-
Historické zábery hradu Lietava
-
Pokiaľ tu vyššie pred týždňom zobrazený Juraj Thurzo na koni je skôr spomienka a symbol na “dobrých mužov a priateľov” pre kruh umelcov významnej ryteckej a edičnej nemeckej dielne, tak nižšie zobrazený Thurzov portrét je z domácej umeleckej dielne, z dvora samého jeho veličenstva cisára Rudolfa II.
A pokiaľ v roli vynikajúceho jazdca sa Thurzo na obrázku objavil 10 rokov po smrti, tak tento (dolu)portrét vznikol 10 rokov pred jeho úmrtím.
Do tretice, ak sa na koňa dostal v prvom rade za vernosť evanjelickému vyznaniu, tak k portrétovaniu u cisára sa dostal v prvom rade za vernosť štátu. Obraz totiž uzrel svetlo sveta v r.1607, pri vzostupe jeho spoločenských ambícií.
V r.1606 cisár Rudolf vyznamenal Thurzu za dlhé boje v 15-ročnej vojne s Turkami (veď tam Juraj nechal svoje mladé roky). 40-ročný dostáva donáciu na Oravský zámok i majetok (doteraz ho mal len v zálohe). Udelil mu a jeho potomkom titul večitého hlavného župana Oravy. O pár mesiacov bol zástupcom cisárskej strany pri uzavretí mieru s Bocskajovcami i s Turkami. No a v r.1607 získal grófsky erb – teda bol už zrelý na to, aby mal i reprezentačný portrét.
Sám velký Egidius Sadeler (syn) bol tým umelcom, ktorý zpodobnil Juraja Thurza. Egidius (1570-1629) pochádzal z flámskej rodiny, kde sa kreslilo, maľovalo a rylo o stošesť. Keď precestoval európske “painting-centrá”, natrvalo sa v r.1597 usadil v Prahe u cisára Rudolfa, ktorý predstihol dobu o 400 rokov, keď investoval do vied a umenia. O Sadelerovcoch je toho popísané dosť. Ešte toľko, že rytina je vytvorená podľa živého modelu. Juro Thurzo teda sedel pred Sadelerom, kým si on neurobil skicu. Ten nový erb s armálesom mu tiež (predpokladám) spravili na počkanie.
Sadelerova medirytina veľkosti 152×212 mm samozrejme slúžila na sériové natlačenie jednofarebných obrázkov, mňa však zaujala v kolorovanom prevedení. Kolorovanie previedol holanďan Santen Dirk v.Janszoon (1638-1708). Koloristi boli bežne neznámi, tento však bol majster remesla. Bili sa o jeho práce. Tón farby (ultramarín, karmín) dolaďoval zlatom, čo bola tá jeho špecialita. V živosti farieb predbehol impressionistov. Taký obrázok je potom obyčajne len jeden, tento bol kolorovaný najskôr v r.1660, teda Thurzo, ani jeho rodina ho nikdy nevideli. Vlastne, ani toho koňa.
Obrázok je súčasťou špecif.zbierky Atlas Blaeu vyše 90-tich ilumin.obrázkov v Österr.Nationalbibliothek Wien. Pretože zbierku opatroval ako prvý amsterdamsky právnik Laurens v.d.Hem ešte v 17.storočí, tak po ňom sa aj volá.
Text kolopisu obrázka:
ILL. GEORGIVS THVRZO DE BETTHLEMFFALVA COMES DE ARWA
EIVSDEMQ COMITATVS SVPREM, AC PERPETV, COMES DAPIFEROR,
REGALIVM IN HVNG. MAGR. SAC. CAES. REGQ. MAI. CONSILIARI.
Doplnené skratky:
ILL(ustrissimus). GEORGIUS THURZO DE BETTHLEMFFALVA, COMES DE ARWA
EIUSDEM Q(ue) COMITATUS SUPREM(us), AC PERPETU(us), COMES DAPIFEROR(um), REGALIUM
IN HUNG(aria). MAG(iste)R. SAC(rae). CAES(areae).REG(iae). Q(ue). MAI(estatis). CONSILIARI(us).
