-
Historické zábery hradu Lietava
-
Jozef niečo pre Teba, ale možno to poznáš
http://ferenctamas.blogspot.com/ -
Ďakujem Vĺčko, nepoznám … Hehe, vidím, že ten Ferenc je vybavený rovnakým letopočtom “zrodu” ba i podobne pomocnú optiku nosí … Len, žiaľ pre mňa, on je zrejme profesionálne v kresliarsko-akvarelistickom odbore nasmerovaný … Pekne mu ruka ide. Trošku mi to (z rýchlika) pripomína veci od tej “pani” u Miškovica v tých “skautských brožúrach” … Aj u nás by dáky profík mohol prevádzkovať v remesle aj dáku hojnú “rekonštrukčnú” odbočku (úchylku).
-
Niečo z maďarskej proveniencie, Lietavci to určite poznajú
Pôdorys Menclová, Pisoň, severka smeruje v tomto prípade na východ (ale je to aj tak značené)
Tatári hádžu obyvateľov Lietavy z neskoršej hradnej skaly. Časť krídlového oltára. Zhotovené asi za čias Pavla Kinižiho, (1474-94). V roku 1570 počas reformácie sa dostáva z hradnej kaplnky do kostola v dedine.
-
Kaštieľ Frivaldských v Rajeckej Lesnej (priznám sa nepoznám, neviem čo je s ním), patrilo to k lietavskému panstvu,
Pre prírodovedca Imricha F. naprojektoval naozaj významný maďarský staviteľ Mikuláš Ybl http://hu.wikipedia.org/wiki/Ybl_Mikl%C3%B3s
Jozef, ten gymnaziálny učiteľ dejín umenia, kreslenia a deskriptívnej geometrie na vysokej škole v Egri sa mi páči.
Vlani bola súťaž maľba 2009 a predseda poroty bol König Frigyes, rektor budapeštianskej všvu, ten istý König Frigyes, ktorý bezostychu okopčil rekonštrukcie hradov napr. M.B. P.G. M. M. , už sa polepšil, je naozaj dobrý, škoda, že aj my nemáme podobného kráľa.
http://www.mke.hu/res/konig10v01.pdf -
…tá severka smeruje na západ …
Vĺčko, ak vieš objasni pôvod (zdroj, časové zaradenie, autorstvo) tohoto zaujímavého obrázku, čo si tu ráčil …
-
S tou severkou je to tak ako hovoríš, aj maďari píšu, že chybne ukazuje na východ, (musím pozornejšie čítať).
Čo sa týka kaštieľa prvý obrázok je plán, druhý realizácia.
Celé to je zrejme z nejakého pamiatkárskeho časopisu, alebo zborníka, táto časť sa volá Príspevok k stavebnohistorickému vývoju Lietavy (Slovensko), autor je potomok Frivaldských János, je tam aj text.
Tá rekonštrukcia zaujala aj mňa, preto som ju sem dal, vyzerá to tak, ako keby autor do seriózneho pamiatkárskeho ( ? ) chcel prepašovať kresbu svojho dieťaťa.
Nie je to staré, lebo ďalej sa píše Občianska iniciatíva, ako jedna z foriem záchrany pamiatok, tu konkrétne o Szigligete.
Inak dalo by sa na to spýtať autora, vygooglil som si Jánosa, sú traja, mohlo by sa to podariť.
A poslal mi to kolega z maďarského index fóra píšuci pod nickom Carlos san Marco. hádaj za čo, predtým mi poslal niečo o Tematíne, ale to som už mal v rukopise od M.B.
Aj tento Carlos je naozaj dobrý, skoro ako náš, je to amatér, ale profi. -
No ak by ten obrázok bol autentický (alebo prekreslený z dákeho pôvodného zdroja), mal by neoceniteľnú hodnotu pre akékoľvek “rekonštrukčné” debaty-pokusy ….
-
ta veza c.13 bude donjon, nespravne to spajaju s podorysom pri VSBcke.
zaujimave, ze podkovitu vezu a ostatne osgrafitovali kvadrovanim, to by sedelo so skutocnostou -
No ako si to ten Maďar očísloval je jedna vec (nepodstatná), ale ak by to malo niečo spoločné s orig. ikonografiou hradu bola by to bomba … Ak je to falzum celkom ma to nachytalo … To naivistické prevedenie mi fakt páchne originalitou … Niečo podobne pôsobiace som už u pár hradov videl a tam to boli pôvodné zobrazenia … Počkáme na Vĺčka čo zistí …
-
Pokus o (predčasnú) interpretáciu toho obrázku …
-
Ešte jedna alternatíva… No vidno, že mi to vŕta v hlave, Maďar jeden …
-
K tej záhadnej kresbe publikovanej Frivaldszkym: diskutovaný obrázok čo má v článku číslo 4 by mala byt kresba hradu zo začiatku 17. storočia uložená vo fotozbierke Krajinského úradu na ochranu umeleckých pamiatok. Zmätok vznikol z toho, že Frivadszky má zamenenú popisku k obrázku 3, čo je autorova rekonštrukcia hradu okolo roku 1600 a 4 čo je spomenutá kresba.
