Greischer dostal k “autorstvu” toľkých podobizní historických stavieb v Hornom Uhorsku, ale riešiť jeho výplod akože Lietavy, o tej blbosti od “dákeho Nypoorta” nehovoriac, a došpekulovávať z toho dáky stavebno-historický vývoj hradu, transponovať ho dokonca do pôdorysnej schémy a podobne, je jeden veľký – ale naozaj veľký – úlet ….  Prečo sa lepíš na hovadiny a polemizuješ s nimi. Ten Gardavský detto … Gardavský má iste za sebou more výskumníckej práce, ale musíš vedieť, že sa občas dostával do totálne scifi uzáverov, ktoré  po rokoch pôsobia ako kastelologický Dikobraz … Tak zváž svoje inšpirácie a venuj svoj drahocenný čas niečomu zmysluplnému, nech sa aj my diváci z tvojich poznatkov obohatíme … A ušetríš tak aj náš čas …  Fakt mi unikajú dôvody prečo tvoje pozorné oko chronicky doteraz prehliada jediný hodnoverný obraz hradu zo 17. stor.  … minimálne si ho doteraz “neriešil”.  Tak ho konečne “porieš” … Možno tam tvoje neotrelé oko uvidí niečo, čo si napríklad ja neviem dať v hlave dohromady … Choď do toho!  :-)

Page 37 of 45

Log in to reply.

Začiatok diskusie
0 of 0 odpovede/odpovedí June 2018
Súčasnosť