Preklad:
Najosvietenejší Juraj Thurzo z Betlanoviec župan Oravy, Najvyšší a dedičný župan
Kráľovstva Uhorského dvorník, Posvätného cisárskeho a kráľovského Veličenstva radca.
Ďalší text:
IS AMPLISSIMUS QUI SUA VIRTUTE IN ALTIOREM LOCUM PERVENIT
NON QUI ASCENDIT PER ALTERIUS IN COMMODUM ET CALAMITATEM.
Preklad:
On najvyššie povýšil svoje cnosti aby stál pri iných v dobrom i v nešťastí.
A podpis:
S.Caes. M. Sculptor Egidius Sadeler ad uiuum delineauit et D.D. Pragae M.DC.VII.
Doplnený:
S(acrae). Caes(ar). M(ajestatis). Sculptor Egidius Sadeler
ad uiuum delineauit et D(e)D(icavit). Pragae M.DC.VII.
Preklad:
Svätého cisárskeho majestátu rytec Egidius Sadeler žijúcemu skicoval a venoval, Praha 1607.(Obrázky dávam vo vyššom rozlíšení, aby si ich hradári-fajnšmekri môhli vytlačiť ako obraz na stenu).
-
Finálny prezent pre detailistov :-).
-
Naj wau, ty keď neriešiš stavebný vývoj hradu, máš skvelé príspevky …
-
Jozef skvelá práca no chýba mi v tých horných rohoch niečo ako napríklad v jednom Lietava 1615 a v druhom trebárs 5 hlavných lietavských erbov : Balašovci, Bebekovci, Kostka, Kiniži a Thurzo Hmm???
Naj fakt skvelé info o Jurajovi som prekvapený a páči sa mi to škoda že sa tu nedá lajkovať ako na FC lebo mnohokrát by stačilo príspevok len lajknúť že je skvelý.
Ináč som tu prihlásený na obnove po šialene dlhom čase tak si to vážte :-)))
-
Jozef, to je uplne hradne porno :) Clovek aby sa z tych tvojich kresieb poslintal cely.
-
BTW velmi by ma zaujimalo ako vlastne hypoteticky vyzeralo vnutorne nadvorie horneho hradu v nejakom zaujimavom smere pohladu, napr. zapad-vychod (od obytnej veze k vychodnemu traktu palaca s kaplnkou).
Pomaly sa blizi uhorkova sezona, neurobil by si nam, illustrissimus Josephus, nejaku rychlu skicu? Tusim to nebude tvoj styl (mam na mysli nieco naozaj jednoduche, len pre predstavu), pretoze si davas zalezat na kazdom detaile, ale vies ake nenazrane je publikum. Daj im hrad a hned chcu daco viac :)
-
Sadeler … Sadeler, to meno (priezvisko) sa mi kmitá pred očami už desaťročia, ale nikdy doteraz ma to nenakoplo k hlbšiemu záujmu. Ako analfabetovi v latinčine (uf chýba, chýba tá latina, nuž gympel za Gusta nebol gymplom za Tomáša) mi pred očami (doslova) unikajú súvislosti …
Tu je taký rýchly “nástrel” (pre mňa) o tomto rode … http://en.wikipedia.org/wiki/Sadeler_familyA zopár pictures. Portrét “nášho” Sadelera, zlomok z prác pražského sadelerovského klanu a pekná dobová momentka z prevádzky obchodného krámu – koncovky tejto bohumilej živnosti v skutku kráľovských priestoroch …
-
Som sa zhliadol v týchto dvoch oných … erboch … na prekreslenie. Viac tam strkať nemám (zatiaľ?) v pláne … Tak nejak by sa mohli viazať k (fiktívnej) podobe hradu z prvej štvrtiny 17.storočia … :-)
-
