-
Hrad Branč
Hrad v rokoch 1251 – 1261 dal postaviť magister Aba. Skladal sa z mohutnej trojposchodovej obytno-obrannej veže obdĺžnikového pôdorysu so vstupom na poschodí, ku ktorej sa od západu- napájalo kamenné opevnenie s nádvorím. Z množstva ďalších majiteľov patrí k významnejším Stibor zo Stiboríc, ktorý hrad rozšíril o predhradie so vstupnou vežou a o palác v hornom hrade. V priebehu 15. storočia vzniká druhé predhradie s hradbou okolo celého hradného komplexu, ktorá bola v neskororenesančnom období zo strany vstupu obohatená o dva ušnicové bastióny. http://www.obnova.sk/modules.php?name=clanky&file=clanok&sid=1607Hrad v rokoch 1251 – 1261 dal postaviť magister Aba. Skladal sa z mohutnej trojposchodovej obytno-obrannej veže obdĺžnikového pôdorysu so vstupom na poschodí, ku ktorej sa od západu- napájalo kamenné opevnenie s nádvorím. Z množstva ďalších majiteľov patrí k významnejším Stibor zo Stiboríc, ktorý hrad rozšíril o predhradie so vstupnou vežou a o palác v hornom hrade.
V priebehu 15. storočia vzniká druhé predhradie s hradbou okolo celého hradného komplexu, ktorá bola v neskororenesančnom období zo strany vstupu obohatená o dva ušnicové bastióny.http://www.obnova.sk/modules.php?name=clanky&file=clanok&sid=1607
-
23 odpovede/odpovedí
-
foto: uskalienka, september 2007V 16. storočí sa stal hrad vlastníctvom Františka Nyáryho, ktorý sa oženil s dcérou pána hradu Korlátko (Cerová) a s celou rodinou tu žili i poslední príslušníci rodu Nyáry, ktorí si postavili nový kaštieľ v Sobotišti (na námestí) a postupne sa tam presťahovali aj so zariadením. Bolo to pre nich pohodlnejšie sídlo. Hrad zostal opustený a chátral. V období tureckých vojen slúžil ako útočište okolitému obyvateľstvu, pričom v období rokov 1674 – 75 bol prechodnou väznicou protestantských kňazov, ktorí boli odsúdení Bratislavským súdom na galeje. Zomreli v jamách (väznica po obvode múru) a majú na hrade pamätník. Túto udalosť pripomína pamätník a každoročné bohoslužby na hrade.
Keďže bol hrad opustený, ľahko ho napadli a vypálili Turci a hrad tak zostal dodnes.
zdroj info: -
Tento rok tam 5pe.sk robí tábor. Nepôjde však o obnovu hradu, iba údržbu okolia.
-
Nevie niekto kedy bude Piknik na hrade?
-
Na hrade Branč budú Hradné slávnosti
TRNAVA/PODBRANČ 18. júla (SITA) – Na hrade Branč v Senickom okrese sa v nedeľu popoludní uskutoční 16. ročník Hradných slávností. Ako agentúru SITA informovala starostka obce Podbranč, ktorej hrad patrí, Viera Končitá, aj tento rok je pre návštevníkov pripravený pestrý program. O zábavu sa postarajú šermiarsko-divadelný spolok Ctibor, pezinské divadlo PIKI, country kapela Vinohrad a ďalší. Pre deti budú pripravené rôzne súťaže a jazda na koni, nebude chýbať ani prehliadka historických kostýmov z obdobia gotiky a renesancie, opekačka či tombola. Výťažok zo vstupného bude použitý na obnovu a údržbu hradu. Podľa Končitej v súčasnosti rekonštruujú jeho južnú hradbu, hotová by mala byť v septembri. Prostriedky na obnovu získali z grantu Ministerstva kultúry SR, z vlastného rozpočtu a sponzorských darov.
Zrúcanina hradu Branč leží na rovnomennom kopci Myjavskej pahorkatiny nad Podzámkom, miestnou časťou obce Podbranč. Hrad nechal postaviť magister Aba z Hlohovca v rokoch 1251 až 1297. V ďalších rokoch sa na hrade vystriedalo 40 majiteľov, medzi nimi aj Matúš Čák Trenčiansky, Ján Luxemburský a Žigmund Luxemburský. V 16. storočí sa stal hrad vlastníctvom Františka Nyáryho. Po tom, čo sa odsťahoval, hrad zostal opustený a chátral. V období tureckých vojen slúžil ako útočisko okolitému obyvateľstvu a bol aj prechodnou väznicou protestantských kňazov. Opustený hrad potom napadli a vypálili Turci.
