-
Historické zábery hradu Lietava
-
Tak čo vravia “historické zábery” a čo šepkajú stopy zašlej krásy dnes …. Zvolil som jednu z 50 variant …
-
Niečo “pod dlhej dobe” pre Rada … Už len severný koniec + palácové strechy/krovy + zopár komínov + “novú” strechu na Kinižiho vežu + donjon a napokon niečo “veľkolepé” na nádvornú fasádu horného hradu … a odchod odtiaľto :-D ….
-
Za posledné týždne som nepohol s tou blbosťou ani o čiarku, tak len reku, ak by to tak zostalo natrvalo, dám sem do placu niečo ako osobnú – subjektívnu (definitívne-finálnu ?) ideovú predstavu o podobe hradu Lietava niekedy koncom 17. stor. (ako by to pri “šťastnej zhode okolností” mohlo raz skončiť aj na papieri) … za polhodku primitívne zbúchanú v “skicári” s pár korekciami (pozorné oko si všimne kde) – ktoré by možno raz boli (by – po dokončení) nepostrehnuteľne zrealizované po prípadnom profesionálnom naskenovaní originálu (pár zbytočných tisíc € na aspoň A3 kvalitný skener ale nedám ani omylom, takže …) … :-)
… Viem, viem, offtopic po päťstý krát … ale však vo-co-de…
-
Priloha ku predoslemu komentaru.
-
Pred 9 mesiacmi sa tu riešila lokalizácia predsunutého opevnenia hradu … Až dnes som si všimol poznámku v neoceniteľnom diele Z. Gardavského z roku 1972 (a to mám skeny vďaka chobimu k dispozícii už vyše 1,5 roka …).
-
Mne to tak tiež skôr vyšlo ale archeologia to niekedy preverí na druhej strane pravdu môžu mať aj oba tábory
-
Pri poslednom osobnom stretnutí Chobi “zavelil”: “Kresli !” Tak jo, no … však moc nezostáva. Posledná murovaná “architektúra” – severná vežička alias malá baštička alias malá okrouhlá bašta … Také malé, zdanlivo zbytočné, ale aj tak mám pocit, že som si napokon na nej “zlomil krk” … Poďme ale po poriadku …
Podľa múdrych textov sa dozvedáme, že v rámci severných stojacich častí hradu patrí vznik tejto baštičky do najmladšieho stavebného horizontu (zač. 17. stor. ?) Pristavaná bola k staršej obvodovej hradbe severného dolného nádvoria, presnejšie do jej SV nárožia … Tutok vidno jeho zachovaný spodok (nárožia) a celkovú perspektívu a nákuk z toho sokla nárožia do jej (vežičky) vnútorností…
-
Vežička bola teda stavaná do svahu. Jej vnútorné dno bolo zrejme výrazne nižšie než úroveň nádvoria (ešte zrejme nižšie než sa javí dnes pri dnešnom suťovom závale). Svojimi rozmermi zodpovedala tak akurát rozmerom gotických “studničných vežičiek” – vonkajší priemer v smere V-Z cca 5 metrov, vnútorný cca 3,5 metra. Čo ale najviac zarazí sú rozmery – hrúbka jej múrov pri odkaze na pôvodnú výšku podľa historických obrázkov … Výškovo “vraj” “lícovala” (alebo takmer) so severnou hradbou … ako tu vidíme:
-
Názorný rozmerový obrázok. A to sme odhadom ešte 1,5 – 2 metre nad očakávaným vonkajším pôvodným spodkom vežičky …
-
Môj odhad (bez merania) to dáva na cca 70 cm hrúbky …
Podľa zamerania z roku 1973 (či 1974) vidíme, kde asi výškovo začínala spodná úroveň otvorov – strielní … Z fotodokumentácie 1945 – 1972 máme dôkazy o otvoroch (strielňach) v severnom čele a v západnom kúte pri styku vežičky so severnou obvodovou hradbou … Podľa historických vyobrazení by sme mali rátať s 2 úrovňami otvorov (strielní). Z fotodokumentácie môžeme tiež názorne vidieť, ako nám hmota vežičky mizla (mizne) pred očami za uplynulých 60 rokov …
-
Vývoj rozpadu 1972 – 2012 …
-
Takže, kde asi “od zeme” “začali” strielne na vežičke “som zvládol”. Iný väčší problém bol a je, vzájomná výšková úroveň medzi predpokladanou úrovňou dolných strielní na polygonálnom bastióne resp. strielne na zbytku severnej hradby pri polygonáči a touto spodnou úrovňou strielní na vežičke … Zostal len a len odhad. Jeden, možno zavádzajúci, fakt je zobrazené klesanie severnej hradby v smere od V po Z smerom k polygonáču na kresbe zo 17. stor., s dôsledkami na sklon línie strielní na severnej hradbe … Terénna situácia na dolnom nádvorí pred Peréniho bránou je dnes značne skreslená … (odhadujem vyššiu pôvodnú úroveň – faktor zrútenej hradby + erózie za uplynulých 300 rokov) … – takže z nej odhadovať spodnú nádvornú úroveň strielní po celej dĺžke severnej hradby až po vežičku je “o ničom” …
-
… Takže tak, fakty a dojmy dokopy a mám výsledok. Severná hradba mi vyšla na cca 10 metrov vonkajšej výšky (ak by som sa strafil, niet divu, že po zanedbaní odvodňovacieho systému sa takmer celá masa hradby “pobrala” dolu svahom, a to už v storočí, v ktorom bol hrad opustený) a “moja” vežička na cca 12,5 metra výšky od severnej päty … Pri vyššie uvedenej jej hrúbke stien mi tento výsledok v hlave “nesadol” … Ak v tom bol chyták, mám pocit, že som sa chytil … :-) No a “nesadla” mi ani rozdielna výška línie spodných strielní na vežičke a severnom múre … hoci, viem si to zdôvodniť, ale no … oku to neľadí.
-
Hmm, výrez zo snáď najstaršej známej fotografie Lietavy od Maxa (či syna Jozefa?) Sterna z 2.polovice 19. storočia nasvedčuje tomu, že hoc sa niektoré veci na tej vežičke môjmu oku nezdajú, výškovo by som jej hmotu mal mať “v pohode” …. :-)
-
Celkom zaujímavé porovnanie (v rámci témy) … Podstrešné a horné obytné podlažie podkovovitej veže nám zdatne roky umiera. Obzvlášť na východnej strane. To podstrešné je tu už dávnejšie po smrti. Dúfam, že klinická smrť zbytku záklenku východného okna najvyššej komnaty sa v tomto roku oddiali …
Log in to reply.