Huh tak horné nádvorie? Ťažšiu (ľahšiu) otázku by si nenašiel? Tak pri tejto časti hradu neponúkam porno, ba ani len soft-porno :-) … Niečo som riešil v mojich príspevkoch číslo #581, #583 – #585, kukni tam … V podstate od vnútorného portálu brány (toho ešte pred 35 rokmi stojaceho) na konci zaklenutej zalomenej chodby od vstupnej gotickej brány, až po východnú palácovú priečku oddeľujúcu kaplnkový trakt je pole pre fantáziu a výmysly. Až hĺbková archeológia tam pomôže dať odpovede (ak deštrukcia a terénne skreslenie zosuvmi v smere dnešnej vstupnej diery do horného hradu v hradbe významne neskresľujú výpovedné možnosti aj pre archeológiu). Zvláštne (pre mňa) je, že som sa doteraz v tlačenom texte a “rekonštrukciách” iných stretol len s predstavou o kompaktne zakrytom (prestrešenom) monolite horného hradu bez vnútorného nádvoria. Mne sa táto predstava minimálne nepáči, ale to som už riešil v tých uvedených odkazoch …
-
V predošlých dvoch príspevkoch (Thurzo na koni a Thurzov portrét) som neuviedol, čo znamenajú tri véčka: V.V.V. , ktoré sa na oboch obrázkoch vyskytujú.
Neznamená to: Veni, Vidi, Vici -ako by sa to na prvý pohľad môhlo zdať. Bola by to od Thurzu priam provokácia, pretože Rudolf II. by si to môhol vysvetľovať tak, že Thurzo sa už cíti byť Caesarom (ktorý to vyriekol po dobytí Galie). Veď sa aj píše že Rudolf II. mal paranoické stavy. Paranoia to však nebola- jeho úsudok bol správny: brat Matej ho nakoniec vyhodil z kráľovského, potom i z cisárskeho sedla.
Tie tri V-éčka sú skratkou motta: Vive Vt Vivas. Písané je to starou latinčinou, ktorá nemala písmeno U (čo vidieť aj na ostatných textoch obrázkov).
V neskoršej (tzv. cirkevnej) latinčine by sa to písalo: Vive ut Vivas. Sú aj názory, že namiesto ut tam má byť et. V každom prípade sa to vo forme V.V.V. javilo exkluzívnejšie, a v stredoveku tomu každý (od richtára nahor) rozumel. Skratky V.U.V., alebo V.E.V. nie sú hodné skratiek.
Exkluzívny výraz však zvágnil obsah. Možno to preložiť buď doslova, alebo volne (všimnite si, že latinské citáty majú vždy aj tri varianty v preklade). Možné preklady:
Ži ako živý.
Žiť ako živý
Ži život naplno.
Ži, aby si dlho žil.
Ži, akoby si žil večne.Takýto postoj človeka k životu isto vznikol už v roku nula, no v roku 1600 bol veľmi aktuálny: evanjelici opúšťali “neživotné” žitie v pôstnej pokore katolíckeho celibátu a mníšstva. Také V.V.V. znamenal teda výrazný postoj k životu. Apropo: ja som príliš lenivý na to, aby som žil naplno, a už vôbec nie večne.
Nečudujme sa, že latinčina zanikla. Nie hocičo sa ňou dalo jednoznačne povedať. Na rozdiel od vykudrlinkovanej slovenčiny. -
Pred časom sme sa bavili o tom, či sa ešte nejaké kamene z hradu niekde nájdu. No a na jeden sa môžeme pozrieť v Dome spomienok v Lietavskej Svinnej. Je to “pondus”, teda hnacie závažie vežových hodín. Neviem, neviem, či to nie je delová guľa. Váha pondusu pri priemere cca 22 cm (objeme 5,5 litra) je 15 kg. Nechcem ho vážiť, predstavte si, že by som ho nechtiac rozbil. Muselo visieť na lane navinutom na bubne. To by ale nesmelo byť na veži s podlahami. Alebo by boli diery v tých podlahách. Na ktorej lietavskej veži tie hodiny boli? Asi to bola vežička nad Peréni-bránou. Potom by bol podlahový otvor pre toto závažie len v jednom podlaží. Ináč, tá Perénička bola centrom očakávania. Všetko sa tade muselo premlieť. Aj v hlavnej bráne bol ten istý provoz (hlavne koní), na Peréň však mierili všetky okná. Preto tam tie hodiny.