-
V súvislosti s obnovou hradnej ruiny Branč prebieha archeologický výskum, ktorý realizuje Krajský pamiatkový úrad Trnava. Výskum okrem iného priniesol nález konštrukcie základov zaniknutého mosta.
…„V tejto časti existoval v priekope stredného hradu drevený most, ktorý bol postavený na murovaných pilieroch. Most zanikol a ostali po ňom iba torzá pod úrovňou terénu, ktoré teraz odkrývame. V budúcnosti sa plánuje obnoviť funkčnosť mosta. Postaví sa nové drevené premostenie na pôvodných nadmurovaných pilieroch,“ informuje archeológ (Peter Grznár).
…
Ďalšou úlohou archeologického výskumu je zistiť, ako bol riešený pôvodný vstup do delovej bašty hradu, nachádzajúcej sa hneď oproti vstupu.
…
„V tomto roku sa na bašte uskutočnil stavebnohistorický výskum pod vedením Michala Šimkovica, ktorý určil podobu jej stavebných detailov, vďaka čomu sa bašta mohla murovať do svojej historickej podoby. Do jesene by mala byť z vonkajšej strany kompletne vymurovaná,“ informuje Grznár.Viac: http://zahorie.sme.sk/c/6030630/na-hrade-branc-objavili-hladane-zvysky-povodneho-mosta.html
-
K novým toaletám pod hradom Branč nevedie voda
PODBRANČ 2. septembra (SITA) – Toalety pod hradom Branč, postavené za približne 60-tisíc eur z peňazí Európskej únie, môžu turisti len obdivovať. Štýlové hygienické zaradenie je aj rok po dokončení nepoužiteľné, pretože k nemu nevedie voda. Návštevníkom zrúcaniny hradu tak musia stačiť len klasické drevené latríny.
“Toalety pod hradom Branč nie sú v prevádzke z dôvodu neexistujúcej vodovodnej prípojky. Celý tento projekt bol založený na predpoklade, že sa v časti Podzámok vybuduje nový vodovod. Boli podané viaceré žiadosti o dotácie, zatiaľ bez úspechu,“ vysvetlil starosta Podbranča Milan Kadlíček, ktorý problém zdedil po svojej predchodkyni. Keďže všetky žiadosti o peniaze na vodovod zlyhali, obec podľa neho pristúpi k náhradnému riešeniu. Vodu do toaliet privedie z asi štyristo metrov vzdialeného vodného zdroja samostatným vodovodom. Podľa starostu by vodovod mohol byť hotový ešte v septembri. Ak sa to podarí, obec sa vyhne hrozbe vrátenia dotácie na toalety, čo by mohlo Podbranču narobiť veľké problémy.
Záchody v štýle kopaničiarskej chalúpky boli postavené v rámci projektu cezhraničnej spolupráce Obnova československej vzájomnosti medzi Podbrančom a českým mestečkom Rousínov.
-
Kocurkovo
-
Delegácia na hrade Branč…projekt s nezamestnanými a ešte všeličo iné sa dozviete ;)
http://www.tyzden.sk/reportaze-tyzdna/premierka-a-minister-hrady-opravia-nezamestnani.html
-
antiK antiK prečo mi to robíš … prečo musím prísť každý deň o 30 dkg ilúzií :-D ….. Fujtajbl*ebemto … Prvý šok, pani oná out-ex-in-actual-premiérka sa usmieva na “povalača ekipy” Krajcera a komunikuje s ním, až kukmal na historydate a odľahlo mi :-D … Druhý – tretí – n-tý šok, toľko KOVOVÝCH echt-cpertov pokope v priamom prenose … Toto je ukážkový náučný manuál ako to na historických architektúrach pekne odborne potrtosia a titulmi pred a za iniciálmi zaklincujú (či zalejú? odpichnú? či ako to v tej kovolejárskej hantýrke nazvať a vyhnúť sa trefným vulgarizmom ….). Jo tak to má byť. Kázeň musí bejt. Na*ebeme tam pár ton úderníckej ocele a budeme proslovenský!? Chudák Mišo Š. a ten junák archeológ. Baviť sa s takými socialistickými embryami, to chce profesionálnu otrlosť. Na to by som nemal … KOV NA HRADOCH NIKDY VÍCE, RAČI KULKU DO PALICE! Opakovať 1000-krát denne …. Branč mnohí podrezali, vidím, že ďalší killermachri sa hotujú …. Kde sa v tom kopci berie toľká zásoba krvi, že si každý krvilačník užije … :-(
-
No, to ma vskutku mrzí, že ti beriem ilúzie… :D
Na margo súčasných úprav na Branči…netvrdím, že by sa nedalo poopraviť čo je už dávno zničené, ale na Branči si ani neviem predstaviť, že by bolo ešte čo citlivo upravovať…hadam trochu skultivovať celý objekt, vytvoriť dôstojné lapidárium, prípadne múzeum nevhodných zásahov do pamiatky :D (ale to už je skôr nadsadený humor)
Ono ale ťažko chcieť po vlastníkovi, ktorým je obec nejaké osvietené vízie do budúcna, keď sa vôbec nevyzná v problematike a hrad berie len ako dobrú vec na pritiahnutie turistov do obce (aj táto snaha je značne nepružná).