Spomenutá kresba je vôbec najlepšie čo k Lietave pred zánikom máme, ale aj tak tam ostáva veľa nevysvetlených vecí. Okrem presnejšieho datovania predovšetkým tá trojica ihlanových striech vedľa seba je záhadou, ktorá si vyžiada ešte celú vec poštudovať. Zastrešenie toho úzkeho kaplnkového traktu dvoma ihlanovými strechami zatiaľ neviem stráviť, ale fakt je že sa to priam ponúka ako riešenie. Treba asi nájsť uhol pohľad odkiaľ je to kreslené a odtiaľ nad tým bádať. -
János Frivaldszky, jeden z členov rodu, provisor (dvorský) lietavského hradu patriaceho palatínovi Jurajovi Thurzovi, bol v roku 1583 na palatínov príhovor povýšený kráľom Rudolfom II do šľachtického stavu a k statku mu bol pridelený aj šľachtický erb.
János bol provízorom v rokoch 1574 – 1601.
Pozeral som si nejaké veci u chalanov na stránke (Lietavy), majú tam skoro to isté, čo píše Frivaldszky, ale predsa sú tam menšie nuansy. Píše o provízorových izbách nad vstupnou bránou, že na konci 16. storočia tam býval sám so synom (zjavne hovorí o svojom pradedovi), tie jeho rekonštrukcie by teoreticky mohli vychádzať z pradedových spomienok.
A tá podľa neho potom rytina, teda to zaujímavé, aj mne bolo jasné, že to ne lem tak, jednoznačne sa vymyká, dieťa bol len skoro zbytočný bonmot. Pátranie trvá, len to nebude asi také jednoduché. -
Jéj tak predsa ikonografická BOMBA Lietavy?
Rád by som vedel, či táto kresba (perokresba?) je v odborných kruhoch známa dlhšiu dobu alebo je to dáky objav čerstvejšieho dáta? Možno som nevšímavý, ale tam “u nás” na Lietave mi o tomto nikto ani nešuchol… hehe. Niečo mi ale našepkáva, že je to známe (minimálne v maďarských kruhoch) dávnejšie. Bolo mi totiž zvláštne, odkiaľ p. Konig “zobral” tú podobu vežičky (hlásky) na rondelovej bašte. Akosi sa mi nezdalo, že by mu “stačila” tá Greischerova medirytina z roku 1680 ….
K samotnej kresbe. Iste nie je fotograficky presná, kľudne to mohol nakresliť brkom dáky “slúžny”… Ale, ako MS povedal, je to niečo, čo je doposiaľ najpresnejšie čo nám svedkovia doby zanechali. Ten záber – pohľad – podla mňa pochádza jednoznačne zo smeru, ktorý zobrazuje tá vyššie Hereticom vycapená fotografia, teda zdola od S až mierne SV… K tej presnosti – dolný a stredný hrad je nakreslený (takmer) úplne presne a z toho čo tam vidím ja – je tam všetko, čo sa architektonicky dochovalo doposiaľ. Datovanie toho obrázku bude iste zaujímavé aj s ohľadom na fakt, že tam polygonálny bastión vidíme v plnej hmote (doposiaľ udávaný ako stavebný prvok z poslednej stavebnej etapy zo začiatku 17. stor. …). Rovnako ako u MS, najväčší “šok” vyvolávajú krovy “kaplnkového traktu” spolu s priľahlým palácovým traktom … Pre mňa je zaujímavé i horizontálne zarovannie “kaplnkového traktu” s hmotou paláca/podkovovitou vežou … Samotná kaplnka neslúžila (údajne) svojmu účelu za Thurzovcov a bola súčasťou prevádzkových priestorov horného hradu … Zaujímavé je to “potvrdenie” komínu nad “kaplnkou” …
K tým komplikovaným krovom … Možno to nie je skutočne presné, čo nám “autor” zanechal, ale na druhej strane sme občas náchylní podliehať zvyklostiam i v predstavách … Takéto typy krovov (myslím) pochádzajú z neskorej gotiky (prestavba paláca na Pražskom hrade na prelome 15.-16. stor., chrám sv. Barbory v Kutnej Hore) a boli viditeľné (dožili sa) i v 17. stor. i na bežnejších stavbách … napr. na Křivokláte …
-
…ešte som chcel dodať, že ak takýto strešný ihlanovitý “ježko” skutočne na Lietave bol, ak vznikol v ére stavebného ruchu na hrade v 16. storočí, kľudne mohol byť prestavaný do jednoduchších (a praktickejších) stanových typov striech v priebehu 17. storočia …
Log in to reply.