-
Hrad Krásna Hôrka
-
Tak ten sál so spadnutým stropom je – bol tzv. “kongresový sál”. Ten stôl v strede je “zakonzervovaný” pod klenbou aj so stoličkami… Mám obavu, že to bude na roky, kým si človek nevšimne následky (ak sa vôbec toho dožijem …) Vzácne kusy andrássiovskej zbrojnice sú v prdeli definitívne …
Závidím každému, kto ten hrad nikdy nenavštívil …
-
Diktatúra botaniky.
Bohužiaľ je to stále tak – platia vyhlášky o ochrane “vzácnych biotopov” – i keď sú to v realite bezcenné nálety, a kultúrne dedičstvo vo forme hradov a hradných zrúcanín je niečo menejcenné.
Botanika víťazí. Ochranári majú svoje bumážky!
Hrady horia, múry padajú.
DIKTATURA BOTANIKY
-
Nejde o diktaturu botaniky, ale o ignoraciu myslenia, často o “víťazstvo” ľahostajnosti …
-
Z nemenovného rádia som sa práve dozvedel, že evakuácia zbierkových predmetov bude pokračovať, ale že sa momentálne čaká na statika. Odhliadnuc od toho, že statik mal sedieť v aute smer Krásna Hôrka ešte keď horelo, pripadá mi slovenská realita niekedy dosť debilná.
-
ved som na to toho statika akurat myslel…podla sprav zo vcera by tam dnes mali prist znalci a odhadnut skody kvoli poisteniu. tak by bolo mile od neho keby tam stihol prist este pred nimi. stity uz spadli na tu horeuvedenu klenbu a podla toho co ukazovali niektore kominy vyzeraju tiez na spadnutie…a dalsie mury ci koruny murov budu zrejme tiez dopraskane od ohna. je pravdepodobne ze horka bude o par tyzdnov vyzerat este horsie ako dnes az to zacnu rozoberat.
-
Ja tomu aj tak moc nerozumiem alebo som len chronický idealista (alebo kancelársky “mudrland”… – bingo, to bude najtrefnejšie). Zaujímalo by ma, ako to v správe hradu mali precvičené pre prípad “havarijných situácii” … a aký bol časový “itinerár” horenia … Viem , že sa môžem len pýtať … Odpoveď kompetentných nikdy nebude … Totižto, ten gotický palác nemal klenby, len trámové stropy. Nechápem ten postoj správy hradu … Začne horieť dolný hrad, potom stredný a napokon horný so SV baštou … Ak v tom gotickom paláci nemali len atrapy vo vytrínach (a vyzerá to, že nemali), nechápem prečo niekto kompetentný nerozbil tie najdôležitejšie vytríny a nepovyberal aspoň to nejcennejšie (horľavé) a nepovynášal na terasu s kanónmi, kde by nikoho oheň neohrazil … Teoreticky by to mohlo trvať od vzplanutia prvých striech cca 30 minút … Dosť času vyniesť aspoň niečo … Vyzerá to v reále ale tak, že pracovníci správy hradu vybehli z hradu a čakali … Na zázrak? Či alibisticky – “životy sú najdôležitejšie” … Na tej kanónovej terase, pre návštevníkov nedostupnej, mohli v pohode prečkať … Vždy lepšie zachrániť 10 – 20 exponátov, než totálne pasívne čumieť “do blba” … Ibaže by v tom čase boli na hrade iba “cicušky” …
Mne sa nezdá ani to chválenie požiarníkov. Na horný hrad mohli v pohode valiť “mechy” s vodou z vrtulníka … Vyzerá to tak, že zásah požiarnikov viacmenej spočíval v “dosledovaní” horenia krovov a v uhasínaní zbytkových ohnísk a tlejúcich trámov …
No múdry som ako truhlík, iste, ale fakt som nepostrehol dáku nadštandardnú obetavosť k zbierkovým fondom …
l
-
Na obnovu Krásnej Hôrky postačí poistka, tvrdí Krajcer.
-
Milý naj, tvrdiť, že hory nám neúmerne rastú a že sú príčinou pomerne často v súčasnosti sa vyskytujúcich prietrží mračien je prinajmenšom zaujímavé. Naozaj by som chcel vedieť čo ťa viedlo k takémuto záveru. To že sa dážď spúšta nad vrchmi je normálne v našich podmienkach a myslím, že to tu funguje už nejaké to tisícročie. Na druhej strane už aj pokiaľ k takejto prietrži dôjde a daný les má dobrú štruktúru, je tento les schopný takú prietrž zvládnuť. Za dobrú štruktúru lesa sa ale určite nepovažujú holoruby, ktoré si dal na fotkách. Súhlasím s tebou v tom, že je škoda každého samostatne stojaceho stromu vo voľnej krajine, nakoľko tak ako píšeš sú dnes pomerne často vyrubované.