Priznám sa, že nechodím tam rád, skôr tam vždy zavediem niekoho komu chcem ukázať nevhodné zásahy, ktoré na žiadnu pamiatku nepatria.
-
No bol som tam raz pred 10 rokmi (presne) … dokonca s oboma potomkami … tí nie sú postihnutí maniakárnou hradologickou diagnózou, takže netrpeli :-D … V podstate máš pravdu, škoda dreva, najlepšie pár šúľkov ekrazitu, 2 – 3 buldozéry a splanírovať … :-D
Zabil ten kovo(šrotový) expert, vraj kamenné schodisko nie – to sa (tam) nehodí, lebo také (tam) nebolo, ale kovové jedna radosť … Ako potenciálny zdroj zvyšovania životnej úrovne počerných spoluobčanov iste dobrý nápad …
-
Škoda ekrazitu, radšej nejaký 52% šuchnúť (od žiaĺu za kedysi pekným hradom) do seba.
Kovošrotoví experti sú experti aj vo svojom fachu, ak je možnosť vždy si ich rád vypočujem, sú vo veku, keď nemusia už nikomu nič dokazovať, sú naozaj dobrí. Keď kovové, tak kovové, ale urobiť sa môže aj iné.
Se kutya, se macska Bolondóc várról.
Ani pes ani mačka z Beckova. oceľové schodisko tváriace sa ako drevené, alebo drevené tváriace sa ako oceľové. (požičané od Antika), spomínané pánom Kohútom.
Inak na Branč na to premostenie by sa dal použiť aj vyradený vojenský pontónový most, celkom by zapadol.
-
Chlapci ! No ale šak uznajte , že ako by to vezeralo keby na takom Branči urobili toto:
-
Tak to by na Branči neprešlo, ako hutnícky lobista múdro poznamenal, to by tak ako na Devíne odhnilo, na Branč, na Devín, na (budúce) Čachtice, na hentam, na aj tam, na všade treba všetko dimenzovať na BVP-čká a rovno na výdrž 1000 rokov, nech po nás aspoň tie schodiská zostanú, aj keď všetko okolo spadne :-) … Jo ten považský obojpohlavný schodiskový “industriál” z Beckova – to je fajnový krkolam, dúfam (nepochybne zbytočné dúfať, to bude na tutovku), že v rovnakom štýle imidžovo vyfešákujú tú výťahovú šachtu pre “vozíčkárov” ako som sa “nadšene” nedávno aj v Plus7dní dočítal … Industriálna revolúcia na pamiatkach po úspešných päťročniciach naších súdruhov neochvejne kontinuálne kráča vpred pevným železným krokom …
-
Odsudzovať, bez poznania skutočností, hlavne minulé časy, je jednoduché. Branč zachraňovali možno ešte väčší nadšenci ako VY, samozrejme na úrovni vtedajších možností a úrovne poznania.
PS: To isté platí aj o celej spoločnosti. Posudzovať “zločiny komunizmu” cez dnešnú optiku a nepoznanie vtedajších svetových pomerov, keď v USA ešte ani nemali sen.., keď čierny museli v autóbuse uvolniť miesto pre bielych, krď volebné právo žien vo švajčiarsku bola utópia, ,,,, keď, keď, …
Z môjho pohľadu je humanne (vápnom) predlžovanie umierania hradu, ako invazívne (betónom) rovnaké). Prirodzené smrť má svoje čaro, starec je krásny aj bez botulotoxínu.
Ja sa pozerám na Vaše vápenou maltou znovu osadené kamene, tak ako vy na novoosadené železné konštrukcie, je to len uhol pohľadu.
Snaha “zachrániť hrad” je pre mnohích modla., no pre mňa je krásne prísť na hrad, kde ruka dobrovolníka, či profesionála nezasiahla.. Nikdy by ma nenapadlo odsudzovať “záchrancov hradov”, ja si ich obetavanie vlastného času a dokonca aj peňazí nesmierne vážim, a o to viac sa divím, že dokážu záchrancovia hradov odsudzovať svojich predchodcov typu ing. Praženka, a to hlavne z času, keď zachraňať hrad nebolo módou, ale skôr podozrivou činnosťou.
Log in to reply.