Neviem, či niekto už o tom písal, prípadne vie viac. Preto zatiaľ toľko.
Vežové hodiny sú aj záľubou amatérov na nasledujúcom webe:
http://www.muzeumhodin.info/vez1.htm
Ich pondusy sú ale poriadne väčšie.
Pretože si tá vec tam leží ako vo vatičke, bude to predsajlen pondus. Delová guľa by si to nezaslúžila. -
Tomáš Janura – “Lietavský hrad” str. 37: “Na západ od prevádzkových stavieb postavil Pavol Kiniži vstupnú vežovú bránu na stredné nádvorie z priestoru pravouhlého bastiónu. Po prestavbe Františka Turzu bola
zmenená na obrannú vežu, ktorú v prvej polovici 17. storočia nazývali baštou. Je to
dvojposchodová budova s tretím strešným poschodím, pôvodne s trámovými stropmi.. Celá
bašta slúžila na skladovanie žita.(230) Na bašte sa nachádzal hodinový stroj.“(230) – Inventár z 27. decembra 1619, dvojstrana 6.
Naj postav sa na nádvorie stredného hradu a porozmýšľaj, kde by si “zavesil” ciferník, aby ho bolo “pre väčšinu”, ktorá sa potenciálne mohla zaujímať o čas, vidno … “Dubová bašta” ? – pre trakt s Peréniho bránou” mimo uhla pohľadu … (na “dubovke” sme mali “zvonicu”, čo síce nevylučuje nič, ale …).”Vežička nad Peréni-bránou.” – si ju videl??? Mne sa ešte “nepodarilo” … Ja sa držím tentoraz Januru. Takže VSB … Už to tu bolo pred časom “riešené” … Môj názor (nie “fakt” – len “názor”) je, že ideálne ciferník “visel” na severovýchodnej strane VSB. Tu bol najužitočnejšie viditeľný pre “panstvo” či “správu” – aj z horného hradu (!). Je už len na fantázii, ako a kde “visel” na tejto strane VSB. Ak sa držíme varianty VSB so strechou ukrytou za atikou, zostávajú nám k dispozícii otvory v atike, či okienko podstrešného podlažia … (trochu “hrbolaté” riešenie). Aj keď som sa držal tejto “línie” predstavy (o streche), furt mám v šuflíku aj druhú variantu – variantu s ihlanovou strechou (či valbovou) nad objektom VSB. Potom by sa možnosti “kam s hodinami” podstatne rozšírili. Ten dole obrázok tu už “pred vekmi” bol … Ako jedna z množstva možností (aj tvarových) … Na tejto variante mohol byť ciferník na tej vrcholovej vežičke (dokonca na viacerých jej stranách) alebo na vikieri na “nádvornej” strane strechy. Inšpirácia Niedzicou je “čisto náhodná” (tam je “situácia” ale asi mladšieho dáta) … :-)
-
Jožo, hodiny sa dajú poriešiť, v archívoch sú isto záznamy, ktoré tajničku tejto krížovky vyplnia. Zatiaľ len pre zaujímavosť ukazujem dva obrázky, načrtnuté v roku 2003, keď sme sa s priateľom začali o hrad zaujímať akosi podrobnejšie. Na oboch je nad Perénibránou vežička. Zabudol som, čím mi to vysvetľoval, on to i nakreslil. Až s ním budem, tak mi to pripomenie.