-
Mrak, oblak je len dovtedy chumáč vodnej pary, pokiaľ mu do stavu rosného bodu chýba jedna z troch nôh, na ktorých “stojí” : dostatočný tlak, dostatočná teplota a dostatočná nenasýtenosť vodných pár. V stave rosného bodu sú práve v rovnováhe. Znížením tlaku alebo teploty sa para stane presýtená, mení sa na vodu. To sa stane s mrakom, ak vletí napr. nad chladnejšie a vlhkejšie Beskydy, vysype tam zo seba vodu, až kým nenastane nová rovnováha medzi tlakom, teplotou a nasýtenosťou vodnej pary. Tlak nespôsobí takú rýchlu zmenu, lebo nikde taký tlakový skok nie je. Teplotný skok je hocikde, ale iste nie nad Levicami. Ten je na zalesnených kopcoch severného Slovenska. Dažďové pralesy sú len dovtedy dažďové, kým sú to pralesy (znížená teplota a zvýšená vlhkosť oproti okoliu). Nad púšťou neprší. Našími rozširujúcimi sa lesmi “vychytávame” vodu z mrakov čím ďalej divokejšie. O to divokejšie, o čo teplejšiu oblasť ten mrak práve opustil.
-
Mrak ked vletí nad Beskydy tak vec ,ktorá ho núti vystúpiť nad tieto vrchy sú samotné vrchy, ktoré sú preň fyzikálnou prekážkou. Kedže stúpne nad tieto vrchy klesne jeho teplota, vodná para skondenzuje ,a preto prší. K tým Leviciam teplotný skok priamo nad centrom mesta určite nie je ale na okraji mesta na rozhraní s okolitou krajinou v každom prípade bude. Urbanizovaná krajina a betónované plochy oveľa viac ohrievajú vzduch ako voľná krajina a keď potom takýto prehriaty vzduch je nútený vystúpať do vyšších vrstiev atmosféry – kvôli pohoriu môže dôjsť k prietrži. Les má ale tú výbornú vlastnosť, že prietrž je schopný zachytiť a uvolňovať vodu oveľa pomalšie ako mesto. Tým zmenšuje teplotné rozdiely v okolitej krajine a teda určite nevychytáva vodu z markov divokejšie. Povedať, že na púštach neprší je blbosť. Minimálne za určité časové obdobia sa tam zrážky objavia, i keď to nemusí byť každý rok. A k tým daždovým pralesom. Ty si myslíš, že keď vyrúbeš daždový prales tak na danom území už nebude toľko pršať? Daždové pralesy rastú len v okolí rovníka. Rastú tam ale preto, že im to umožnuje klíma územia. A klímu tvorí zjednodušene množstvo dopadajúceho žiarenia a zrážky. Kedže na rovník dopadajú slnečné lúče kolmo, je tu najlepšie ohrievanie vzduchu a ten stúpa nahor. Je schopný dostať sa až do výšky 10 km (hranica troposféry) ako stúpa ochladzuje sa a padá ako ďážď každý deň lebo aj každý deň je tu kolmý dopad lúčov. Na rozvádazanie teplého vzduchu od rovníka na celú zem má vplyv Coriolisova sila a ďalšie faktory… Ale o tom môžeme písať v inej diskusii. Krásnej Hôrky mi je nesmierne ľúto a dúfam, že bude naozaj rýchlo a kvalitne opravená. Môj názor je taký, že stromy a kríky určite nie sú triednim nepriateľom zrúcanín a les ktorý tvoria môže mať na ne často pozitívny vplyv. Pozitíva tu už myslím vĺčik spomínal.
P.S. Klíma a od nej odvodené podnebia rozhodujú o tom aké rastlinstvo sa v jednotlivých častiach sveta rozvinie, určite nie naopak. Takže to koľko naprší kedy a ako naprší sú schopné rastliny upraviť len lokálne.
-
Krátka reportáž , aj s ukážkou záchrany zbierok . Sčasti sa dotýka aj diskutovaného vyčistenia / zelene :
http://www.tyzden.sk/reportaze-tyzdna/krasnu-horku-znicila-lahostajnost-a-burina.htm -
a este jeden clanok tykajuci sa z casti aj tych krovin okolo hradu:
http://www.cas.sk/clanok/219158/ochranari-sa-brania-krasnu-horku-by-nezachranila-ani-priekopa.html
“hradný kopec je už mimo chráneného územia. Keď teda chce niekto napríklad čistiť okolie hradu, stačí mu súhlas obecného úradu,“ vraví riaditeľ Správy Národného parku Slovenský kras.”
– minister vravi na ochranarov, ti zase na obecny urad, obecny urad na neviem koho a tak dookola. clovek aby si myslel ze ta vina zostane asi nakoniec predsa len na tych dvoch fajciaroch, houby sa zmeni a zase bude vsetko po starom.
-
Pôsobím ako inkvizítor na čarodejnice, to bude tou nasratosťou, ale byť tak pri tej pani riaditeľke, keď bľaboce tie svoje senilné hovadiny do mikrofónu redaktorovi v tej video-reportáži na tyzden.sk (viď. Jusuf-ov odkaz), asi by som jej ten mikrofón napchal do úst, aby radšej zmĺka … Nekompetentnosť v priamom prenose …
-
A s odpustením za preklepy a gramatické hrúbky … Od istých čias sa tu s raz odoslaným textom (obrázkami) nedá urobiť NYŠT … a tak to aj (občas) vyzerá :-)
-
Pekne si to napísal Jozef “Nekompetentnosť v priamom prenose …”
Pri tej reportáži som mal pocit, že spovedajú nejakú pani, ktorá býva v podhradí. Viem, že nie každému je dané, aby vedel odprezentovať veci nejakou formou, ale predsa v prvom rade ide o obsah.
Log in to reply.