Zatiaľ riešim rébus hodín aj pomocou 26 diel umiestnených v r.1627 na hrade. Prudké delo bolo pod hodinami. Zatiaľ neviem, čo je to “prudké” delo. Nie som moc naklonený pre hodiny na VSB. Muselo by na nej byť to delo. Veža sa dostavbami a rozširovaním hradu dostala do vnútra hradu. Mám utkvelú predstavu, že delá sú len po obvode hradu. Takto som si ich roztriedil:Na prednej bráne dolu na valoch 2 delá Kostkove
Na prednej bráne pod valmi v bašte 1 šmihovnica Fr.Thurzu
Na prednej bráne na bašte 1 mažiarValy stred.hradu 1 delo hrubé od Kristof Thurzo
Dubová bašta 3 delá Imra Thurzu (r.1620?, Brehy)
Dubová bašta 2 šmihovnice Im.Thurzu od TriebelePod hodinami 1 delo prudké (r.1520, asi Zápolský)
Kuchárska izba 1 šmihovnica od Bernart Thurzo z Bojníc
Nad Pereni izbou 2 šmihovnice Fr.ThurzuNad Kanizou 2 šmihovnice Fr.Thurzu
Nad Kanizou 1 šmihovnica z BojnícNa veži 1 šmihovnica z Bojníc
Pod krovmi 2 delá malé
Pod krovom 1 šmihovnica Fr.Thurzu
Pod krovmi 1 šmihovnica od Mateja II.Nad bránou vyš.hradu v bašte 2 šmihovnice od Mateja II.
Na vyšných valoch 2 šmihovnice z Budatína
Teda aj hodiny predpokladám pri obvode hradu -napr.na hypotetickej vežičke nad Peréni-bránou. Na nej by hodiny videl lietavský richtár a farár, potrebovali ich k výkonu svojej funkcie. Nemali ešte pokazené oči z monitorov a TV ako my. Môžme urobiť pókus, aký veľký cíferník je rozlíšiteľný z Lietavy.
-
VSB sa dostala “do vnútra hradu” rovnako, ako “Dubová bašta”, takže orientácia “podla diel” je (trochu?) o ničom … Pochybujem o hodinách “pre dedinu” … Pre ňu stačil zvon, či rana z muškety (kanóna) :-)
-
Ešte k tomu hodinovému pondusu – pre inšpiráciu poďme do zámku Bytča. Čítame v inventári zámku z 18.júla 1712, do ktorého je vložený súpis škôd z roku 1708 napáchaných kuruckým vojskom z času porážky Rákociovského povstania. Na zámku vtedy slúžil aj J.Jánošík ako cisársky vojak (vieme, že fandil kurucom). Podľa tohto súpisu:
“…v niekdajšej miestnosti palatína J.Thurzu boli kachle od kurucov všetky zrútené…sklo z jednej tretiny porozbíjané…sloní kel pod bránou inventár už neregistruje… galéria na druhom poschodí dookola v spustošenom stave…vežové hodiny si vyžadujú opravu. Jedno ich závažie (“pondus”) je z kameňa, druhé zo starej delovej gule…v okne nad vchodom do kaplnky chýbajú nielen sklá, ale aj železné mriežky…v Svadobnom paláci okná už nemali sklá ani mreže a nejestvovali už ani kachle. Strop v sále na poschodí bol podopretý a niekoľko stropných hrád chýbalo….”
Tak teda na pondusy sa bežne vtedy používali delové gule. Niet pochýb, že pondus z Liethradu bude tiež taká guľa. Rád by som sa išiel pozrieť do veže bytčianského zámku na ten hodinový stroj. Len či tam niekoho vôbec vpustia? Zaujíma ma, akú dĺžku (hĺbku) ten pondus na lane dosiahne, pred jeho opätovným natiahnutím. Ako často sa musel naťahovať? A je tam vôbec ešte nejaký hodinový stroj z Thurzovských čias? Cíferník už zabielili vápnom, možno i omietkou, lebo bol na veži nakreslený.
Log in to reply.